hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Houses October Built

Andrej Gomora | 19. 5. 2015
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

Prvý horor, ktorého postavám budete závidieť


Umenie nemôže stagnovať. Nestačí robiť stále to isté, len trochu inak, prípadne lepšie. Každá forma umeleckej tvorby sa neustále vyvíja. Okrem prirodzeného vývoja sa vždy objavujú novátori, pre ktorých nič nie je dosť dobré. Keďže vraj žijeme v uponáhľanom svete, v oblasti zábavy musí byť zážitok samozrejme čoraz intenzívnejší. Tak, ako rastie brutalita v hororoch, nemôžu zaostávať ani sprostredkovatelia priamych strašidelných zážitkov. Preto strašidelné domy musia rovnako pridávať, hľadať nové možnosti, nech na ich návštevu návštevník skutočne nemôže zabudnúť. Keďže strašenie má v Amerike najväčšiu tradíciu okolo Halloweena, ide konkrétne o The Houses October Built.
 

„Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek."

Partička domy totiž aj navštevuje tematicky, pred Halloweenom. Extrémne zážitky úmyselne vyhľadávajú, nakrúcajú niečo ako dokument. Pýtajú sa cirkusantov, ako sa im život páči. A kam až by boli ochotní zájsť, aby návštevníkov poriadne naplašili. Viacero z nich už údajne snahu trochu prepísklo. Zomreli. Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek. V to vlastne partia dúfa, nech majú čo nakrúcať. Dostanú sa im postavy, čo vyskakujú zo stien, dievčatká, ktoré by sa chceli ísť hrať. Niektorým klaunom sa ale zjavne nepáči, že ich nakrúcajú. Dokonca začnú byť agresívni. Sú to krvaví klauni, nemôžu byť agresívni len tak. Okolo partie a ich autobusu sa musia začať diať zvláštne veci. Až také zvláštne, že im ani neprídu zábavné.

„Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť?"

Postaviť horor na zobrazovaní strašenia ako zábavy sa javí ako dosť hlúpy nápad. A veru aj takým je. Možno ak by mal slúžiť ako reklama pre podobné atrakcie. A vzbudiť v nás závisť, že u nás také nie sú. Tu máme postavy, ktoré prechádzajú jeden za druhým strašidelné domy. Budú ich tam strašiť, takže im môžeme nanajvýš tak závidieť. Ale horor má byť o tom, že sa o niekoho bojíte. Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť? Aby nedostala infarkt? Áno, v zásade vidíme to, čo v iných hororoch. Lenže tu je fiktívnosť hrozieb súčasťou sveta príbehu diela. V podstate rovnako by sme sa mohli pozerať na to, ako niekto ďalší pozerá horor.

Keď sa predsa dejú veci nad rámec bežnej zábavy, v nás mnohé z dôvodov nebáť sa pretrvajú. Ako nám artisti vysvetlia, strašenie už nie je, čo bývalo. Prečo by sme teda čudné veci ohľadne autobusu mali brať ako čokoľvek iné, ako snahu posunúť zážitok strašeného na novú úroveň? Chceli sa báť, chceli hercov vysmiať, čo už iné si zaslúžia ako stratu pocitu, že všetko je to len hra? Vo vzťahu medzi strašiacim a strašeným ide o plne legitímnu snahu a ak chcete, aby vás niekto nastrašil, máte dôvod sťažovať sa, ak sa mu to podarí? Tento pocit vo vzťahu k dianiu musí v divákovi prevládnuť, a po celý čas dokonale zabíja snahu byť do hrôzy ponorený. Predsa by sa tiež rád zabavil. Možno by pomohlo, ak by niekoho zabili, nech nám je skutočne jasné, že sranda už sa skončila. Z nášho pohľadu ale ide zábava neustále ďalej. Takže žiaden dôvod robiť si starosti.

„Film je určite nakrútený lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie."

Aj keď found footage je pomerne dobre zvládnutý, nedá sa zbaviť pocitu, že vlastne nahrádza potrebu dotiahnuť hlavnú myšlienku. Iste, párkrát sa naplašíme, keď na kameru niečo vyletí. No dokumentárny found footage nie je ani len to, čo klasický found footage, takže nastraší menej ako asi aj to najprimitívnejšie z diel, ktoré sme tu doteraz mali. Možno s výnimkou Ghoula. Zjavne totiž nejde o čistú nekvalitu, film je nakrútený pomerne dobre. Určite lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie. Pretože nevymýšľali neskutočné hlúposti a nesnažili sa stavať na dokonale absurdnom nápade.

The Houses October Built je až nezvyčajne hlúpy a zbytočný film. Nedráždi zlou kvalitou nakrútenia a ak si odmyslíme nedostatok napätia, nie je ťažké ho dopozerať. Spracúva skrátka námet, ktorý na hororové spracovanie nie je ani náhodou vhodný a z ktorého sa ani pri najväčšej snahe nedá vyťažiť čokoľvek podobné hororu, na ktorý by divák mohol mať dôvod spomínať. V dobrom, samozrejme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy