hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

The Evil in Us

Andrej Gomora | 26. 10. 2016
0
2/10          
žáner:
zombie/infection

Ako sa odviazať na Deň nezávislosti


Od začiatku sa miešajú tri zdanlivo nesúvisiace dejové línie. Prvou je skupinka mladých ľudí, ktorí sa vybrali osláviť Deň nezávislosti niekde na ostrov. Domáci ich tam privezie a musí ich odtiaľ aj odviezť, bez neho sú odrezaní od sveta a bezmocní. Našťastie majú dosť chľastu, marihuany aj kokaínu, dlho sa poznajú a dôverujú si. Nič to, že sa poniektorí práve vrátili z väzenia. Druhá dejová línia sa začína príchodom policajtov do bytu, údajne tam má niekto párty a ruší susedov. Nájdu niekoľko mŕtvol, plno krvi a rany po ľudských zuboch. A jedno dievča s podobnými zraneniami, ale živé. Policajt sa snaží pomocou jej facebookového profilu preveriť jej známych, zistiť, čo sa to len mohlo na žúre odohrať. Dievča rozhodne nepôsobí ako niekto, kto by vyvraždil všetkých pozvaných. Na druhej strane, zvracanie ľudských prstov jej dôveryhodnosti zrovna nepridáva. Tretia dejová línia je niekde v laboratóriu. Ľudia sú po dvoch zavretí v malých miestnostiach, netušia prečo. Ani z akého dôvodu na seba v určitej chvíli začnú byť agresívni. Ako keby odhaľovali skryté The Evil in Us.

„Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.“

Samozrejme, na konci do seba všetko musí zapadnúť. Nakoľko kostrbato už je jeden z menších problémov tohto filmu. Tým prvým je, že ani jeden z rozvíjajúcich sa príbehov diváka príliš nezaujme. Iste, kopa krvavých tiel ho chladným nenechá. Zvedavosť, ktorú vzbudia, ale čoskoro musí opadnúť. Vidíme, že vyšetrovanie sa bude predovšetkým naťahovať, posúvať v bezvýznamných útržkoch. Nie sú napínavé a policajt nie je zrovna sympatický. Týmto nedostatkom ale trpia asi všetky postavy. Mládež na ostrove je zase preštylizovaná do zložitých ľúbostných vzťahov a nadržanosti, v laboratóriu musíme vidieť bezmocných chudákov a záhadných sadistov. Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.

„Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.“

K hororovému napätiu viditeľne smeruje len zabávajúca sa skupinka, ako konkrétne ale tiež nie je celkom jasné. Diváka nič určité nenapína, znepokojujúce správanie je príliš nejasné, a v ľuďoch, čo vidí, sa mu ani nechce snažiť vyznať. K akcii sa dostaneme, bude v nej dosť krvi aj brutality. Tam sa ale niečo vzdialene nazvateľné kladmi končí. Postavy sú príliš nezaujímavé na to, aby si divák pamätal, kto je kto. No film ako keby to od neho očakával. Vyzerá tak boj o prežitie, ktorý by mohol byť o drobný kúsok zaujímavejší, keby sme sa s postavami viac zblížili a viac ich dokázali sledovať jednotlivo. Nám je ale od určitej chvíle jedno, kto už vlastne blbne a kto ešte nie, o tom kto žije ani nehovoriac. Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.

„Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov.“

Zrozumiteľne politický odkaz príde na konci, vzhľadom na dátum, kedy sa film odohráva, sme s ním asi mali počítať. Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov. Hoci samotný priebeh je značne otrepaný, myšlienka že by sa z nás stali krvilačné monštrá len na niekoľko hodín, je pomerne nová. Vnáša pár podnetov na zamyslenie a tiež dávku krutosti, tá je na celom filme asi najhororovejšia. Kým premena je dočasná, smrť už takou nie je a pri každej mŕtvole si uvedomíme jej nezmyselnosť, rovnako ako si ju uvedomia postavy samotné.

Ako celok je The Evil in Us slabo vyhotovený, chýba mu atmosféra aj zaujímavejší spád. Zle sa naň pozerá, nenastraší a veľmi často pôsobí na diváka iritujúco. Snahu byť politický by mu išlo odpustiť ešte najľahšie, keby tiež nebola natoľko silená a nezaujímavá. Je tu tá jedna jediná zľahka svieža myšlienka, ktorá ho môže odlíšiť od úplného odpadu a ktorú sa mu nepodarí celkom utopiť v nepozerateľnosti. Dôvod film vidieť to ale určite nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok