najčítanejšie recenzie.
Amityville: Prebudenie
Tento nápad v skutočnosti vôbec nepôsobí absurdne, práve naopak, pôsobí dokonale funkčne a zaujímavo. Tínedžerovi by nemal fungovať mozog, vraj už odumrel a telo prežíva v čisto vegetatívnom stave. Matka tomu samozrejme odmieta uveriť, kým dýcha, žije v nej nádej na synovo uzdravenie. Pochybuje naopak jeho sestra, dvojča, podľa vlastných slov prepojené, a vie, že v tele už nikto nie je. Presnejšie, plne o tom bola presvedčená, kým sa do domu nepresťahovali. Tam začalo ožívať, zväčša o 3:15 ráno. Napred otvorilo oči, potom pohlo prstom. A nakoniec začalo komunikovať. Ako keby v ňom skutočne opäť bol James. Belle ale pochybuje. Zistí, akú minulosť mal dom, teda, zistí, že to vedia všetci okrem nej. Dejú sa totiž aj iné čudné veci, cítiť prítomnosť zla, a dosť ťažko je nedávať do súvisu s ňou všetky neočakávané udalosti. Vrátane tých zdanlivo pozitívnych.
17. 10. 2017Carnage Park
Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.
16. 8. 2016A Dark Song
Divák musí byť pripravený na nečinnosť, na slabú priamočiarosť spádu a na minimálny vývoj v deji. Hrdinku týra zdĺhavý a nepríjemný proces, a presne ten by s ňou mal precítiť aj divák. Na pozadí vidíme smrť, vidíme temné sily, duchov a tajomné rituály. Dlho nevidíme ich výsledok, len ich samotná prítomnosť nám ponúka možnosť vstúpiť hlbšie do ženinej hlavy. Nech si vieme predstaviť, aké je asi jej rozpoloženie, keď sa k nim utieka, a ako sa asi cíti, keď kvôli nim toľko obetovala a vydáva sa takým útrapám. Potom, keď prídu duchovia, nejde vôbec o posun, šok, ani prekvapenie. Niečo si vydrela, teraz to konečne má. Kiežby sa z toho ešte vládala tešiť.
26. 9. 2017The Human Centipede 2: Full Sequence
Housebound
recenzie.
The Dead Outside
Skutočne európsky horor
Škótsko, 6 mesiacov po vypuknutí epidémie, ktorá mení ľudí na šialencov. Mladá April nachádza útočisko v dome svojich starých rodičov na odľahlom statku. Mesiace prežíva sama a zdá sa, že jej to celkom vyhovuje. Preto príchod Daniela, ktorý takisto pre nákazu stratil všetkých svojich blízkych, nevníma spočiatku s nadšením. Daniel je navyše presvedčený, že je April proti nákaze imúnna, a keďže je to dobrý človek, ktorý verí v nápravu a odmieta chápať nakazených ako „zombíkov na odstrel", chce aby sa spolu vydali hľadať ďalších ľudí. April však chce iba jediné: prežiť, sama, ďaleko od civilizácie, a teda aj nakazených. Veci sa komplikujú s príchodom ďalšieho „votrelca", ženy, ktorá má s dievčaťom svoje plány. A April zisťuje, že „mŕtvi tam vonku" nebudú jej najväčším problémom.
Na úvod treba povedať, že The Dead Outside je škótsky indie film s veľmi nízkym rozpočtom. Preto ak čakáte niečo v štýle podobných „pandemických filmov" ako The Crazies (ktorý pracuje s podobným konceptom „nakazených šialencov") alebo O 28 dní, budete možno sklamaný. Ďalšie varovanie: neverte traileru, ktorý film prezentuje ako napínavý zombie masaker. Čakajte skôr niečo v štýle Let the right One In, t. j. komorný príbeh „uprostred štyroch stien" bez veľkých akčných scén a s minimálnou epickou šírkou. Podobne ako v Let the Right One In, kde hlavnú rolu určite nehrajú upíri, aj v The Dead Outside sú samotní „the dead outside" iba pozadím pre celkom iný príbeh, ktorý sa v skutočnosti odohráva výrazne „inside", teda vnútri, v interiéri, v hlave hlavnej hrdinky April, komplikovaného dievčaťa, ktoré musí vo svojej puberte čeliť väčším problémom ako vlastné dospievanie. Jej postava môže najskôr iritovať svojou neprístupnosťou a chladným postojom k životu. Vďaka retrospektívam do jej minulosti ju však môžeme lepšie pochopiť a nakoniec s ňou plne súcitíme. Aj vďaka skvelému výkonu (ne)herečky Sandry Louise Douglasovej so škótskym akcentom, ktorý pridáva do jej prejavu tú správnu indie atmosféru.
The Dead Outside spĺňa moju predstavu európskeho hororu, ktorý by mal podľa mňa ponúkať viac ako čistočistú zábavu Hollywoodu. Mal by ponúkať istý intelektuálnejší presah, ktorý je vlastný európskej kinematografii vo všeobecnosti. V praxi to však neplatí a 99 % percent európskych hororov sa vezie v dobre vyjazdených amerických koľajach (o tom viac tu). Ani Let The Right One In nie je zasa až takou výnimkou, za akú je väčšinou považovaný. V podstate ide iba o dobre navarený, mierne okorenený guláš z Carrie a The Hamiltons, všetko americké vzory. The Dead Outside je sympatické tým, že ako námet si zobral pôvodný anglický zombie survival O 28 dní... a dokonca sa k tomuto čiastočnému epigónstvu hrdo priznáva a prezentuje sa ako „side tale to 28 Days Later". Vydáva sa však už inou cestou, má celkom iné ambície. Príbeh by si pokojne vystačil aj zasadený do divadelných kulís a ani by ho nebolo treba nijak špeciálne upravovať.
Na záver ešte jedno varovanie: The Dead Outside neponúka žiadne sofistikované dialógy a úvahy nad zmyslom života na prahu konca sveta. Film nie je žiadnou metaforou konzumnej spoločnosti ani nie je klasickou moralitou na tému človek človeku vlkom. Je iba záznamom „holej existencie" na istom škótskom statku v istom krátkom časovom úseku. Je absolútnym opakom francúzskeho La Horde, kde napriek tomu, že guľky svišťia takmer v každej sekunde, stále ostáva čas na pretriasanie „horúcich tém" (v tomto prípade napríklad rasové otázky). Nič také v The Dead Outside nehľadajte. Ani guľky ani nič iné „horúce". Čo však pokojne môžete hľadať a aj nájdete, je skvelý filmový zážitok.
