hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Nekromantik

Andrej Gomora | 4. 5. 2017
0
7/10          
žáner:
exploitation, bizarre, retro

Smrť nie je koniec lásky. Naopak, je jej začiatkom


Filmy, ktoré vznikli v rámci takzvaného nemeckého expresionizmu v desiatych a dvadsiatych rokoch minulého storočia, sa stále radia medzi vrcholy hororovej tvorby. Na rozdiel od obrovskej väčšiny neskorších hororov majú značnú umeleckú hodnotu, ich antirealizmus a symbolická práca s emóciami zanechali obrovský odkaz v kinematografii ako takej. Tam ale ako keby sa nemecký horor naveky vyčerpal. Okrem pár ojedinelých a niekedy aj celkom podarených pokusov v poslednej dobe sa hľadanie nemeckých hororov končí pri podivných zvrhlostiach. Jednou z nich je film s názvom Nekromantik.

„Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.“

Pokladať Nemcov za zvrhlých je klišé, oni ale neustále potvrdzujú, že celkom oprávnené. Je totiž ťažké si predstaviť, že tento film by vznikol v ktorejkoľvek inej krajine. Slovo romantik je v názve úmyselne, rovnako ako jeho mŕtvolná predpona. Skutočne ide o lásku k mŕtvole, so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavná postava je súčasťou skupinky starajúcej sa o odpratávanie umretých. Kde tu sa mu podarí ukoristiť časť tela. Pečeň, obličku, ktorýkoľvek orgán si radi doma s priateľkou naložia do roztoku a následne sa s ním hrajú. Jackpotom je, keď sa všetci kolegovia potrebujú pobrať domov. Mŕtveho muža v značnom štádiu rozkladu dajú hlavnému hrdinovi odviezť. On ho samozrejme vezme domov, s priateľkou sa s ním hrajú. Akurát isté partie už nemá natoľko tvrdé, ako by sa žiadalo. Pomôže napríklad kovová tyč, stačí ju telu pripevniť na správne miesto.

„Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov.“

Opäť samozrejme nejde tak celkom o horor, len o extrémne nechutný film. Pracuje s až absurdne odpudivými témami a tie dokážu pomerne brutálne zapôsobiť aj bez hyperrealistických efektov. Kostra má nádych komickosti vo svojom zobrazení, pre diváka je to ale stále kostra a romantická, nežná a dlhá súlož s ňou je pre neho tým, čo mu ukazujú. Podobných scén je vo filme mnoho, i keď túto, samozrejme, nič nemôže prekonať. V odpornosti ideme až úplne na doraz, a to štýlom, aký sa len tak nevidí. Cieľom nie je strašiť a dokonca ani znechutiť, byť jednoducho ťaživí. Extrémnu odpornosť využíva film na svoje vlastné ciele.

„Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo.“

Vo svojej podstate je totiž značne hravý. Nie je na ňom nič celkom negatívne, ako celok film pôsobí pomerne veselo. Ako keby bola nekrofília pre Nemcov bežným umeleckým prostriedkom, a jej využitie v umeleckom vyjadrení nemusela byť vôbec samoúčelná. Účel šokovať tu samozrejme má, a nejde sa tváriť, že ide o čosi bežné. Byť odporný ale nie je jeho jediným cieľom, skutočne nám niečo chce povedať a svojím spôsobom sa mu to aj darí. V spracovaní svojich motívov má hlavu a pätu, dáva zmysel a každá odpornosť nám do neho akosi funkčne zapadá.

„Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne.“

Ťažko povedať, či sa to dá nazvať škodou, no pre samotný scenár, s každou jednou zvrhlosťou, si divák určite vie predstaviť lepšie spracovanie. Ak máme žalúdok dostatočne silný na strávenie zobrazovaného a vieme prijať extrémnu odpornosť diela, to, čo zobrazuje, je možné celkom prijať ako umelecké dielo a tak si to aj užiť. Samozrejme je pozitívne, ak celkom explicitné nie sú nechutné scény, skôr na tom zvyšku keby sa až tak neprejavovalo remeselné nezvládnutie. Za veľa nestoja herecké výkony, miestami sa skutočne cítime ako v poloamatérskom porne. Čo je škoda, len sa posilňuje dojem, že ide skrátka o film pre zvrhlíkov.

Nekromantik je film pre veľmi silné žalúdky, zároveň ale nemá nádej uspokojiť fanúšikov dnešných exploitationov. Pretože je hravý, veselý a vo svojej hlbokej a skrytej podstate pozitívny. Svojím zložitým spôsobom je to umelecké dielo, hra s neuveriteľne odpornými a zvrhlými prostriedkami za účelom spracovania určitých motívov. A v neposlednom rade aj zabaviť, ak ho teda divák je schopný dopozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy