hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Nekromantik

Andrej Gomora | 4. 5. 2017
0
7/10          
žáner:
exploitation, bizarre, retro

Smrť nie je koniec lásky. Naopak, je jej začiatkom


Filmy, ktoré vznikli v rámci takzvaného nemeckého expresionizmu v desiatych a dvadsiatych rokoch minulého storočia, sa stále radia medzi vrcholy hororovej tvorby. Na rozdiel od obrovskej väčšiny neskorších hororov majú značnú umeleckú hodnotu, ich antirealizmus a symbolická práca s emóciami zanechali obrovský odkaz v kinematografii ako takej. Tam ale ako keby sa nemecký horor naveky vyčerpal. Okrem pár ojedinelých a niekedy aj celkom podarených pokusov v poslednej dobe sa hľadanie nemeckých hororov končí pri podivných zvrhlostiach. Jednou z nich je film s názvom Nekromantik.

„Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.“

Pokladať Nemcov za zvrhlých je klišé, oni ale neustále potvrdzujú, že celkom oprávnené. Je totiž ťažké si predstaviť, že tento film by vznikol v ktorejkoľvek inej krajine. Slovo romantik je v názve úmyselne, rovnako ako jeho mŕtvolná predpona. Skutočne ide o lásku k mŕtvole, so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavná postava je súčasťou skupinky starajúcej sa o odpratávanie umretých. Kde tu sa mu podarí ukoristiť časť tela. Pečeň, obličku, ktorýkoľvek orgán si radi doma s priateľkou naložia do roztoku a následne sa s ním hrajú. Jackpotom je, keď sa všetci kolegovia potrebujú pobrať domov. Mŕtveho muža v značnom štádiu rozkladu dajú hlavnému hrdinovi odviezť. On ho samozrejme vezme domov, s priateľkou sa s ním hrajú. Akurát isté partie už nemá natoľko tvrdé, ako by sa žiadalo. Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.

„Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov.“

Opäť samozrejme nejde tak celkom o horor, len o extrémne nechutný film. Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov. Kostra má nádych komickosti vo svojom zobrazení, pre diváka je to ale stále kostra a romantická, nežná a dlhá súlož s ňou je pre neho tým, čo mu ukazujú. Podobných scén je vo filme mnoho, i keď túto, samozrejme, nič nemôže prekonať. V odpornosti ideme až úplne na doraz, a to štýlom, aký sa len tak nevidí. Cieľom nie je strašiť a dokonca ani znechutiť, byť jednoducho ťaživí. Extrémnu odpornosť využíva film na svoje vlastné ciele.

„Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo.“

Vo svojej podstate je totiž značne hravý. Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo. Ako keby bola nekrofília pre Nemcov bežným umeleckým prostriedkom, a jej využitie v umeleckom vyjadrení nemusela byť vôbec samoúčelná. Účel šokovať tu samozrejme má, a nejde sa tváriť, že ide o čosi bežné. Byť odporný ale nie je jeho jediným cieľom, skutočne nám niečo chce povedať a svojím spôsobom sa mu to aj darí. V spracovaní svojich motívov má hlavu a pätu, dáva zmysel a každá odpornosť nám do neho akosi funkčne zapadá.

„Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne.“

Ťažko povedať, či sa to dá nazvať škodou, no pre samotný scenár, s každou jednou zvrhlosťou, si divák určite vie predstaviť lepšie spracovanie. Ak máme žalúdok dostatočne silný na strávenie zobrazovaného a vieme prijať extrémnu odpornosť diela, to, čo zobrazuje, je možné celkom prijať ako umelecké dielo a tak si to aj užiť. Samozrejme je pozitívne, ak celkom explicitné nie sú nechutné scény, skôr na tom zvyšku keby sa až tak neprejavovalo remeselné nezvládnutie. Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne. Čo je škoda, len sa posilňuje dojem, že ide skrátka o film pre zvrhlíkov.

Nekromantik je film pre veľmi silné žalúdky, zároveň ale nemá nádej uspokojiť fanúšikov dnešných exploitationov. Pretože je hravý, veselý a vo svojej hlbokej a skrytej podstate pozitívny. Svojím zložitým spôsobom je to umelecké dielo, hra s neuveriteľne odpornými a zvrhlými prostriedkami za účelom spracovania určitých motívov. A v neposlednom rade aj zabaviť, ak ho teda divák je schopný dopozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy