hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

The Frankenstein Syndrome

Andrej Gomora | 21. 7. 2011
0
3/10          
žáner:
sci-fi, zombie/infection

Frankenstein sa hľadá


Túžba po večnom živote, po moci, akú má len Boh, a nezdary, ktoré musí táto snaha, prirodzene, priniesť. Táto téma v spracovaní románu Mary Shelleyovej bola pred dvesto rokmi pri zrode hororového aj sci-fi žánra a odvtedy sa v rôznych podobách pravidelne vracia. Spomeňme si aspoň na sériu Re-animator, ktorá oživovanie mŕtvych pomocou zázračnej látky poňala ako hororovú komédiu. Teraz tu máme film, ktorý hru na Boha stavia do aktuálneho kontextu výskumu kmeňových buniek. The Frankenstein Syndrome.

„Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty..."

Údajná vedeckosť je to klasicky béčková, až céčková. Veľké objavy robia skupinky vedcov, izolovaných v laboratóriu, ktorých výskum prebieha hlavne pomocou spektakulárnych pokusov. Vedci samozrejme nemôžu byť introvertní suchári - v tomto prípade sú to mladé dámy, neobvykle úspešné na svoj vek a jedna k druhej nie príliš priateľské. Problém totiž je, že do už zabehnutého tímu pod vedením doktorky Victorie pribudne nový člen, Elisabeth, žena, ktorá rozhodne nemieni hrať druhé husle. „Pohodové" nie je ani prostredie, v ktorom vedci pracujú. Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty na vzorkách získaných nielen nezákonne, ale aj násilne. Všetci sú viditeľne presvedčení o správnosti toho, čo robia, a hoci ich aj nevedú úplne čestné pohnútky, nemožno im uprieť osobné ambície a ctižiadosť.

„Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor."

Keď sa tímu, hlavne zásluhou Elisabeth, podarí vytvoriť látku, ktorá dokáže uviesť späť do pohybu odumreté srdce, je pochopiteľné, že ich láka prípravok vyskúšať aj na človeku. Prvý pokus na dievčati, ktoré spáchalo samovraždu, ešte nie je úspešný. Po nej prestrelí miestny správca Markus hlavu ochrankárovi a využitie látky na jeho liečenie pôsobí skutočne nečakane. To, že film nedopadne dobre, sa nám tvorcovia rozhodli oznámiť hneď na začiatku. Vidíme vyvrcholenie udalostí, ktoré nám potom približuje v rozprávaní agentom FBI sama Elisabeth, v tom čase už s maskou namiesto tváre. Tento prístup sa dá pochopiť vzhľadom na obrovskú absenciu akcie vo veľkej časti deja. Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor.

Dusno sa snaží vyvolať prostredie, do ktorého sa dostane sympatická a pre vedu zapálená Elisabeth. Je uväznená v tajomnej budove, kde sa podieľa na čiernom výskume, majitelia a ochrankári sú správne drsní a kolegyňa Victoria poriadne nepriateľská. Elisabeth však žije svojím výskumom, v zvláštnych podmienkach si nájde svoj spôsob života a nemáme dôvod robiť si o ňu starosti. S prvým monštrom sa stretávame pomerne neskoro, navyše je len odporné a vyprodukuje málo škôd a strachu. Dej sa začne stupňovať až po oživení Davida, pričom tvorcovia stále hrajú viac na snahu o budovanie napätia ako na priamu akciu. David je vďaka svojmu vzhľadu hrozivý, no rovnako ako pôvodný Frankenstein, nie je to zombík, ktorý hneď začne bezhlavo zabíjať. Jeho správanie je pre diváka, ako aj pre vedcov záhadné, zobrazovanie jeho skúmania však vyzerá skôr len ako zbytočné naťahovanie času, kým príde koniec, ktorý už aj tak poznáme. Scenár sa snažil o ozvláštnenie diela cez budovanie zvláštneho, až materského vzťahu Victorie k oživenému Davidovi. Ten je však rozpracovaný príliš povrchne, bez jasnej koncepcie a pôsobí len zbytočne rozvláčne. Taký je aj Davidov vývoj, uvedomovanie si sveta, ktorý divákovi nedáva žiaden hlbší zmysel a nemôže mu nič povedať. Snaží sa o zobrazenie gradujúceho nebezpečenstva, no táto gradácia neposkytuje dostatočnú protihodnotu za čas a priestor, ktorý si vypýtala.

Plusom filmu sú zvládnuté postavy ľudí, väčšinou uveriteľné a pomerne pestré. Hlavné ženské postavy sú síce mierne šablónovité, napriek tomu však pôsobia veľmi živo a spĺňajú to, čo sa od nich čaká. O čosi lepšie hrá zlá Victoria, v podaní Patti Tindallovej, ale žiaden z hereckých výkonov nie je vyslovene zlý. Nijaký drobný klad však nemôže vynahradiť dosť zásadné nezvládnutie zápletky, ktoré sa nedokáže rozhodnúť ani len to, nakoľko sa bude brať vážne a  imitovať román Frankenstein a nakoľko chce byť jednoduchým krvákom. Scenáru chýba komplexnosť, hĺbka, krvavé scény a dostatok napätia. Diváka potom nemá čo zaujať a zostáva mu len veľmi rozpačitý dojem z dokonale nepremysleného pokusu.

 
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok