hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Blood Quantum

Andrej Gomora | 8. 7. 2020
0
3/10          
žáner:
zombie/infection

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie


Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

„Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora.“

Keď sú hrdinami miestni, pôvodní, tí so starodávnymi tradíciami, nedá sa na ne nespraviť čo najviac narážok. Starý múdry indián sa pozerá na vykuchané ryby, ako sa mecú. Nič podobné vraj za svoj dlhý život nevidel. V narážkach téma nie je spracovaná zle, aj ako dievča nechce priznať otcovi, že je s indiánskym chlapcom tehotná. Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora, za určitých okolností by sme mohli hľadať samovoľné očisťovanie zeme od tých, ktorí tam nepatria. To by ale museli veci prebiehať inak a imunitu by sme museli vnímať ako zásadnú výhru. Čo nie je také jednoduché, keď bojujú o život rovnako zúfalo až beznádejne. Nejde ani o celkom zlý nápad pre spestrenie deja postapokalyptického filmu, mierne ozvláštnenie, ktoré ho ale určite samo nespasí.

„Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo.“

Podobne je to s rozdelením na dva časti, to už sme tu určite mali. Tá civilná, v čase príchodu, nákazy nám má predstaviť postavy. Potom nech vidíme, kam sa svet dopracoval, a ako sa našim hrdinom zmenili životy. Prvý problém je, že postavy sú ploché, nepresvedčivé, a navyše zle stvárnené. Ide o tým väčší problém, koľko priestoru im je venovaného, a koľko je v diele dialógov. Tie sa miestami snažia byť vtipné, a určitú humornosť im niekedy nejde odoprieť, ide ale o veľmi špecifický humor. Primitívne drsný, miestami nechutný či absurdný, ako ho poznáme z hlboko béčkových krvákov. Ak človeku nesadne, dal by sa odignorovať, oveľa horšie je to s vážnymi rozhovormi. Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo. Pritom film ako keby sa na nich snažil stavať v až priveľkej miere, čo sa rozhodne nejaví ako najlepší nápad.

„Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita.“

Samotný dej nie je celkom od veci, prijať sa dá zápletka a aj viacero zvratov dáva zmysel. Ten hlavný už je možno mierne prehnaný, sám o sebe ale problém nie je. Filmu sa v prvom rade nedarí vybudovať atmosféru či pocit napätia, čo nepochybne súvisí s nepresvedčivým zobrazením takmer všetkého, čo sa pred nami odohráva. Neveríme postavám, ktoré na nás pôsobia amatérsky, ani jednotlivým scénam. Aj tie dramatickejšie z nich majú v sebe nádych akejsi lacnosti, sú zle zrežírované, zahrané a nepríjemne sa na ne pozerá. Produkcia sa pritom tvári profesionálne, možno nie celkom nákladne, určite ale nie amatérsky. Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita. Nie je ich priveľa a nie sú ani nijako prepracované, pár scén sa ale v nechutnosti vyžíva skutočne nadmieru. Môžeme v nich vidieť aj niečo ako nápad, hoci ten v tomto prípade musí človek mať chuť oceniť. Nakoniec ide o to jediné, čím môže film diváka zaujať. Veľmi špecifický druh diváka.

Blood Quantum je celkovo zle nakrútené zombícke béčko. Snaží sa sústrediť na to, čo by mohlo diváka čo najprimitívnejšie zaujať, inak mu ale príliš nemá čo ponúknuť. Samotný nápad s imunitou a indiánmi nie je zlý ani neruší, tiež ale filmu zásadne nepridáva a rozhodne sa mu nedarí ho zachrániť. Naopak priveľké množstvo dialógov a rozvíjanie deja inak ako akciou dopadá veľmi zle, čím sa film miestami stáva ťažko pozerateľným. Ak vám za to trápenie stojí pár brutálnych scén, nemusíte jeho pozeranie ľutovať. V opačnom prípade je to celkom pravdepodobné.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok