hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Blood Quantum

Andrej Gomora | 8. 7. 2020
0
3/10          
žáner:
zombie/infection

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie


Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

„Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora.“

Keď sú hrdinami miestni, pôvodní, tí so starodávnymi tradíciami, nedá sa na ne nespraviť čo najviac narážok. Starý múdry indián sa pozerá na vykuchané ryby, ako sa mecú. Nič podobné vraj za svoj dlhý život nevidel. V narážkach téma nie je spracovaná zle, aj ako dievča nechce priznať otcovi, že je s indiánskym chlapcom tehotná. Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora, za určitých okolností by sme mohli hľadať samovoľné očisťovanie zeme od tých, ktorí tam nepatria. To by ale museli veci prebiehať inak a imunitu by sme museli vnímať ako zásadnú výhru. Čo nie je také jednoduché, keď bojujú o život rovnako zúfalo až beznádejne. Nejde ani o celkom zlý nápad pre spestrenie deja postapokalyptického filmu, mierne ozvláštnenie, ktoré ho ale určite samo nespasí.

„Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo.“

Podobne je to s rozdelením na dva časti, to už sme tu určite mali. Tá civilná, v čase príchodu, nákazy nám má predstaviť postavy. Potom nech vidíme, kam sa svet dopracoval, a ako sa našim hrdinom zmenili životy. Prvý problém je, že postavy sú ploché, nepresvedčivé, a navyše zle stvárnené. Ide o tým väčší problém, koľko priestoru im je venovaného, a koľko je v diele dialógov. Tie sa miestami snažia byť vtipné, a určitú humornosť im niekedy nejde odoprieť, ide ale o veľmi špecifický humor. Primitívne drsný, miestami nechutný či absurdný, ako ho poznáme z hlboko béčkových krvákov. Ak človeku nesadne, dal by sa odignorovať, oveľa horšie je to s vážnymi rozhovormi. Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo. Pritom film ako keby sa na nich snažil stavať v až priveľkej miere, čo sa rozhodne nejaví ako najlepší nápad.

„Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita.“

Samotný dej nie je celkom od veci, prijať sa dá zápletka a aj viacero zvratov dáva zmysel. Ten hlavný už je možno mierne prehnaný, sám o sebe ale problém nie je. Filmu sa v prvom rade nedarí vybudovať atmosféru či pocit napätia, čo nepochybne súvisí s nepresvedčivým zobrazením takmer všetkého, čo sa pred nami odohráva. Neveríme postavám, ktoré na nás pôsobia amatérsky, ani jednotlivým scénam. Aj tie dramatickejšie z nich majú v sebe nádych akejsi lacnosti, sú zle zrežírované, zahrané a nepríjemne sa na ne pozerá. Produkcia sa pritom tvári profesionálne, možno nie celkom nákladne, určite ale nie amatérsky. Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita. Nie je ich priveľa a nie sú ani nijako prepracované, pár scén sa ale v nechutnosti vyžíva skutočne nadmieru. Môžeme v nich vidieť aj niečo ako nápad, hoci ten v tomto prípade musí človek mať chuť oceniť. Nakoniec ide o to jediné, čím môže film diváka zaujať. Veľmi špecifický druh diváka.

Blood Quantum je celkovo zle nakrútené zombícke béčko. Snaží sa sústrediť na to, čo by mohlo diváka čo najprimitívnejšie zaujať, inak mu ale príliš nemá čo ponúknuť. Samotný nápad s imunitou a indiánmi nie je zlý ani neruší, tiež ale filmu zásadne nepridáva a rozhodne sa mu nedarí ho zachrániť. Naopak priveľké množstvo dialógov a rozvíjanie deja inak ako akciou dopadá veľmi zle, čím sa film miestami stáva ťažko pozerateľným. Ak vám za to trápenie stojí pár brutálnych scén, nemusíte jeho pozeranie ľutovať. V opačnom prípade je to celkom pravdepodobné.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok