recenzie.

The Hole in the Ground

Andrej Gomora | 1. 4. 2019

0

7/10          

žáner:

mystery, psycho

V írskych lesoch sa ľudia len nestrácajú

Porovnaniu s nedávnym Potomkom sa v tomto prípade nedá vyhnúť, keďže tento film je takmer presne o tom istom. Odcudzenie vlastného dieťaťa, podozrenie, že v jeho vnútri sa deje niečo zlé, že jeho schránku obýva čosi alebo ktosi iný. A následný strach z neho, miešaný s pochybnosťami, s jeho krehkosťou a krehkosťou vlastných rodičovských citov. Nehovoriac o pochybnostiach okolia, spoločenskom tlaku vlastné dieťa milovať, veď predsa každé niekedy má svoje horšie chvíle. Niet dôvod ho rovno zabíjať. Iné je teraz len zasadenie, prostredie, atmosféra. Aj príčina čudnosti, za tou stojí akási The Hole In The Ground.

„Pre účel hororu nám to stačí celkom dokonale, a využívanie miestnych prvkov a prostriedkov je rozhodne prospešné.“

Tiež ide o komornejšie poňatý príbeh. Sme v Írsku, tam nikdy nie je veľa ľudí nakope. V dedine ich je pár, dom kde mamička so synom žije už je ale na úplnej samote. Príbeh nám pripomína folklórne príbehy a povery. Miestami len náznakom, pripomína, akú dôležitú úlohu v týchto končinách zohrávajú. Inokedy priamejšie. Pôvod zla tak presne funguje, ako vec ktorá v lesoch skrátka je, deje sa tam, niečo robí. Nikto presne nevie, kde sa to vzalo a prečo sa to deje, a nikoho to ani nezaujíma. Pre účel hororu nám to stačí celkom dokonale, a využívanie miestnych prvkov a prostriedkov je rozhodne prospešné. Tým viac, ak je prostredie natoľko efektné.

„Film je dlho len neurčito zlovestný, dáva nám najavo, že niečo nie je v poriadku, viac nám o tom ale nepovie.“

Prvok izolácie prehlbuje nekompletnosť rodiny, otec od ktorého matka utiekla a na ktorého sa chlapček pýta. Vnímame ju o to zraniteľnejšie a hlavne neistejšie. Puto so synom by potrebovala práve prehlbovať, v čom jej jeho čudné správanie zrovna nepomáha. Film je dlho len neurčito zlovestný, dáva nám najavo, že niečo nie je v poriadku, viac nám o tom ale nepovie. Funguje kombinácia skôr všeobecných nadprirodzených javov a konkrétne zlých prejavov zo strany šialenej stareny. Čo čakať od tej totiž tiež nevieme, pôsobí ako ohrozenie len veľmi náznakovito, veď dokopy nič nerobí. V čase, kým by sme nadprirodzené úkazy mohli pokladať za nedostatočné má ukázať, že sa nám len nezdá, že dedina je čudná. Jej pôsobenie v tomto smere nie je celkom dostatočné, a pocit že nič konkrétne sa nedeje príliš dlho nie celkom stačí zahnať.

Druhá vec je, že vďaka starene si môžeme neskôr uvedomiť, odkiaľ máme ohrozenie čakať, a teda čomu by sme mali venovať pozornosť. Chlapček prinesie matke kvety. Tá nájde v lese pohodenú jeho obľúbenú hračku. V poriadku, niečo tu nesedí, možno aj niečo zlé. Nám je ale dlho ťažké si predstaviť, k čomu hororovému by to mohlo viesť. Chýba nám intenzívnejšie pôsobenie týchto prejavov na diváka. Šťastie je, že celková atmosféra ako tak stále funguje. Tmavé lesy, čudní ľudia, osamotenosť, pocit zlovestnej stiesnenosti. Prehlbuje sa matkina izolácia, ktorú trocha zľahčujú jej skutočné psychické problémy, boj s tými pomocou liekov, ktorý ju divákovi mierne zneprehľadňuje.

„Konečne z neho začne ísť strach a konečne sa začne diať niečo skutočne hororové.“

Skutočne sa niečo začne diať v konečnej fáze filmu, tá nie je krátka ale ani dostatočne dlhá. Pomôže odhalenie tajomstva bláznivej stareny, a hlavne strata pochybností ohľadne samotného chlapčeka. Konečne z neho začne ísť strach a konečne sa začne diať niečo skutočne hororové. Škoda, že tento prechod je mierne skokovitý. Z chlapčeka sme mali čudný pocit aj predtým, boli dôvody na znepokojenie a vedeli sme sa vcítiť do matky, ktorej sa strácal. Až teraz ale začne byť skutočným ohrozením, rovnako ako svet, z ktorého prichádza. Ten funguje dobre, rovnako ako celé finále, kde sa strašidelnosť stupňuje a žiadna hlúposť nám ju celkom nepokazí. Kiežby toho strachu bolo o niečo viac.

The Hole In The Ground je už viac menej známy námet spracovaný v novom prostredí spôsobom, ktorý doň dokonale zapadá. Nemá vážne chyby, nič na ňom nie je rušivé a atmosféru írskych lesov využíva veľmi príjemne. Tiež pracuje veľmi dobre s mytologickými motívmi, a na rozdiel od iných filmov na ňom nič nepôsobí hlúpo. Chýba mu akurát o niečo väčšia intenzita, viac skutočného strachu, a zážitok z neho mohol byť výraznejšie pozitívny.