hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Frankenstein Syndrome

Andrej Gomora | 21. 7. 2011
0
3/10          
žáner:
sci-fi, zombie/infection

Frankenstein sa hľadá


Túžba po večnom živote, po moci, akú má len Boh, a nezdary, ktoré musí táto snaha, prirodzene, priniesť. Táto téma v spracovaní románu Mary Shelleyovej bola pred dvesto rokmi pri zrode hororového aj sci-fi žánra a odvtedy sa v rôznych podobách pravidelne vracia. Spomeňme si aspoň na sériu Re-animator, ktorá oživovanie mŕtvych pomocou zázračnej látky poňala ako hororovú komédiu. Teraz tu máme film, ktorý hru na Boha stavia do aktuálneho kontextu výskumu kmeňových buniek. The Frankenstein Syndrome.

„Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty..."

Údajná vedeckosť je to klasicky béčková, až céčková. Veľké objavy robia skupinky vedcov, izolovaných v laboratóriu, ktorých výskum prebieha hlavne pomocou spektakulárnych pokusov. Vedci samozrejme nemôžu byť introvertní suchári - v tomto prípade sú to mladé dámy, neobvykle úspešné na svoj vek a jedna k druhej nie príliš priateľské. Problém totiž je, že do už zabehnutého tímu pod vedením doktorky Victorie pribudne nový člen, Elisabeth, žena, ktorá rozhodne nemieni hrať druhé husle. „Pohodové" nie je ani prostredie, v ktorom vedci pracujú. Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty na vzorkách získaných nielen nezákonne, ale aj násilne. Všetci sú viditeľne presvedčení o správnosti toho, čo robia, a hoci ich aj nevedú úplne čestné pohnútky, nemožno im uprieť osobné ambície a ctižiadosť.

„Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor."

Keď sa tímu, hlavne zásluhou Elisabeth, podarí vytvoriť látku, ktorá dokáže uviesť späť do pohybu odumreté srdce, je pochopiteľné, že ich láka prípravok vyskúšať aj na človeku. Prvý pokus na dievčati, ktoré spáchalo samovraždu, ešte nie je úspešný. Po nej prestrelí miestny správca Markus hlavu ochrankárovi a využitie látky na jeho liečenie pôsobí skutočne nečakane. To, že film nedopadne dobre, sa nám tvorcovia rozhodli oznámiť hneď na začiatku. Vidíme vyvrcholenie udalostí, ktoré nám potom približuje v rozprávaní agentom FBI sama Elisabeth, v tom čase už s maskou namiesto tváre. Tento prístup sa dá pochopiť vzhľadom na obrovskú absenciu akcie vo veľkej časti deja. Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor.

Dusno sa snaží vyvolať prostredie, do ktorého sa dostane sympatická a pre vedu zapálená Elisabeth. Je uväznená v tajomnej budove, kde sa podieľa na čiernom výskume, majitelia a ochrankári sú správne drsní a kolegyňa Victoria poriadne nepriateľská. Elisabeth však žije svojím výskumom, v zvláštnych podmienkach si nájde svoj spôsob života a nemáme dôvod robiť si o ňu starosti. S prvým monštrom sa stretávame pomerne neskoro, navyše je len odporné a vyprodukuje málo škôd a strachu. Dej sa začne stupňovať až po oživení Davida, pričom tvorcovia stále hrajú viac na snahu o budovanie napätia ako na priamu akciu. David je vďaka svojmu vzhľadu hrozivý, no rovnako ako pôvodný Frankenstein, nie je to zombík, ktorý hneď začne bezhlavo zabíjať. Jeho správanie je pre diváka, ako aj pre vedcov záhadné, zobrazovanie jeho skúmania však vyzerá skôr len ako zbytočné naťahovanie času, kým príde koniec, ktorý už aj tak poznáme. Scenár sa snažil o ozvláštnenie diela cez budovanie zvláštneho, až materského vzťahu Victorie k oživenému Davidovi. Ten je však rozpracovaný príliš povrchne, bez jasnej koncepcie a pôsobí len zbytočne rozvláčne. Taký je aj Davidov vývoj, uvedomovanie si sveta, ktorý divákovi nedáva žiaden hlbší zmysel a nemôže mu nič povedať. Snaží sa o zobrazenie gradujúceho nebezpečenstva, no táto gradácia neposkytuje dostatočnú protihodnotu za čas a priestor, ktorý si vypýtala.

Plusom filmu sú zvládnuté postavy ľudí, väčšinou uveriteľné a pomerne pestré. Hlavné ženské postavy sú síce mierne šablónovité, napriek tomu však pôsobia veľmi živo a spĺňajú to, čo sa od nich čaká. O čosi lepšie hrá zlá Victoria, v podaní Patti Tindallovej, ale žiaden z hereckých výkonov nie je vyslovene zlý. Nijaký drobný klad však nemôže vynahradiť dosť zásadné nezvládnutie zápletky, ktoré sa nedokáže rozhodnúť ani len to, nakoľko sa bude brať vážne a  imitovať román Frankenstein a nakoľko chce byť jednoduchým krvákom. Scenáru chýba komplexnosť, hĺbka, krvavé scény a dostatok napätia. Diváka potom nemá čo zaujať a zostáva mu len veľmi rozpačitý dojem z dokonale nepremysleného pokusu.

 
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok