recenzie.

The Evil in Us

Andrej Gomora | 26. 10. 2016

0

2/10          

žáner:

zombie/infection

Ako sa odviazať na Deň nezávislosti

Od začiatku sa miešajú tri zdanlivo nesúvisiace dejové línie. Prvou je skupinka mladých ľudí, ktorí sa vybrali osláviť Deň nezávislosti niekde na ostrov. Domáci ich tam privezie a musí ich odtiaľ aj odviezť, bez neho sú odrezaní od sveta a bezmocní. Našťastie majú dosť chľastu, marihuany aj kokaínu, dlho sa poznajú a dôverujú si. Nič to, že sa poniektorí práve vrátili z väzenia. Druhá dejová línia sa začína príchodom policajtov do bytu, údajne tam má niekto párty a ruší susedov. Nájdu niekoľko mŕtvol, plno krvi a rany po ľudských zuboch. A jedno dievča s podobnými zraneniami, ale živé. Policajt sa snaží pomocou jej facebookového profilu preveriť jej známych, zistiť, čo sa to len mohlo na žúre odohrať. Dievča rozhodne nepôsobí ako niekto, kto by vyvraždil všetkých pozvaných. Na druhej strane, zvracanie ľudských prstov jej dôveryhodnosti zrovna nepridáva. Tretia dejová línia je niekde v laboratóriu. Ľudia sú po dvoch zavretí v malých miestnostiach, netušia prečo. Ani z akého dôvodu na seba v určitej chvíli začnú byť agresívni. Ako keby odhaľovali skryté The Evil in Us.

„Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.“

Samozrejme, na konci do seba všetko musí zapadnúť. Nakoľko kostrbato už je jeden z menších problémov tohto filmu. Tým prvým je, že ani jeden z rozvíjajúcich sa príbehov diváka príliš nezaujme. Iste, kopa krvavých tiel ho chladným nenechá. Zvedavosť, ktorú vzbudia, ale čoskoro musí opadnúť. Vidíme, že vyšetrovanie sa bude predovšetkým naťahovať, posúvať v bezvýznamných útržkoch. Nie sú napínavé a policajt nie je zrovna sympatický. Týmto nedostatkom ale trpia asi všetky postavy. Mládež na ostrove je zase preštylizovaná do zložitých ľúbostných vzťahov a nadržanosti, v laboratóriu musíme vidieť bezmocných chudákov a záhadných sadistov. Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.

„Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.“

K hororovému napätiu viditeľne smeruje len zabávajúca sa skupinka, ako konkrétne ale tiež nie je celkom jasné. Diváka nič určité nenapína, znepokojujúce správanie je príliš nejasné, a v ľuďoch, čo vidí, sa mu ani nechce snažiť vyznať. K akcii sa dostaneme, bude v nej dosť krvi aj brutality. Tam sa ale niečo vzdialene nazvateľné kladmi končí. Postavy sú príliš nezaujímavé na to, aby si divák pamätal, kto je kto. No film ako keby to od neho očakával. Vyzerá tak boj o prežitie, ktorý by mohol byť o drobný kúsok zaujímavejší, keby sme sa s postavami viac zblížili a viac ich dokázali sledovať jednotlivo. Nám je ale od určitej chvíle jedno, kto už vlastne blbne a kto ešte nie, o tom kto žije ani nehovoriac. Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.

„Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov.“

Zrozumiteľne politický odkaz príde na konci, vzhľadom na dátum, kedy sa film odohráva, sme s ním asi mali počítať. Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov. Hoci samotný priebeh je značne otrepaný, myšlienka že by sa z nás stali krvilačné monštrá len na niekoľko hodín, je pomerne nová. Vnáša pár podnetov na zamyslenie a tiež dávku krutosti, tá je na celom filme asi najhororovejšia. Kým premena je dočasná, smrť už takou nie je a pri každej mŕtvole si uvedomíme jej nezmyselnosť, rovnako ako si ju uvedomia postavy samotné.

Ako celok je The Evil in Us slabo vyhotovený, chýba mu atmosféra aj zaujímavejší spád. Zle sa naň pozerá, nenastraší a veľmi často pôsobí na diváka iritujúco. Snahu byť politický by mu išlo odpustiť ešte najľahšie, keby tiež nebola natoľko silená a nezaujímavá. Je tu tá jedna jediná zľahka svieža myšlienka, ktorá ho môže odlíšiť od úplného odpadu a ktorú sa mu nepodarí celkom utopiť v nepozerateľnosti. Dôvod film vidieť to ale určite nie je.