hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Houses October Built

Andrej Gomora | 19. 5. 2015
0
3/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

Prvý horor, ktorého postavám budete závidieť


Umenie nemôže stagnovať. Nestačí robiť stále to isté, len trochu inak, prípadne lepšie. Každá forma umeleckej tvorby sa neustále vyvíja. Okrem prirodzeného vývoja sa vždy objavujú novátori, pre ktorých nič nie je dosť dobré. Keďže vraj žijeme v uponáhľanom svete, v oblasti zábavy musí byť zážitok samozrejme čoraz intenzívnejší. Tak, ako rastie brutalita v hororoch, nemôžu zaostávať ani sprostredkovatelia priamych strašidelných zážitkov. Preto strašidelné domy musia rovnako pridávať, hľadať nové možnosti, nech na ich návštevu návštevník skutočne nemôže zabudnúť. Keďže strašenie má v Amerike najväčšiu tradíciu okolo Halloweena, ide konkrétne o The Houses October Built.
 

„Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek."

Partička domy totiž aj navštevuje tematicky, pred Halloweenom. Extrémne zážitky úmyselne vyhľadávajú, nakrúcajú niečo ako dokument. Pýtajú sa cirkusantov, ako sa im život páči. A kam až by boli ochotní zájsť, aby návštevníkov poriadne naplašili. Viacero z nich už údajne snahu trochu prepísklo. Zomreli. Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek. V to vlastne partia dúfa, nech majú čo nakrúcať. Dostanú sa im postavy, čo vyskakujú zo stien, dievčatká, ktoré by sa chceli ísť hrať. Niektorým klaunom sa ale zjavne nepáči, že ich nakrúcajú. Dokonca začnú byť agresívni. Sú to krvaví klauni, nemôžu byť agresívni len tak. Okolo partie a ich autobusu sa musia začať diať zvláštne veci. Až také zvláštne, že im ani neprídu zábavné.

„Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť?"

Postaviť horor na zobrazovaní strašenia ako zábavy sa javí ako dosť hlúpy nápad. A veru aj takým je. Možno ak by mal slúžiť ako reklama pre podobné atrakcie. A vzbudiť v nás závisť, že u nás také nie sú. Tu máme postavy, ktoré prechádzajú jeden za druhým strašidelné domy. Budú ich tam strašiť, takže im môžeme nanajvýš tak závidieť. Ale horor má byť o tom, že sa o niekoho bojíte. Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť? Aby nedostala infarkt? Áno, v zásade vidíme to, čo v iných hororoch. Lenže tu je fiktívnosť hrozieb súčasťou sveta príbehu diela. V podstate rovnako by sme sa mohli pozerať na to, ako niekto ďalší pozerá horor.

Keď sa predsa dejú veci nad rámec bežnej zábavy, v nás mnohé z dôvodov nebáť sa pretrvajú. Ako nám artisti vysvetlia, strašenie už nie je, čo bývalo. Prečo by sme teda čudné veci ohľadne autobusu mali brať ako čokoľvek iné, ako snahu posunúť zážitok strašeného na novú úroveň? Chceli sa báť, chceli hercov vysmiať, čo už iné si zaslúžia ako stratu pocitu, že všetko je to len hra? Vo vzťahu medzi strašiacim a strašeným ide o plne legitímnu snahu a ak chcete, aby vás niekto nastrašil, máte dôvod sťažovať sa, ak sa mu to podarí? Tento pocit vo vzťahu k dianiu musí v divákovi prevládnuť, a po celý čas dokonale zabíja snahu byť do hrôzy ponorený. Predsa by sa tiež rád zabavil. Možno by pomohlo, ak by niekoho zabili, nech nám je skutočne jasné, že sranda už sa skončila. Z nášho pohľadu ale ide zábava neustále ďalej. Takže žiaden dôvod robiť si starosti.

„Film je určite nakrútený lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie."

Aj keď found footage je pomerne dobre zvládnutý, nedá sa zbaviť pocitu, že vlastne nahrádza potrebu dotiahnuť hlavnú myšlienku. Iste, párkrát sa naplašíme, keď na kameru niečo vyletí. No dokumentárny found footage nie je ani len to, čo klasický found footage, takže nastraší menej ako asi aj to najprimitívnejšie z diel, ktoré sme tu doteraz mali. Možno s výnimkou Ghoula. Zjavne totiž nejde o čistú nekvalitu, film je nakrútený pomerne dobre. Určite lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie. Pretože nevymýšľali neskutočné hlúposti a nesnažili sa stavať na dokonale absurdnom nápade.

The Houses October Built je až nezvyčajne hlúpy a zbytočný film. Nedráždi zlou kvalitou nakrútenia a ak si odmyslíme nedostatok napätia, nie je ťažké ho dopozerať. Spracúva skrátka námet, ktorý na hororové spracovanie nie je ani náhodou vhodný a z ktorého sa ani pri najväčšej snahe nedá vyťažiť čokoľvek podobné hororu, na ktorý by divák mohol mať dôvod spomínať. V dobrom, samozrejme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy