hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Nekromantik

Andrej Gomora | 4. 5. 2017
0
7/10          
žáner:
exploitation, bizarre, retro

Smrť nie je koniec lásky. Naopak, je jej začiatkom


Filmy, ktoré vznikli v rámci takzvaného nemeckého expresionizmu v desiatych a dvadsiatych rokoch minulého storočia, sa stále radia medzi vrcholy hororovej tvorby. Na rozdiel od obrovskej väčšiny neskorších hororov majú značnú umeleckú hodnotu, ich antirealizmus a symbolická práca s emóciami zanechali obrovský odkaz v kinematografii ako takej. Tam ale ako keby sa nemecký horor naveky vyčerpal. Okrem pár ojedinelých a niekedy aj celkom podarených pokusov v poslednej dobe sa hľadanie nemeckých hororov končí pri podivných zvrhlostiach. Jednou z nich je film s názvom Nekromantik.

„Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.“

Pokladať Nemcov za zvrhlých je klišé, oni ale neustále potvrdzujú, že celkom oprávnené. Je totiž ťažké si predstaviť, že tento film by vznikol v ktorejkoľvek inej krajine. Slovo romantik je v názve úmyselne, rovnako ako jeho mŕtvolná predpona. Skutočne ide o lásku k mŕtvole, so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavná postava je súčasťou skupinky starajúcej sa o odpratávanie umretých. Kde tu sa mu podarí ukoristiť časť tela. Pečeň, obličku, ktorýkoľvek orgán si radi doma s priateľkou naložia do roztoku a následne sa s ním hrajú. Jackpotom je, keď sa všetci kolegovia potrebujú pobrať domov. Mŕtveho muža v značnom štádiu rozkladu dajú hlavnému hrdinovi odviezť. On ho samozrejme vezme domov, s priateľkou sa s ním hrajú. Akurát isté partie už nemá natoľko tvrdé, ako by sa žiadalo. Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.

„Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov.“

Opäť samozrejme nejde tak celkom o horor, len o extrémne nechutný film. Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov. Kostra má nádych komickosti vo svojom zobrazení, pre diváka je to ale stále kostra a romantická, nežná a dlhá súlož s ňou je pre neho tým, čo mu ukazujú. Podobných scén je vo filme mnoho, i keď túto, samozrejme, nič nemôže prekonať. V odpornosti ideme až úplne na doraz, a to štýlom, aký sa len tak nevidí. Cieľom nie je strašiť a dokonca ani znechutiť, byť jednoducho ťaživí. Extrémnu odpornosť využíva film na svoje vlastné ciele.

„Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo.“

Vo svojej podstate je totiž značne hravý. Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo. Ako keby bola nekrofília pre Nemcov bežným umeleckým prostriedkom, a jej využitie v umeleckom vyjadrení nemusela byť vôbec samoúčelná. Účel šokovať tu samozrejme má, a nejde sa tváriť, že ide o čosi bežné. Byť odporný ale nie je jeho jediným cieľom, skutočne nám niečo chce povedať a svojím spôsobom sa mu to aj darí. V spracovaní svojich motívov má hlavu a pätu, dáva zmysel a každá odpornosť nám do neho akosi funkčne zapadá.

„Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne.“

Ťažko povedať, či sa to dá nazvať škodou, no pre samotný scenár, s každou jednou zvrhlosťou, si divák určite vie predstaviť lepšie spracovanie. Ak máme žalúdok dostatočne silný na strávenie zobrazovaného a vieme prijať extrémnu odpornosť diela, to, čo zobrazuje, je možné celkom prijať ako umelecké dielo a tak si to aj užiť. Samozrejme je pozitívne, ak celkom explicitné nie sú nechutné scény, skôr na tom zvyšku keby sa až tak neprejavovalo remeselné nezvládnutie. Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne. Čo je škoda, len sa posilňuje dojem, že ide skrátka o film pre zvrhlíkov.

Nekromantik je film pre veľmi silné žalúdky, zároveň ale nemá nádej uspokojiť fanúšikov dnešných exploitationov. Pretože je hravý, veselý a vo svojej hlbokej a skrytej podstate pozitívny. Svojím zložitým spôsobom je to umelecké dielo, hra s neuveriteľne odpornými a zvrhlými prostriedkami za účelom spracovania určitých motívov. A v neposlednom rade aj zabaviť, ak ho teda divák je schopný dopozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy