hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

The Houses October Built

Andrej Gomora | 19. 5. 2015
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

Prvý horor, ktorého postavám budete závidieť


Umenie nemôže stagnovať. Nestačí robiť stále to isté, len trochu inak, prípadne lepšie. Každá forma umeleckej tvorby sa neustále vyvíja. Okrem prirodzeného vývoja sa vždy objavujú novátori, pre ktorých nič nie je dosť dobré. Keďže vraj žijeme v uponáhľanom svete, v oblasti zábavy musí byť zážitok samozrejme čoraz intenzívnejší. Tak, ako rastie brutalita v hororoch, nemôžu zaostávať ani sprostredkovatelia priamych strašidelných zážitkov. Preto strašidelné domy musia rovnako pridávať, hľadať nové možnosti, nech na ich návštevu návštevník skutočne nemôže zabudnúť. Keďže strašenie má v Amerike najväčšiu tradíciu okolo Halloweena, ide konkrétne o The Houses October Built.
 

„Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek."

Partička domy totiž aj navštevuje tematicky, pred Halloweenom. Extrémne zážitky úmyselne vyhľadávajú, nakrúcajú niečo ako dokument. Pýtajú sa cirkusantov, ako sa im život páči. A kam až by boli ochotní zájsť, aby návštevníkov poriadne naplašili. Viacero z nich už údajne snahu trochu prepísklo. Zomreli. Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek. V to vlastne partia dúfa, nech majú čo nakrúcať. Dostanú sa im postavy, čo vyskakujú zo stien, dievčatká, ktoré by sa chceli ísť hrať. Niektorým klaunom sa ale zjavne nepáči, že ich nakrúcajú. Dokonca začnú byť agresívni. Sú to krvaví klauni, nemôžu byť agresívni len tak. Okolo partie a ich autobusu sa musia začať diať zvláštne veci. Až také zvláštne, že im ani neprídu zábavné.

„Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť?"

Postaviť horor na zobrazovaní strašenia ako zábavy sa javí ako dosť hlúpy nápad. A veru aj takým je. Možno ak by mal slúžiť ako reklama pre podobné atrakcie. A vzbudiť v nás závisť, že u nás také nie sú. Tu máme postavy, ktoré prechádzajú jeden za druhým strašidelné domy. Budú ich tam strašiť, takže im môžeme nanajvýš tak závidieť. Ale horor má byť o tom, že sa o niekoho bojíte. Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť? Aby nedostala infarkt? Áno, v zásade vidíme to, čo v iných hororoch. Lenže tu je fiktívnosť hrozieb súčasťou sveta príbehu diela. V podstate rovnako by sme sa mohli pozerať na to, ako niekto ďalší pozerá horor.

Keď sa predsa dejú veci nad rámec bežnej zábavy, v nás mnohé z dôvodov nebáť sa pretrvajú. Ako nám artisti vysvetlia, strašenie už nie je, čo bývalo. Prečo by sme teda čudné veci ohľadne autobusu mali brať ako čokoľvek iné, ako snahu posunúť zážitok strašeného na novú úroveň? Chceli sa báť, chceli hercov vysmiať, čo už iné si zaslúžia ako stratu pocitu, že všetko je to len hra? Vo vzťahu medzi strašiacim a strašeným ide o plne legitímnu snahu a ak chcete, aby vás niekto nastrašil, máte dôvod sťažovať sa, ak sa mu to podarí? Tento pocit vo vzťahu k dianiu musí v divákovi prevládnuť, a po celý čas dokonale zabíja snahu byť do hrôzy ponorený. Predsa by sa tiež rád zabavil. Možno by pomohlo, ak by niekoho zabili, nech nám je skutočne jasné, že sranda už sa skončila. Z nášho pohľadu ale ide zábava neustále ďalej. Takže žiaden dôvod robiť si starosti.

„Film je určite nakrútený lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie."

Aj keď found footage je pomerne dobre zvládnutý, nedá sa zbaviť pocitu, že vlastne nahrádza potrebu dotiahnuť hlavnú myšlienku. Iste, párkrát sa naplašíme, keď na kameru niečo vyletí. No dokumentárny found footage nie je ani len to, čo klasický found footage, takže nastraší menej ako asi aj to najprimitívnejšie z diel, ktoré sme tu doteraz mali. Možno s výnimkou Ghoula. Zjavne totiž nejde o čistú nekvalitu, film je nakrútený pomerne dobre. Určite lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie. Pretože nevymýšľali neskutočné hlúposti a nesnažili sa stavať na dokonale absurdnom nápade.

The Houses October Built je až nezvyčajne hlúpy a zbytočný film. Nedráždi zlou kvalitou nakrútenia a ak si odmyslíme nedostatok napätia, nie je ťažké ho dopozerať. Spracúva skrátka námet, ktorý na hororové spracovanie nie je ani náhodou vhodný a z ktorého sa ani pri najväčšej snahe nedá vyťažiť čokoľvek podobné hororu, na ktorý by divák mohol mať dôvod spomínať. V dobrom, samozrejme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy