hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Nekromantik

Andrej Gomora | 4. 5. 2017
0
7/10          
žáner:
exploitation, bizarre, retro

Smrť nie je koniec lásky. Naopak, je jej začiatkom


Filmy, ktoré vznikli v rámci takzvaného nemeckého expresionizmu v desiatych a dvadsiatych rokoch minulého storočia, sa stále radia medzi vrcholy hororovej tvorby. Na rozdiel od obrovskej väčšiny neskorších hororov majú značnú umeleckú hodnotu, ich antirealizmus a symbolická práca s emóciami zanechali obrovský odkaz v kinematografii ako takej. Tam ale ako keby sa nemecký horor naveky vyčerpal. Okrem pár ojedinelých a niekedy aj celkom podarených pokusov v poslednej dobe sa hľadanie nemeckých hororov končí pri podivných zvrhlostiach. Jednou z nich je film s názvom Nekromantik.

„Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.“

Pokladať Nemcov za zvrhlých je klišé, oni ale neustále potvrdzujú, že celkom oprávnené. Je totiž ťažké si predstaviť, že tento film by vznikol v ktorejkoľvek inej krajine. Slovo romantik je v názve úmyselne, rovnako ako jeho mŕtvolná predpona. Skutočne ide o lásku k mŕtvole, so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavná postava je súčasťou skupinky starajúcej sa o odpratávanie umretých. Kde tu sa mu podarí ukoristiť časť tela. Pečeň, obličku, ktorýkoľvek orgán si radi doma s priateľkou naložia do roztoku a následne sa s ním hrajú. Jackpotom je, keď sa všetci kolegovia potrebujú pobrať domov. Mŕtveho muža v značnom štádiu rozkladu dajú hlavnému hrdinovi odviezť. On ho samozrejme vezme domov, s priateľkou sa s ním hrajú. Akurát isté partie už nemá natoľko tvrdé, ako by sa žiadalo. Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.

„Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov.“

Opäť samozrejme nejde tak celkom o horor, len o extrémne nechutný film. Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov. Kostra má nádych komickosti vo svojom zobrazení, pre diváka je to ale stále kostra a romantická, nežná a dlhá súlož s ňou je pre neho tým, čo mu ukazujú. Podobných scén je vo filme mnoho, i keď túto, samozrejme, nič nemôže prekonať. V odpornosti ideme až úplne na doraz, a to štýlom, aký sa len tak nevidí. Cieľom nie je strašiť a dokonca ani znechutiť, byť jednoducho ťaživí. Extrémnu odpornosť využíva film na svoje vlastné ciele.

„Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo.“

Vo svojej podstate je totiž značne hravý. Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo. Ako keby bola nekrofília pre Nemcov bežným umeleckým prostriedkom, a jej využitie v umeleckom vyjadrení nemusela byť vôbec samoúčelná. Účel šokovať tu samozrejme má, a nejde sa tváriť, že ide o čosi bežné. Byť odporný ale nie je jeho jediným cieľom, skutočne nám niečo chce povedať a svojím spôsobom sa mu to aj darí. V spracovaní svojich motívov má hlavu a pätu, dáva zmysel a každá odpornosť nám do neho akosi funkčne zapadá.

„Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne.“

Ťažko povedať, či sa to dá nazvať škodou, no pre samotný scenár, s každou jednou zvrhlosťou, si divák určite vie predstaviť lepšie spracovanie. Ak máme žalúdok dostatočne silný na strávenie zobrazovaného a vieme prijať extrémnu odpornosť diela, to, čo zobrazuje, je možné celkom prijať ako umelecké dielo a tak si to aj užiť. Samozrejme je pozitívne, ak celkom explicitné nie sú nechutné scény, skôr na tom zvyšku keby sa až tak neprejavovalo remeselné nezvládnutie. Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne. Čo je škoda, len sa posilňuje dojem, že ide skrátka o film pre zvrhlíkov.

Nekromantik je film pre veľmi silné žalúdky, zároveň ale nemá nádej uspokojiť fanúšikov dnešných exploitationov. Pretože je hravý, veselý a vo svojej hlbokej a skrytej podstate pozitívny. Svojím zložitým spôsobom je to umelecké dielo, hra s neuveriteľne odpornými a zvrhlými prostriedkami za účelom spracovania určitých motívov. A v neposlednom rade aj zabaviť, ak ho teda divák je schopný dopozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy