hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Blood Quantum

Andrej Gomora | 8. 7. 2020
0
3/10          
žáner:
zombie/infection

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie


Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

„Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora.“

Keď sú hrdinami miestni, pôvodní, tí so starodávnymi tradíciami, nedá sa na ne nespraviť čo najviac narážok. Starý múdry indián sa pozerá na vykuchané ryby, ako sa mecú. Nič podobné vraj za svoj dlhý život nevidel. V narážkach téma nie je spracovaná zle, aj ako dievča nechce priznať otcovi, že je s indiánskym chlapcom tehotná. Irónia s imunitou nepôsobí zásadne politicky ani ako nejaká hlboká metafora, za určitých okolností by sme mohli hľadať samovoľné očisťovanie zeme od tých, ktorí tam nepatria. To by ale museli veci prebiehať inak a imunitu by sme museli vnímať ako zásadnú výhru. Čo nie je také jednoduché, keď bojujú o život rovnako zúfalo až beznádejne. Nejde ani o celkom zlý nápad pre spestrenie deja postapokalyptického filmu, mierne ozvláštnenie, ktoré ho ale určite samo nespasí.

„Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo.“

Podobne je to s rozdelením na dva časti, to už sme tu určite mali. Tá civilná, v čase príchodu, nákazy nám má predstaviť postavy. Potom nech vidíme, kam sa svet dopracoval, a ako sa našim hrdinom zmenili životy. Prvý problém je, že postavy sú ploché, nepresvedčivé, a navyše zle stvárnené. Ide o tým väčší problém, koľko priestoru im je venovaného, a koľko je v diele dialógov. Tie sa miestami snažia byť vtipné, a určitú humornosť im niekedy nejde odoprieť, ide ale o veľmi špecifický humor. Primitívne drsný, miestami nechutný či absurdný, ako ho poznáme z hlboko béčkových krvákov. Ak človeku nesadne, dal by sa odignorovať, oveľa horšie je to s vážnymi rozhovormi. Dialógy sú zle napísané aj prednesené, pôsobia trápne, miestami až bolestivo. Pritom film ako keby sa na nich snažil stavať v až priveľkej miere, čo sa rozhodne nejaví ako najlepší nápad.

„Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita.“

Samotný dej nie je celkom od veci, prijať sa dá zápletka a aj viacero zvratov dáva zmysel. Ten hlavný už je možno mierne prehnaný, sám o sebe ale problém nie je. Filmu sa v prvom rade nedarí vybudovať atmosféru či pocit napätia, čo nepochybne súvisí s nepresvedčivým zobrazením takmer všetkého, čo sa pred nami odohráva. Neveríme postavám, ktoré na nás pôsobia amatérsky, ani jednotlivým scénam. Aj tie dramatickejšie z nich majú v sebe nádych akejsi lacnosti, sú zle zrežírované, zahrané a nepríjemne sa na ne pozerá. Produkcia sa pritom tvári profesionálne, možno nie celkom nákladne, určite ale nie amatérsky. Jediné, čo nakoniec filmu zostáva je gore a brutalita. Nie je ich priveľa a nie sú ani nijako prepracované, pár scén sa ale v nechutnosti vyžíva skutočne nadmieru. Môžeme v nich vidieť aj niečo ako nápad, hoci ten v tomto prípade musí človek mať chuť oceniť. Nakoniec ide o to jediné, čím môže film diváka zaujať. Veľmi špecifický druh diváka.

Blood Quantum je celkovo zle nakrútené zombícke béčko. Snaží sa sústrediť na to, čo by mohlo diváka čo najprimitívnejšie zaujať, inak mu ale príliš nemá čo ponúknuť. Samotný nápad s imunitou a indiánmi nie je zlý ani neruší, tiež ale filmu zásadne nepridáva a rozhodne sa mu nedarí ho zachrániť. Naopak priveľké množstvo dialógov a rozvíjanie deja inak ako akciou dopadá veľmi zle, čím sa film miestami stáva ťažko pozerateľným. Ak vám za to trápenie stojí pár brutálnych scén, nemusíte jeho pozeranie ľutovať. V opačnom prípade je to celkom pravdepodobné.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok