hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Houses October Built

Andrej Gomora | 19. 5. 2015
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

Prvý horor, ktorého postavám budete závidieť


Umenie nemôže stagnovať. Nestačí robiť stále to isté, len trochu inak, prípadne lepšie. Každá forma umeleckej tvorby sa neustále vyvíja. Okrem prirodzeného vývoja sa vždy objavujú novátori, pre ktorých nič nie je dosť dobré. Keďže vraj žijeme v uponáhľanom svete, v oblasti zábavy musí byť zážitok samozrejme čoraz intenzívnejší. Tak, ako rastie brutalita v hororoch, nemôžu zaostávať ani sprostredkovatelia priamych strašidelných zážitkov. Preto strašidelné domy musia rovnako pridávať, hľadať nové možnosti, nech na ich návštevu návštevník skutočne nemôže zabudnúť. Keďže strašenie má v Amerike najväčšiu tradíciu okolo Halloweena, ide konkrétne o The Houses October Built.
 

„Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek."

Partička domy totiž aj navštevuje tematicky, pred Halloweenom. Extrémne zážitky úmyselne vyhľadávajú, nakrúcajú niečo ako dokument. Pýtajú sa cirkusantov, ako sa im život páči. A kam až by boli ochotní zájsť, aby návštevníkov poriadne naplašili. Viacero z nich už údajne snahu trochu prepísklo. Zomreli. Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek. V to vlastne partia dúfa, nech majú čo nakrúcať. Dostanú sa im postavy, čo vyskakujú zo stien, dievčatká, ktoré by sa chceli ísť hrať. Niektorým klaunom sa ale zjavne nepáči, že ich nakrúcajú. Dokonca začnú byť agresívni. Sú to krvaví klauni, nemôžu byť agresívni len tak. Okolo partie a ich autobusu sa musia začať diať zvláštne veci. Až také zvláštne, že im ani neprídu zábavné.

„Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť?"

Postaviť horor na zobrazovaní strašenia ako zábavy sa javí ako dosť hlúpy nápad. A veru aj takým je. Možno ak by mal slúžiť ako reklama pre podobné atrakcie. A vzbudiť v nás závisť, že u nás také nie sú. Tu máme postavy, ktoré prechádzajú jeden za druhým strašidelné domy. Budú ich tam strašiť, takže im môžeme nanajvýš tak závidieť. Ale horor má byť o tom, že sa o niekoho bojíte. Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť? Aby nedostala infarkt? Áno, v zásade vidíme to, čo v iných hororoch. Lenže tu je fiktívnosť hrozieb súčasťou sveta príbehu diela. V podstate rovnako by sme sa mohli pozerať na to, ako niekto ďalší pozerá horor.

Keď sa predsa dejú veci nad rámec bežnej zábavy, v nás mnohé z dôvodov nebáť sa pretrvajú. Ako nám artisti vysvetlia, strašenie už nie je, čo bývalo. Prečo by sme teda čudné veci ohľadne autobusu mali brať ako čokoľvek iné, ako snahu posunúť zážitok strašeného na novú úroveň? Chceli sa báť, chceli hercov vysmiať, čo už iné si zaslúžia ako stratu pocitu, že všetko je to len hra? Vo vzťahu medzi strašiacim a strašeným ide o plne legitímnu snahu a ak chcete, aby vás niekto nastrašil, máte dôvod sťažovať sa, ak sa mu to podarí? Tento pocit vo vzťahu k dianiu musí v divákovi prevládnuť, a po celý čas dokonale zabíja snahu byť do hrôzy ponorený. Predsa by sa tiež rád zabavil. Možno by pomohlo, ak by niekoho zabili, nech nám je skutočne jasné, že sranda už sa skončila. Z nášho pohľadu ale ide zábava neustále ďalej. Takže žiaden dôvod robiť si starosti.

„Film je určite nakrútený lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie."

Aj keď found footage je pomerne dobre zvládnutý, nedá sa zbaviť pocitu, že vlastne nahrádza potrebu dotiahnuť hlavnú myšlienku. Iste, párkrát sa naplašíme, keď na kameru niečo vyletí. No dokumentárny found footage nie je ani len to, čo klasický found footage, takže nastraší menej ako asi aj to najprimitívnejšie z diel, ktoré sme tu doteraz mali. Možno s výnimkou Ghoula. Zjavne totiž nejde o čistú nekvalitu, film je nakrútený pomerne dobre. Určite lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie. Pretože nevymýšľali neskutočné hlúposti a nesnažili sa stavať na dokonale absurdnom nápade.

The Houses October Built je až nezvyčajne hlúpy a zbytočný film. Nedráždi zlou kvalitou nakrútenia a ak si odmyslíme nedostatok napätia, nie je ťažké ho dopozerať. Spracúva skrátka námet, ktorý na hororové spracovanie nie je ani náhodou vhodný a z ktorého sa ani pri najväčšej snahe nedá vyťažiť čokoľvek podobné hororu, na ktorý by divák mohol mať dôvod spomínať. V dobrom, samozrejme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy