hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

recenzie.

The Quiet Ones

Andrej Gomora | 29. 7. 2014
0
6/10          
žáner:
psycho, possession, independent

V sedemdesiatych rokoch sa psychoanalyzoval aj diabol


Voľakedy sa diabol videl za oveľa viac chorobami ako dnes. Za posadnutých sa pokladali epileptici aj schizofrenici, a jediný ich mohol uzdraviť kňaz. V súčasnosti sa doktori aj vedci snažia hľadať na čudné javy racionálne, alebo aspoň racionálnejšie vysvetlenia. Napríklad ak osoba hýbe vecami okolo seba a z ničoho vytvára plamienky, nemusí mať v sebe rovno diabla, ako to tvrdí. Možno si ho len vymyslela ako tú časť svojej bytosti, ktorá ovláda jej telekinetické schopnosti. Vedecky dokázať toto neporovnateľne prijateľnejšie vysvetlenie sa snaží profesor Coupland vo filme The Quiet Ones.

„Podľa doktora sa s ňou musí vysporiadať, musí ju dostať na povrch a uvedomiť si, že žiadna Evey neexistuje."

Vychádza zo staršieho prípadu malého chlapca, akosi podozrivo mu podobného. Tam sa, žiaľ, liečbu nepodarilo doviesť do úspešného konca. Jeho súčasný objekt je asi dvadsaťročné dievča menom Jane. Na univerzite zháňa tím na jej sledovanie a liečenie, pridá sa k nemu kameraman Brian ako hlavná postava filmu, a o niečo odviazanejšia dvojica muža a ženy. Jane študujú v priestoroch školy, až kým im nezrušia financovanie výskumu. Potom sa odsťahujú do domu na samote. Jane držia zavretú, hlavne pre jej vlastné dobro. Nebráni sa, koľko vládze spolupracuje. Snaží sa na prikázanie vyvolať zo svojho vnútra bytosť menom Evey, aj keď jej pravidelne ubližuje. Podľa doktora sa s ňou musí vysporiadať, musí ju dostať na povrch a uvedomiť si, že žiadna Evey neexistuje. Čokoľvek robí, je z jej vlastnej podvedomej vôle. Akokoľvek krásne doktorova téza znie, jej pravdivosti nič nenasvedčuje. Jane či Evey ubližuje sebe aj ostatným, dokonca ohrozuje ich životy. Pritom stále ide o krehkú mladú ženu, ktorá sama rovnako lásku potrebuje ako ju môže vyvolávať v iných.

„Jane sa po väčšinu času správa normálne, a vyniká svojím výrazne ľudským vykreslením."

Žiadne veľké strašenie nečakajte, tvorcovia ho zasadili až do posledných pár minút. Umiestnenie do sedemdesiatych rokov dodáva filmu nádych nostalgie, zasnenosti. Tento pocit udáva tón diela, z ktorého po celý čas dýcha nežnosť a melanchólia. Jane sa po väčšinu času správa normálne, a vyniká svojím výrazne ľudským vykreslením. Nie je monštrum, no na druhej strane nie je ani obeť, handra, ktorou zmietajú nadprirodzené sily. Snaží sa s vedcami spolupracovať, pritom keď si predstavíme pekné mladé dievča zavreté na neustále pozorovanie, nadšené pochopiteľne nebude. Hlavne keď sa k nemu všetci správajú akosi odmerane, boja sa nadväzovať bližší ľudský kontakt. Samozrejme, majú svoje dôvody a Jane im aj rozumie. Svojim citom a potrebám ale nerozkáže.

Ťažko povedať či úmyselne, či nie, dobré vyhotovenie nejde úplne očakávaným smerom. Sústreďuje sa na medziľudské vzťahy a vykreslenie postáv. Ide mu to dobre, a fanúšikov nezávislých filmov poteší. Horšie to už ale môže byť pre rýdzo hororových priaznivcov, ktorých môže pomerne seriózne nudiť. Aj prejavy Janinej nenormálnosti takmer po koniec nepôsobia nebezpečne. Ide viac o prejavy jej osobnosti, jej podvedomia, zábavku pre milovníkov psychoanalýzy. Keď sa niekedy filmom darí na konci čerpať v krátkej akčnej časti z dlhého vykresľovania postáv, ani to sa tu tak celkom neodohrá. Určitá miera hrozivosti príde, dočkáme sa aj násilia. Okrem hlavných postáv sú ale ostatní pre nás aj tak stále štatisti. A pri hlavných postavách nepríde k hororovému ohrozeniu. Skôr dramatickému vyvrcholeniu ich pátrania v Janinom vnútre. Svojím tajomným spôsobom ním vyvrcholí mysterióznosť, elegantne a poeticky sa všetko vysvetlí. No ako hororové finále je záver prinajmenšom svojský.

The Quiet Ones nie je vôbec zlý film, pre milovníkov jemnej melanchólie dokonca nadmieru príjemný. Treba ho pozerať v správnom duševnom rozpoložení a so správnymi očakávaniami. Ak totiž túžite po priamočiarom horore, pokojne môžete mať problém ho dopozerať. A zasnený príbeh sa začne miešať s vašimi snami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy