najčítanejšie recenzie.
Black Water: Abyss
Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.
Oculus
Cabin Fever 2: Spring Fever
John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.
17. 8. 2010The Visit
[REC]³ Genesis
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je. 29. 11. 2012
recenzie.
The Crazies (1973)
Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) Do mestečka okamžite prichádza armáda a netrvá dlho a mužov v plynových maskách a bielych skafandroch je pomaly viac ako miestnych obyvateľov. Snažia sa udržať situáciu pod kontrolou tým, že všetkých ľudí naženú do miestnej strednej školy. Takéto počínanie sa však v amerických mestečkách, kde je každý druhý človek ozbrojený minimálne poľovníckou brokovnicou, nevypláca. Jednými z nich sú aj hasič Jade a jeho žena Judy. Spolu so skupinkou ďalších ľudí sa snažia nájsť spôsob, ako z tejto situácie von, zatiaľ čo vonku zúri nielen vojna proti vírusu, ale aj medzi ľuďmi navzájom.
The Crazies nakrútil dnes už kultový režisér a zakladateľ zombie žánru, ako ho poznáme dnes, George A. Romero. Pôvodne mal točiť podľa iného scenára, film sa mal volať Mad People a mal sa viac sústrediť na preživších, ktorí sa snažia vysporiadať s novou situáciou. Keď sa však k scenáru dostal producent, pokladal rolu armády, ktorá bola v pôvodnom scenári len minoritná, za natoľko kľúčovú, že dal Romerovi podmienku: buď scenár prepíše do podoby, ktorá bude viac ako horor pripomínať predchodcu Smrtiacej epidémie, alebo projekt nebude financovať. Tak vznikol The Crazies, ktorý je plný skafandrov, plynových masiek, uniforiem a telefonátov z Bieleho domu. Samotný vírus a jeho „šialené symptómy" boli tak trestuhodne odsunuté na vedľajšiu koľaj. „Šialenci" síce občas niekoho zabijú, no akoby mimochodom a nijak tým neposúvajú dej. Možno aj preto bol Romerov štvrtý film v sedemdesiatych rokoch prepadák. Ako by u divákov dopadol dnes?
Na rovinu: zle. Nielen preto, že niektoré veci vyznievajú po rokoch svojou naivitou úsmevne: vojaci majú síce skafandre, no nemajú žiadne rukavice a každú chvíľu si dávajú dolu masku, aby si zapálili, a to bez toho aby si aspoň umyli ruky. Armádnemu veliteľovi nenapadne nič lepšie, ako dať priviezť do postihnutej oblasti samotného objaviteľa Trixie, zrejme najnenahraditeľnejší mozog v tejto situácii, aby robil pokusy na krvných vzorkách v stredoškolskom laboratóriu (!!!). Podobnými hlúposťami sa film hemží, no nie je to jeho najväčší problém. Zlyháva už v základnej kostre príbehu: motivácia Davida a Judy je nejasná: najprv chcú ísť preč z mesta, potom sa zrazu rozhodnú bojovať proti vojakom, hoci sami vôbec netušia, ako bojovať proti samotnej nákaze a o čo vôbec ide. Vojaci zasa odpovedajú na všetko iba paľbou, takže je čoskoro jasné, že tieto dve strany sa nemajú kedy stretnúť. Dej sa tak v podstate obmedzuje iba na bezcieľne výpady obyvateľov a snahy vojakov ich potlačiť. (Zrejme výsledok prerábania scenára, v ktorom proste museli „svišťať guľky".) Romero si to uvedomoval, a preto pridal pár vnútorných konfliktov na oboch stranách. Nestačí to a film začne po čase nudiť. A to je to najhoršie, čo možno povedať o akomkoľvek filme.
Romero si neúspech The Crazies neskôr vysvetľoval slabým marketingom. Je to možno trocha alibistické, ale čiastočne mal pravdu. Predovšetkým bol zle zvolený názov, ktorý vzbudzuje falošné očakávania. Nejde tu ani tak o samotnú nákazu ako o spory ľudí a armády. Ukážkou, ako sa môžu tieto dve dejové línie výborne dopĺňať, je dnes už kultový britský zombie survival 28 Days Later. Alebo aj iné Romerove filmy. The Crazies však k nim určite nepatrí.
