najčítanejšie recenzie.
Repulsion
Boarding School
Cyntoryn zvieratiek
Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.
Brightburn
Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.
Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami
recenzie.
The Frankenstein Syndrome
Frankenstein sa hľadá
Túžba po večnom živote, po moci, akú má len Boh, a nezdary, ktoré musí táto snaha, prirodzene, priniesť. Táto téma v spracovaní románu Mary Shelleyovej bola pred dvesto rokmi pri zrode hororového aj sci-fi žánra a odvtedy sa v rôznych podobách pravidelne vracia. Spomeňme si aspoň na sériu Re-animator, ktorá oživovanie mŕtvych pomocou zázračnej látky poňala ako hororovú komédiu. Teraz tu máme film, ktorý hru na Boha stavia do aktuálneho kontextu výskumu kmeňových buniek. The Frankenstein Syndrome.
„Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty..."
Údajná vedeckosť je to klasicky béčková, až céčková. Veľké objavy robia skupinky vedcov, izolovaných v laboratóriu, ktorých výskum prebieha hlavne pomocou spektakulárnych pokusov. Vedci samozrejme nemôžu byť introvertní suchári - v tomto prípade sú to mladé dámy, neobvykle úspešné na svoj vek a jedna k druhej nie príliš priateľské. Problém totiž je, že do už zabehnutého tímu pod vedením doktorky Victorie pribudne nový člen, Elisabeth, žena, ktorá rozhodne nemieni hrať druhé husle. „Pohodové" nie je ani prostredie, v ktorom vedci pracujú. Zamestnáva ich tajomný pán Walton, ktorý každého z vedcov nejakým spôsobom vydiera. Na oplátku dostávajú príležitosť robiť nelegálne experimenty na vzorkách získaných nielen nezákonne, ale aj násilne. Všetci sú viditeľne presvedčení o správnosti toho, čo robia, a hoci ich aj nevedú úplne čestné pohnútky, nemožno im uprieť osobné ambície a ctižiadosť.
„Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor."
Keď sa tímu, hlavne zásluhou Elisabeth, podarí vytvoriť látku, ktorá dokáže uviesť späť do pohybu odumreté srdce, je pochopiteľné, že ich láka prípravok vyskúšať aj na človeku. Prvý pokus na dievčati, ktoré spáchalo samovraždu, ešte nie je úspešný. Po nej prestrelí miestny správca Markus hlavu ochrankárovi a využitie látky na jeho liečenie pôsobí skutočne nečakane. To, že film nedopadne dobre, sa nám tvorcovia rozhodli oznámiť hneď na začiatku. Vidíme vyvrcholenie udalostí, ktoré nám potom približuje v rozprávaní agentom FBI sama Elisabeth, v tom čase už s maskou namiesto tváre. Tento prístup sa dá pochopiť vzhľadom na obrovskú absenciu akcie vo veľkej časti deja. Keby sme film sledovali v jeho chronologickom slede, trvalo by nám veľmi dlho, kým by sme pochopili, že pozeráme horor.
Dusno sa snaží vyvolať prostredie, do ktorého sa dostane sympatická a pre vedu zapálená Elisabeth. Je uväznená v tajomnej budove, kde sa podieľa na čiernom výskume, majitelia a ochrankári sú správne drsní a kolegyňa Victoria poriadne nepriateľská. Elisabeth však žije svojím výskumom, v zvláštnych podmienkach si nájde svoj spôsob života a nemáme dôvod robiť si o ňu starosti. S prvým monštrom sa stretávame pomerne neskoro, navyše je len odporné a vyprodukuje málo škôd a strachu. Dej sa začne stupňovať až po oživení Davida, pričom tvorcovia stále hrajú viac na snahu o budovanie napätia ako na priamu akciu. David je vďaka svojmu vzhľadu hrozivý, no rovnako ako pôvodný Frankenstein, nie je to zombík, ktorý hneď začne bezhlavo zabíjať. Jeho správanie je pre diváka, ako aj pre vedcov záhadné, zobrazovanie jeho skúmania však vyzerá skôr len ako zbytočné naťahovanie času, kým príde koniec, ktorý už aj tak poznáme. Scenár sa snažil o ozvláštnenie diela cez budovanie zvláštneho, až materského vzťahu Victorie k oživenému Davidovi. Ten je však rozpracovaný príliš povrchne, bez jasnej koncepcie a pôsobí len zbytočne rozvláčne. Taký je aj Davidov vývoj, uvedomovanie si sveta, ktorý divákovi nedáva žiaden hlbší zmysel a nemôže mu nič povedať. Snaží sa o zobrazenie gradujúceho nebezpečenstva, no táto gradácia neposkytuje dostatočnú protihodnotu za čas a priestor, ktorý si vypýtala.
Plusom filmu sú zvládnuté postavy ľudí, väčšinou uveriteľné a pomerne pestré. Hlavné ženské postavy sú síce mierne šablónovité, napriek tomu však pôsobia veľmi živo a spĺňajú to, čo sa od nich čaká. O čosi lepšie hrá zlá Victoria, v podaní Patti Tindallovej, ale žiaden z hereckých výkonov nie je vyslovene zlý. Nijaký drobný klad však nemôže vynahradiť dosť zásadné nezvládnutie zápletky, ktoré sa nedokáže rozhodnúť ani len to, nakoľko sa bude brať vážne a imitovať román Frankenstein a nakoľko chce byť jednoduchým krvákom. Scenáru chýba komplexnosť, hĺbka, krvavé scény a dostatok napätia. Diváka potom nemá čo zaujať a zostáva mu len veľmi rozpačitý dojem z dokonale nepremysleného pokusu.
