hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Nekromantik

Andrej Gomora | 4. 5. 2017
0
7/10          
žáner:
exploitation, bizarre, retro

Smrť nie je koniec lásky. Naopak, je jej začiatkom


Filmy, ktoré vznikli v rámci takzvaného nemeckého expresionizmu v desiatych a dvadsiatych rokoch minulého storočia, sa stále radia medzi vrcholy hororovej tvorby. Na rozdiel od obrovskej väčšiny neskorších hororov majú značnú umeleckú hodnotu, ich antirealizmus a symbolická práca s emóciami zanechali obrovský odkaz v kinematografii ako takej. Tam ale ako keby sa nemecký horor naveky vyčerpal. Okrem pár ojedinelých a niekedy aj celkom podarených pokusov v poslednej dobe sa hľadanie nemeckých hororov končí pri podivných zvrhlostiach. Jednou z nich je film s názvom Nekromantik.

„Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.“

Pokladať Nemcov za zvrhlých je klišé, oni ale neustále potvrdzujú, že celkom oprávnené. Je totiž ťažké si predstaviť, že tento film by vznikol v ktorejkoľvek inej krajine. Slovo romantik je v názve úmyselne, rovnako ako jeho mŕtvolná predpona. Skutočne ide o lásku k mŕtvole, so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavná postava je súčasťou skupinky starajúcej sa o odpratávanie umretých. Kde tu sa mu podarí ukoristiť časť tela. Pečeň, obličku, ktorýkoľvek orgán si radi doma s priateľkou naložia do roztoku a následne sa s ním hrajú. Jackpotom je, keď sa všetci kolegovia potrebujú pobrať domov. Mŕtveho muža v značnom štádiu rozkladu dajú hlavnému hrdinovi odviezť. On ho samozrejme vezme domov, s priateľkou sa s ním hrajú. Akurát isté partie už nemá natoľko tvrdé, ako by sa žiadalo. Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.

„Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov.“

Opäť samozrejme nejde tak celkom o horor, len o extrémne nechutný film. Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov. Kostra má nádych komickosti vo svojom zobrazení, pre diváka je to ale stále kostra a romantická, nežná a dlhá súlož s ňou je pre neho tým, čo mu ukazujú. Podobných scén je vo filme mnoho, i keď túto, samozrejme, nič nemôže prekonať. V odpornosti ideme až úplne na doraz, a to štýlom, aký sa len tak nevidí. Cieľom nie je strašiť a dokonca ani znechutiť, byť jednoducho ťaživí. Extrémnu odpornosť využíva film na svoje vlastné ciele.

„Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo.“

Vo svojej podstate je totiž značne hravý. Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo. Ako keby bola nekrofília pre Nemcov bežným umeleckým prostriedkom, a jej využitie v umeleckom vyjadrení nemusela byť vôbec samoúčelná. Účel šokovať tu samozrejme má, a nejde sa tváriť, že ide o čosi bežné. Byť odporný ale nie je jeho jediným cieľom, skutočne nám niečo chce povedať a svojím spôsobom sa mu to aj darí. V spracovaní svojich motívov má hlavu a pätu, dáva zmysel a každá odpornosť nám do neho akosi funkčne zapadá.

„Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne.“

Ťažko povedať, či sa to dá nazvať škodou, no pre samotný scenár, s každou jednou zvrhlosťou, si divák určite vie predstaviť lepšie spracovanie. Ak máme žalúdok dostatočne silný na strávenie zobrazovaného a vieme prijať extrémnu odpornosť diela, to, čo zobrazuje, je možné celkom prijať ako umelecké dielo a tak si to aj užiť. Samozrejme je pozitívne, ak celkom explicitné nie sú nechutné scény, skôr na tom zvyšku keby sa až tak neprejavovalo remeselné nezvládnutie. Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne. Čo je škoda, len sa posilňuje dojem, že ide skrátka o film pre zvrhlíkov.

Nekromantik je film pre veľmi silné žalúdky, zároveň ale nemá nádej uspokojiť fanúšikov dnešných exploitationov. Pretože je hravý, veselý a vo svojej hlbokej a skrytej podstate pozitívny. Svojím zložitým spôsobom je to umelecké dielo, hra s neuveriteľne odpornými a zvrhlými prostriedkami za účelom spracovania určitých motívov. A v neposlednom rade aj zabaviť, ak ho teda divák je schopný dopozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy