najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
The Frankenstein Syndrome
Frankenstein sa hľadá
Túžba po večnom živote, po moci, akú má len Boh, a nezdary, ktoré musí táto snaha, prirodzene, priniesť. Táto téma v spracovaní románu Mary Shelleyovej bola pred dvesto rokmi pri zrode hororového aj sci-fi žánra a odvtedy sa v rôznych podobách pravidelne vracia. Spomeňme si aspoň na sériu Re-animator, ktorá oživovanie mŕtvych pomocou zázračnej látky poňala ako hororovú komédiu. Teraz tu máme film, ktorý hru na Boha stavia do aktuálneho kontextu výskumu kmeňových buniek. The Frankenstein Syndrome.
„Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty..."
Údajná vedeckosť je to klasicky béčková, až céčková. Veľké objavy robia skupinky vedcov, izolovaných v laboratóriu, ktorých výskum prebieha hlavne pomocou spektakulárnych pokusov. Vedci samozrejme nemôžu byť introvertní suchári - v tomto prípade sú to mladé dámy, neobvykle úspešné na svoj vek a jedna k druhej nie príliš priateľské. Problém totiž je, že do už zabehnutého tímu pod vedením doktorky Victorie pribudne nový člen, Elisabeth, žena, ktorá rozhodne nemieni hrať druhé husle. „Pohodové" nie je ani prostredie, v ktorom vedci pracujú. Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty na vzorkách získaných nielen nezákonne, ale aj násilne. Všetci sú viditeľne presvedčení o správnosti toho, čo robia, a hoci ich aj nevedú úplne čestné pohnútky, nemožno im uprieť osobné ambície a ctižiadosť.
„Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor."
Keď sa tímu, hlavne zásluhou Elisabeth, podarí vytvoriť látku, ktorá dokáže uviesť späť do pohybu odumreté srdce, je pochopiteľné, že ich láka prípravok vyskúšať aj na človeku. Prvý pokus na dievčati, ktoré spáchalo samovraždu, ešte nie je úspešný. Po nej prestrelí miestny správca Markus hlavu ochrankárovi a využitie látky na jeho liečenie pôsobí skutočne nečakane. To, že film nedopadne dobre, sa nám tvorcovia rozhodli oznámiť hneď na začiatku. Vidíme vyvrcholenie udalostí, ktoré nám potom približuje v rozprávaní agentom FBI sama Elisabeth, v tom čase už s maskou namiesto tváre. Tento prístup sa dá pochopiť vzhľadom na obrovskú absenciu akcie vo veľkej časti deja. Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor.
Dusno sa snaží vyvolať prostredie, do ktorého sa dostane sympatická a pre vedu zapálená Elisabeth. Je uväznená v tajomnej budove, kde sa podieľa na čiernom výskume, majitelia a ochrankári sú správne drsní a kolegyňa Victoria poriadne nepriateľská. Elisabeth však žije svojím výskumom, v zvláštnych podmienkach si nájde svoj spôsob života a nemáme dôvod robiť si o ňu starosti. S prvým monštrom sa stretávame pomerne neskoro, navyše je len odporné a vyprodukuje málo škôd a strachu. Dej sa začne stupňovať až po oživení Davida, pričom tvorcovia stále hrajú viac na snahu o budovanie napätia ako na priamu akciu. David je vďaka svojmu vzhľadu hrozivý, no rovnako ako pôvodný Frankenstein, nie je to zombík, ktorý hneď začne bezhlavo zabíjať. Jeho správanie je pre diváka, ako aj pre vedcov záhadné, zobrazovanie jeho skúmania však vyzerá skôr len ako zbytočné naťahovanie času, kým príde koniec, ktorý už aj tak poznáme. Scenár sa snažil o ozvláštnenie diela cez budovanie zvláštneho, až materského vzťahu Victorie k oživenému Davidovi. Ten je však rozpracovaný príliš povrchne, bez jasnej koncepcie a pôsobí len zbytočne rozvláčne. Taký je aj Davidov vývoj, uvedomovanie si sveta, ktorý divákovi nedáva žiaden hlbší zmysel a nemôže mu nič povedať. Snaží sa o zobrazenie gradujúceho nebezpečenstva, no táto gradácia neposkytuje dostatočnú protihodnotu za čas a priestor, ktorý si vypýtala.
Plusom filmu sú zvládnuté postavy ľudí, väčšinou uveriteľné a pomerne pestré. Hlavné ženské postavy sú síce mierne šablónovité, napriek tomu však pôsobia veľmi živo a spĺňajú to, čo sa od nich čaká. O čosi lepšie hrá zlá Victoria, v podaní Patti Tindallovej, ale žiaden z hereckých výkonov nie je vyslovene zlý. Nijaký drobný klad však nemôže vynahradiť dosť zásadné nezvládnutie zápletky, ktoré sa nedokáže rozhodnúť ani len to, nakoľko sa bude brať vážne a imitovať román Frankenstein a nakoľko chce byť jednoduchým krvákom. Scenáru chýba komplexnosť, hĺbka, krvavé scény a dostatok napätia. Diváka potom nemá čo zaujať a zostáva mu len veľmi rozpačitý dojem z dokonale nepremysleného pokusu.
