najčítanejšie recenzie.
Očista: Volebný rok
Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.
15. 7. 2016Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Mara
Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.
Outcast
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011
Tusk
recenzie.
Antisocial
Horor o najväčšom zle
„Ľudí napáda vírus, začnú byť agresívni, až kým im nevybuchne hlava."
Či už ide o skutočnú snahu niečo kritizovať, alebo len využitie aktuálnej témy, základná myšlienka je rozhodne "in". Sociálna sieť menom Redroom zohráva v životoch hlavných hrdinov veľmi významnú úlohu, so Sam sa cez ňu práve rozišiel priateľ. Bez nálady ide na silvestrovskú patry s ľuďmi rovnako závislými na Redroome. Kým sedia v pokoji v dome, zistia, že vonku sa rozpútal chaos. Ľudí napáda vírus, začnú byť agresívni, až kým im nevybuchne hlava. Postupne sa príznaky nákazy objavujú aj u účastníkov party. Napred im z mobilu niečo lezie do hlavy. Potom majú halucinácie a tečie im krv z nosa aj uší. Nakoniec sa prestanú ovládať a všetkých naokolo napádajú.
„Film sa nijako nehlási k určitej miere nadsadenosti, i keď inak sa naň pozerať nedá."
Je plne legitímne zohrať klasickú schému infekcie a ľudí, čo sa pred ňou ukrývajú, s osviežením v podobe zapojenia sociálnych sietí. Škoda je, že s týmto jediným prínosom žánru sa autori uspokojili. Postavy sú dokonale schématické a priebeh ich skazy by už predvídateľnejší byť nemohol. Hrozba nákazy zvonku je veľmi slabá. Okolitý svet vnímame ako niečo izolované, presne ako nejaké video na internete. Keď aj zombíci zaklopú na dvere domu, či mu dokonca skočia do okna, stále sa nejavia ako reálna hrozba. Na vine môžu byť postavy a ich nepodarené prežívanie, ktoré sa na diváka vôbec neprináša. Problém môže byť aj hlbší, a to že filmu sa nedarí udržať si serióznosť. Všetci o tom síce žartujú, no myšlienka spraviť zo sociálnej siete zabijaka sa hodí skôr do halloweenskeho dielu Simposonovcov. Film sa nijako nehlási k určitej miere nadsadenosti, i keď inak sa naň pozerať nedá. Stáva sa tým pádom nepresvedčivým a nie úplne si s divákom rozumie. Je možné, že idea sa dala spracovať aj vážne, muselo by to ale byť o niečo inak. Vrcholom je samooperácia mozgu pred zrkadlom, bez poľavenia na dokonale vážnej tvári.
„Gore nie je explicitné ani zaujímavé, a spolu s miernym nebezpečenstvom je príčinou mizernej atmosféry."
Miešanie rôznych dejových línií a mierny chaos pomáhajú filmu, aby nenudil. Darí sa mu príliš nestratiť a zostáva pomerne sledovateľný. Príležitostné výbuchy, nechutnosti a výkriky nanešťastie vôbec nedokážu zabezpečiť hororovú zložku filmu. Gore nie je explicitné ani zaujímavé, a spolu s miernym nebezpečenstvom je príčinou mizernej atmosféry. Úplne v nej chýba strach aj napätie. Prevláda len mierna zvedavosť, čo sa to vlastne deje. Keď sa tá odhalí neprekvapivým vysvetlením, diváka už k pozeraniu nemotivuje v podstate nič. Na záver sa už film len zmieta v kŕčoch a snaží sa zo svojho potenciálu vyžmýkať aj tie najposlednejšie kvapky. Mierne nápadité scény ako video na internete z pohľadu posadnutého určite majú niečo do seba. Lenže keď už raz nefunguje celok, jeho zložky môžu len ťažko zapôsobiť.
Antisocial je ideologický film namierený správnym smerom, a jeho vznik treba rozhodne oceniť. Problematike sociálnych médií je určite dobré sa venovať a môžeme byť radi, že už ani hororový žáner v tomto smere nezaostáva. Kiežby si ešte svoj útok trochu premyslel, a neuspokojil sa so samotnou skutočnosťou, že vôbec do diskusie vstupuje.
