najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom

Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.

13. 6. 2016

recenzie.

Antisocial

Andrej Gomora | 27. 1. 2014

3/10

žáner:

claustrophobic, zombie/infection

Horor o najväčšom zle

Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.

„Ľudí napáda vírus, začnú byť agresívni, až kým im nevybuchne hlava."

Či už ide o skutočnú snahu niečo kritizovať, alebo len využitie aktuálnej témy, základná myšlienka je rozhodne "in". Sociálna sieť menom Redroom zohráva v životoch hlavných hrdinov veľmi významnú úlohu, so Sam sa cez ňu práve rozišiel priateľ. Bez nálady ide na silvestrovskú patry s ľuďmi rovnako závislými na Redroome. Kým sedia v pokoji v dome, zistia, že vonku sa rozpútal chaos. Ľudí napáda vírus, začnú byť agresívni, až kým im nevybuchne hlava. Postupne sa príznaky nákazy objavujú aj u účastníkov party. Napred im z mobilu niečo lezie do hlavy. Potom majú halucinácie a tečie im krv z nosa aj uší. Nakoniec sa prestanú ovládať a všetkých naokolo napádajú.

„Film sa nijako nehlási k určitej miere nadsadenosti, i keď inak sa naň pozerať nedá."

Je plne legitímne zohrať klasickú schému infekcie a ľudí, čo sa pred ňou ukrývajú, s osviežením v podobe zapojenia sociálnych sietí. Škoda je, že s týmto jediným prínosom žánru sa autori uspokojili. Postavy sú dokonale schématické a priebeh ich skazy by už predvídateľnejší byť nemohol. Hrozba nákazy zvonku je veľmi slabá. Okolitý svet vnímame ako niečo izolované, presne ako nejaké video na internete. Keď aj zombíci zaklopú na dvere domu, či mu dokonca skočia do okna, stále sa nejavia ako reálna hrozba. Na vine môžu byť postavy a ich nepodarené prežívanie, ktoré sa na diváka vôbec neprináša. Problém môže byť aj hlbší, a to že filmu sa nedarí udržať si serióznosť. Všetci o tom síce žartujú, no myšlienka spraviť zo sociálnej siete zabijaka sa hodí skôr do halloweenskeho dielu Simposonovcov. Film sa nijako nehlási k určitej miere nadsadenosti, i keď inak sa naň pozerať nedá. Stáva sa tým pádom nepresvedčivým a nie úplne si s divákom rozumie. Je možné, že idea sa dala spracovať aj vážne, muselo by to ale byť o niečo inak. Vrcholom je samooperácia mozgu pred zrkadlom, bez poľavenia na dokonale vážnej tvári.

„Gore nie je explicitné ani zaujímavé, a spolu s miernym nebezpečenstvom je príčinou mizernej atmosféry."

Miešanie rôznych dejových línií a mierny chaos pomáhajú filmu, aby nenudil. Darí sa mu príliš nestratiť a zostáva pomerne sledovateľný. Príležitostné výbuchy, nechutnosti a výkriky nanešťastie vôbec nedokážu zabezpečiť hororovú zložku filmu. Gore nie je explicitné ani zaujímavé, a spolu s miernym nebezpečenstvom je príčinou mizernej atmosféry. Úplne v nej chýba strach aj napätie. Prevláda len mierna zvedavosť, čo sa to vlastne deje. Keď sa tá odhalí neprekvapivým vysvetlením, diváka už k pozeraniu nemotivuje v podstate nič. Na záver sa už film len zmieta v kŕčoch a snaží sa zo svojho potenciálu vyžmýkať aj tie najposlednejšie kvapky. Mierne nápadité scény ako video na internete z pohľadu posadnutého určite majú niečo do seba. Lenže keď už raz nefunguje celok, jeho zložky môžu len ťažko zapôsobiť.

Antisocial je ideologický film namierený správnym smerom, a jeho vznik treba rozhodne oceniť. Problematike sociálnych médií je určite dobré sa venovať a môžeme byť radi, že už ani hororový žáner v tomto smere nezaostáva. Kiežby si ešte svoj útok trochu premyslel, a neuspokojil sa so samotnou skutočnosťou, že vôbec do diskusie vstupuje.