hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

The Evil in Us

Andrej Gomora | 26. 10. 2016
0
2/10          
žáner:
zombie/infection

Ako sa odviazať na Deň nezávislosti


Od začiatku sa miešajú tri zdanlivo nesúvisiace dejové línie. Prvou je skupinka mladých ľudí, ktorí sa vybrali osláviť Deň nezávislosti niekde na ostrov. Domáci ich tam privezie a musí ich odtiaľ aj odviezť, bez neho sú odrezaní od sveta a bezmocní. Našťastie majú dosť chľastu, marihuany aj kokaínu, dlho sa poznajú a dôverujú si. Nič to, že sa poniektorí práve vrátili z väzenia. Druhá dejová línia sa začína príchodom policajtov do bytu, údajne tam má niekto párty a ruší susedov. Nájdu niekoľko mŕtvol, plno krvi a rany po ľudských zuboch. A jedno dievča s podobnými zraneniami, ale živé. Policajt sa snaží pomocou jej facebookového profilu preveriť jej známych, zistiť, čo sa to len mohlo na žúre odohrať. Dievča rozhodne nepôsobí ako niekto, kto by vyvraždil všetkých pozvaných. Na druhej strane, zvracanie ľudských prstov jej dôveryhodnosti zrovna nepridáva. Tretia dejová línia je niekde v laboratóriu. Ľudia sú po dvoch zavretí v malých miestnostiach, netušia prečo. Ani z akého dôvodu na seba v určitej chvíli začnú byť agresívni. Ako keby odhaľovali skryté The Evil in Us.

„Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.“

Samozrejme, na konci do seba všetko musí zapadnúť. Nakoľko kostrbato už je jeden z menších problémov tohto filmu. Tým prvým je, že ani jeden z rozvíjajúcich sa príbehov diváka príliš nezaujme. Iste, kopa krvavých tiel ho chladným nenechá. Zvedavosť, ktorú vzbudia, ale čoskoro musí opadnúť. Vidíme, že vyšetrovanie sa bude predovšetkým naťahovať, posúvať v bezvýznamných útržkoch. Nie sú napínavé a policajt nie je zrovna sympatický. Týmto nedostatkom ale trpia asi všetky postavy. Mládež na ostrove je zase preštylizovaná do zložitých ľúbostných vzťahov a nadržanosti, v laboratóriu musíme vidieť bezmocných chudákov a záhadných sadistov. Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.

„Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.“

K hororovému napätiu viditeľne smeruje len zabávajúca sa skupinka, ako konkrétne ale tiež nie je celkom jasné. Diváka nič určité nenapína, znepokojujúce správanie je príliš nejasné, a v ľuďoch, čo vidí, sa mu ani nechce snažiť vyznať. K akcii sa dostaneme, bude v nej dosť krvi aj brutality. Tam sa ale niečo vzdialene nazvateľné kladmi končí. Postavy sú príliš nezaujímavé na to, aby si divák pamätal, kto je kto. No film ako keby to od neho očakával. Vyzerá tak boj o prežitie, ktorý by mohol byť o drobný kúsok zaujímavejší, keby sme sa s postavami viac zblížili a viac ich dokázali sledovať jednotlivo. Nám je ale od určitej chvíle jedno, kto už vlastne blbne a kto ešte nie, o tom kto žije ani nehovoriac. Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.

„Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov.“

Zrozumiteľne politický odkaz príde na konci, vzhľadom na dátum, kedy sa film odohráva, sme s ním asi mali počítať. Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov. Hoci samotný priebeh je značne otrepaný, myšlienka že by sa z nás stali krvilačné monštrá len na niekoľko hodín, je pomerne nová. Vnáša pár podnetov na zamyslenie a tiež dávku krutosti, tá je na celom filme asi najhororovejšia. Kým premena je dočasná, smrť už takou nie je a pri každej mŕtvole si uvedomíme jej nezmyselnosť, rovnako ako si ju uvedomia postavy samotné.

Ako celok je The Evil in Us slabo vyhotovený, chýba mu atmosféra aj zaujímavejší spád. Zle sa naň pozerá, nenastraší a veľmi často pôsobí na diváka iritujúco. Snahu byť politický by mu išlo odpustiť ešte najľahšie, keby tiež nebola natoľko silená a nezaujímavá. Je tu tá jedna jediná zľahka svieža myšlienka, ktorá ho môže odlíšiť od úplného odpadu a ktorú sa mu nepodarí celkom utopiť v nepozerateľnosti. Dôvod film vidieť to ale určite nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok