hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Evil in Us

Andrej Gomora | 26. 10. 2016
0
2/10          
žáner:
zombie/infection

Ako sa odviazať na Deň nezávislosti


Od začiatku sa miešajú tri zdanlivo nesúvisiace dejové línie. Prvou je skupinka mladých ľudí, ktorí sa vybrali osláviť Deň nezávislosti niekde na ostrov. Domáci ich tam privezie a musí ich odtiaľ aj odviezť, bez neho sú odrezaní od sveta a bezmocní. Našťastie majú dosť chľastu, marihuany aj kokaínu, dlho sa poznajú a dôverujú si. Nič to, že sa poniektorí práve vrátili z väzenia. Druhá dejová línia sa začína príchodom policajtov do bytu, údajne tam má niekto párty a ruší susedov. Nájdu niekoľko mŕtvol, plno krvi a rany po ľudských zuboch. A jedno dievča s podobnými zraneniami, ale živé. Policajt sa snaží pomocou jej facebookového profilu preveriť jej známych, zistiť, čo sa to len mohlo na žúre odohrať. Dievča rozhodne nepôsobí ako niekto, kto by vyvraždil všetkých pozvaných. Na druhej strane, zvracanie ľudských prstov jej dôveryhodnosti zrovna nepridáva. Tretia dejová línia je niekde v laboratóriu. Ľudia sú po dvoch zavretí v malých miestnostiach, netušia prečo. Ani z akého dôvodu na seba v určitej chvíli začnú byť agresívni. Ako keby odhaľovali skryté The Evil in Us.

„Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.“

Samozrejme, na konci do seba všetko musí zapadnúť. Nakoľko kostrbato už je jeden z menších problémov tohto filmu. Tým prvým je, že ani jeden z rozvíjajúcich sa príbehov diváka príliš nezaujme. Iste, kopa krvavých tiel ho chladným nenechá. Zvedavosť, ktorú vzbudia, ale čoskoro musí opadnúť. Vidíme, že vyšetrovanie sa bude predovšetkým naťahovať, posúvať v bezvýznamných útržkoch. Nie sú napínavé a policajt nie je zrovna sympatický. Týmto nedostatkom ale trpia asi všetky postavy. Mládež na ostrove je zase preštylizovaná do zložitých ľúbostných vzťahov a nadržanosti, v laboratóriu musíme vidieť bezmocných chudákov a záhadných sadistov. Zlé herecké výkony už slabé napísanie len vhodne dopĺňajú.

„Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.“

K hororovému napätiu viditeľne smeruje len zabávajúca sa skupinka, ako konkrétne ale tiež nie je celkom jasné. Diváka nič určité nenapína, znepokojujúce správanie je príliš nejasné, a v ľuďoch, čo vidí, sa mu ani nechce snažiť vyznať. K akcii sa dostaneme, bude v nej dosť krvi aj brutality. Tam sa ale niečo vzdialene nazvateľné kladmi končí. Postavy sú príliš nezaujímavé na to, aby si divák pamätal, kto je kto. No film ako keby to od neho očakával. Vyzerá tak boj o prežitie, ktorý by mohol byť o drobný kúsok zaujímavejší, keby sme sa s postavami viac zblížili a viac ich dokázali sledovať jednotlivo. Nám je ale od určitej chvíle jedno, kto už vlastne blbne a kto ešte nie, o tom kto žije ani nehovoriac. Zaujme nás len tá trocha akcie a pár náznakom dramatických scén.

„Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov.“

Zrozumiteľne politický odkaz príde na konci, vzhľadom na dátum, kedy sa film odohráva, sme s ním asi mali počítať. Jednou zaujímavou myšlienkou je dočasnosť zmeny v správaní, na ktorú sa odvoláva aj názov. Hoci samotný priebeh je značne otrepaný, myšlienka že by sa z nás stali krvilačné monštrá len na niekoľko hodín, je pomerne nová. Vnáša pár podnetov na zamyslenie a tiež dávku krutosti, tá je na celom filme asi najhororovejšia. Kým premena je dočasná, smrť už takou nie je a pri každej mŕtvole si uvedomíme jej nezmyselnosť, rovnako ako si ju uvedomia postavy samotné.

Ako celok je The Evil in Us slabo vyhotovený, chýba mu atmosféra aj zaujímavejší spád. Zle sa naň pozerá, nenastraší a veľmi často pôsobí na diváka iritujúco. Snahu byť politický by mu išlo odpustiť ešte najľahšie, keby tiež nebola natoľko silená a nezaujímavá. Je tu tá jedna jediná zľahka svieža myšlienka, ktorá ho môže odlíšiť od úplného odpadu a ktorú sa mu nepodarí celkom utopiť v nepozerateľnosti. Dôvod film vidieť to ale určite nie je.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok