recenzie.

The Houses October Built

Andrej Gomora | 19. 5. 2015

0

3/10          

žáner:

found footage/ mockumentary, psycho

Prvý horor, ktorého postavám budete závidieť

„Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek."

Partička domy totiž aj navštevuje tematicky, pred Halloweenom. Extrémne zážitky úmyselne vyhľadávajú, nakrúcajú niečo ako dokument. Pýtajú sa cirkusantov, ako sa im život páči. A kam až by boli ochotní zájsť, aby návštevníkov poriadne naplašili. Viacero z nich už údajne snahu trochu prepísklo. Zomreli. Iní vraj používajú skutočné mŕtvoly, časti ľudských tiel a okrem zabitia spravia zákazníkom absolútne čokoľvek. V to vlastne partia dúfa, nech majú čo nakrúcať. Dostanú sa im postavy, čo vyskakujú zo stien, dievčatká, ktoré by sa chceli ísť hrať. Niektorým klaunom sa ale zjavne nepáči, že ich nakrúcajú. Dokonca začnú byť agresívni. Sú to krvaví klauni, nemôžu byť agresívni len tak. Okolo partie a ich autobusu sa musia začať diať zvláštne veci. Až také zvláštne, že im ani neprídu zábavné.

„Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť?"

Postaviť horor na zobrazovaní strašenia ako zábavy sa javí ako dosť hlúpy nápad. A veru aj takým je. Možno ak by mal slúžiť ako reklama pre podobné atrakcie. A vzbudiť v nás závisť, že u nás také nie sú. Tu máme postavy, ktoré prechádzajú jeden za druhým strašidelné domy. Budú ich tam strašiť, takže im môžeme nanajvýš tak závidieť. Ale horor má byť o tom, že sa o niekoho bojíte. Keď postava ide do strašidelného domu, kde na ňu vyskakujú figuríny a herci, prečo asi by sme sa o ňu mali báť? Aby nedostala infarkt? Áno, v zásade vidíme to, čo v iných hororoch. Lenže tu je fiktívnosť hrozieb súčasťou sveta príbehu diela. V podstate rovnako by sme sa mohli pozerať na to, ako niekto ďalší pozerá horor.

Keď sa predsa dejú veci nad rámec bežnej zábavy, v nás mnohé z dôvodov nebáť sa pretrvajú. Ako nám artisti vysvetlia, strašenie už nie je, čo bývalo. Prečo by sme teda čudné veci ohľadne autobusu mali brať ako čokoľvek iné, ako snahu posunúť zážitok strašeného na novú úroveň? Chceli sa báť, chceli hercov vysmiať, čo už iné si zaslúžia ako stratu pocitu, že všetko je to len hra? Vo vzťahu medzi strašiacim a strašeným ide o plne legitímnu snahu a ak chcete, aby vás niekto nastrašil, máte dôvod sťažovať sa, ak sa mu to podarí? Tento pocit vo vzťahu k dianiu musí v divákovi prevládnuť, a po celý čas dokonale zabíja snahu byť do hrôzy ponorený. Predsa by sa tiež rád zabavil. Možno by pomohlo, ak by niekoho zabili, nech nám je skutočne jasné, že sranda už sa skončila. Z nášho pohľadu ale ide zábava neustále ďalej. Takže žiaden dôvod robiť si starosti.

„Film je určite nakrútený lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie."

Aj keď found footage je pomerne dobre zvládnutý, nedá sa zbaviť pocitu, že vlastne nahrádza potrebu dotiahnuť hlavnú myšlienku. Iste, párkrát sa naplašíme, keď na kameru niečo vyletí. No dokumentárny found footage nie je ani len to, čo klasický found footage, takže nastraší menej ako asi aj to najprimitívnejšie z diel, ktoré sme tu doteraz mali. Možno s výnimkou Ghoula. Zjavne totiž nejde o čistú nekvalitu, film je nakrútený pomerne dobre. Určite lepšie ako mnohé found footage, ktoré boli ale predsa strašidelnejšie. Pretože nevymýšľali neskutočné hlúposti a nesnažili sa stavať na dokonale absurdnom nápade.

The Houses October Built je až nezvyčajne hlúpy a zbytočný film. Nedráždi zlou kvalitou nakrútenia a ak si odmyslíme nedostatok napätia, nie je ťažké ho dopozerať. Spracúva skrátka námet, ktorý na hororové spracovanie nie je ani náhodou vhodný a z ktorého sa ani pri najväčšej snahe nedá vyťažiť čokoľvek podobné hororu, na ktorý by divák mohol mať dôvod spomínať. V dobrom, samozrejme.