hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Quiet Ones

Andrej Gomora | 29. 7. 2014
0
6/10          
žáner:
psycho, possession, independent

V sedemdesiatych rokoch sa psychoanalyzoval aj diabol


Voľakedy sa diabol videl za oveľa viac chorobami ako dnes. Za posadnutých sa pokladali epileptici aj schizofrenici, a jediný ich mohol uzdraviť kňaz. V súčasnosti sa doktori aj vedci snažia hľadať na čudné javy racionálne, alebo aspoň racionálnejšie vysvetlenia. Napríklad ak osoba hýbe vecami okolo seba a z ničoho vytvára plamienky, nemusí mať v sebe rovno diabla, ako to tvrdí. Možno si ho len vymyslela ako tú časť svojej bytosti, ktorá ovláda jej telekinetické schopnosti. Vedecky dokázať toto neporovnateľne prijateľnejšie vysvetlenie sa snaží profesor Coupland vo filme The Quiet Ones.

„Podľa doktora sa s ňou musí vysporiadať, musí ju dostať na povrch a uvedomiť si, že žiadna Evey neexistuje."

Vychádza zo staršieho prípadu malého chlapca, akosi podozrivo mu podobného. Tam sa, žiaľ, liečbu nepodarilo doviesť do úspešného konca. Jeho súčasný objekt je asi dvadsaťročné dievča menom Jane. Na univerzite zháňa tím na jej sledovanie a liečenie, pridá sa k nemu kameraman Brian ako hlavná postava filmu, a o niečo odviazanejšia dvojica muža a ženy. Jane študujú v priestoroch školy, až kým im nezrušia financovanie výskumu. Potom sa odsťahujú do domu na samote. Jane držia zavretú, hlavne pre jej vlastné dobro. Nebráni sa, koľko vládze spolupracuje. Snaží sa na prikázanie vyvolať zo svojho vnútra bytosť menom Evey, aj keď jej pravidelne ubližuje. Podľa doktora sa s ňou musí vysporiadať, musí ju dostať na povrch a uvedomiť si, že žiadna Evey neexistuje. Čokoľvek robí, je z jej vlastnej podvedomej vôle. Akokoľvek krásne doktorova téza znie, jej pravdivosti nič nenasvedčuje. Jane či Evey ubližuje sebe aj ostatným, dokonca ohrozuje ich životy. Pritom stále ide o krehkú mladú ženu, ktorá sama rovnako lásku potrebuje ako ju môže vyvolávať v iných.

„Jane sa po väčšinu času správa normálne, a vyniká svojím výrazne ľudským vykreslením."

Žiadne veľké strašenie nečakajte, tvorcovia ho zasadili až do posledných pár minút. Umiestnenie do sedemdesiatych rokov dodáva filmu nádych nostalgie, zasnenosti. Tento pocit udáva tón diela, z ktorého po celý čas dýcha nežnosť a melanchólia. Jane sa po väčšinu času správa normálne, a vyniká svojím výrazne ľudským vykreslením. Nie je monštrum, no na druhej strane nie je ani obeť, handra, ktorou zmietajú nadprirodzené sily. Snaží sa s vedcami spolupracovať, pritom keď si predstavíme pekné mladé dievča zavreté na neustále pozorovanie, nadšené pochopiteľne nebude. Hlavne keď sa k nemu všetci správajú akosi odmerane, boja sa nadväzovať bližší ľudský kontakt. Samozrejme, majú svoje dôvody a Jane im aj rozumie. Svojim citom a potrebám ale nerozkáže.

Ťažko povedať či úmyselne, či nie, dobré vyhotovenie nejde úplne očakávaným smerom. Sústreďuje sa na medziľudské vzťahy a vykreslenie postáv. Ide mu to dobre, a fanúšikov nezávislých filmov poteší. Horšie to už ale môže byť pre rýdzo hororových priaznivcov, ktorých môže pomerne seriózne nudiť. Aj prejavy Janinej nenormálnosti takmer po koniec nepôsobia nebezpečne. Ide viac o prejavy jej osobnosti, jej podvedomia, zábavku pre milovníkov psychoanalýzy. Keď sa niekedy filmom darí na konci čerpať v krátkej akčnej časti z dlhého vykresľovania postáv, ani to sa tu tak celkom neodohrá. Určitá miera hrozivosti príde, dočkáme sa aj násilia. Okrem hlavných postáv sú ale ostatní pre nás aj tak stále štatisti. A pri hlavných postavách nepríde k hororovému ohrozeniu. Skôr dramatickému vyvrcholeniu ich pátrania v Janinom vnútre. Svojím tajomným spôsobom ním vyvrcholí mysterióznosť, elegantne a poeticky sa všetko vysvetlí. No ako hororové finále je záver prinajmenšom svojský.

The Quiet Ones nie je vôbec zlý film, pre milovníkov jemnej melanchólie dokonca nadmieru príjemný. Treba ho pozerať v správnom duševnom rozpoložení a so správnymi očakávaniami. Ak totiž túžite po priamočiarom horore, pokojne môžete mať problém ho dopozerať. A zasnený príbeh sa začne miešať s vašimi snami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy