hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Amulet

Pre zvláštny zážitok

Štruktúra je od začiatku mätúca, striedajú sa nám tu dve dejové línie. Odlíšiť sa našťastie dajú, v jednej je hlavný hrdina zarastený. Aj tak im nie je celkom ľahké rozumieť, hlavne tá zasadená skôr v čase toho veľa nevysvetľuje. Ani nevieme, z akej krajiny to hlavný hrdina do Anglicka prišiel. Len že tam bola vojna a nech sa aj snažil, nevyhol sa činom, na ktoré nie je hrdý. Teraz je predovšetkým tulák, nikto, človek bez vlastného života a budúcnosti. Prežíva, čaká čo s ním bude a už sa ani nesnaží nájsť niečo na spôsob šťastia. To ani nenájde, len sa jeho osud zásadne zmení, ako zistí, už dávno mu to mohol nájsť predmet, ktorý našiel, akýsi Amulet.

13. 4. 2021

Creep

Ak potrebujete zahnať pocit, akí ste osamelí, trápni a divní
Pokiaľ túžite, aby sa k vám ľudia správali inak, boli k vám napríklad ohľaduplnejší, nie je jediným riešením byť dôchodcom. Pomôže napríklad ak budete chorí, prípadne aspoň chorobu predstierať. Najlepšie rovno smrteľne chorý, na rakovinu. S nádorom na mozgu, kvôli ktorému vám zostávajú asi tri mesiace života. A vaše prvé dieťa sa má narodiť až o pol roka, nikdy ho neuvidíte. Uznajte, kto už by vám v takejto situácii mal srdce čokoľvek odmietnuť? Pokojne mu môžete pripadať aj trochu čudný, ako taký Creep.
26. 10. 2015

Ruin Me

Netrčte v meste, poďte sa hrať do prírody

Pri filmoch o zábave iných už prestáva dávať zmysel hľadať inšpirácie, či kohokoľvek obviňovať z vykrádania. Skôr začínajú pôsobiť ako samostatný žáner, ktorému už chýba len jedno. Nájsť spôsob, ako chcú diváka strašiť, a možno aj jediný film, ktorý by ukázal, že týmto smerom má zmysel to ďalej skúšať. Doteraz nemusel nevyhnutne ísť vo všetkých prípadoch o úplný odpad, nikde ale nebola zápletka so strašenými postavami plne funkčná a nejavila sa ako výrazná pridaná hodnota. Prečo by ale niektorý zo série pokusov nemohol byť aj úspešný? Tento sa volá Ruin Me.

5. 3. 2019

Evil Dead (2013)

Výnimočne dôstojný remake
Po krátkom intre prichádza v mierne odmenenej podobe to, na čo sme čakali. Skupina mladých ľudí dorazí do chalupy uprostred lesa, ďaleko od civilizácie. Tentokrát sem neprišli len sa zabaviť. Mia chce vyriešiť problémy s drogami a priatelia a brat David jej majú pomôcť prekonať abstinenčné záchvaty. Jedným z prejavov nedostatku narkotík je silné zostrenie zmyslov, a tie skupinu privedú k zápachu z pivnice. Tam nájdu obesené mačky, a tiež dobre zabalenú knihu. Čo iné sa dá čakať, ako že jeden z nich knihu rozbalí, a slová ktoré nikdy nikto nemal vysloviť, prečíta nahlas. V tej chvíli niečo v lese ožije. Nič z toho, že Mia stretne ducha ktorý sa lesom túla, nikto jej aj tak neverí. Ani keď tvrdí že sa jej niečo zmocnilo, a čudným správaním prekoná všetky očakávania. Aby jej uverili, musí svoje vyhrážky smrťou začať realizovať.
14. 4. 2013

recenzie.

Nenávisť (2020)

Andrej Gomora | 8. 1. 2020
0
2/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nenávistí nikdy nie je dosť?


Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

„V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca.“

Nelineárne rozprávanie tu už poznáme, nesmieme čakať, že deju budeme hneď rozumieť. Zlo z takzvanej nenávisti sa prejavuje opakovane,  gradovanie filmu sa nám snaží udalosti zoskupiť podľa intenzity. Nie v poradí, v akom sa stali. Preto vidíme postavy, ako sa na nich nenávisť nalepí. Ako pozorujú jej prvé prejavy. Ako sa o nej dozvedia, a ako ich nakoniec zničí. Každá z týchto fáz má teoreticky svoje strašidelné momenty. Tie by mali spád diela v prvom rade definovať, viac ako zvedavosť diváka, nech už mu vysvetlia všetky udalosti, ktoré dovtedy sledoval. V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca. Dôležitá bola atmosféra a vtiahnutie do podobne zobrazených opakujúcich sa hrôz. Práve tá atmosféra je v tomto prípade prvý veľký zádrheľ.

„Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov.“

Japonské horory obsahovali prvky, ktoré dajme tomu, že tam fungujú, ak teda japonské horory máte radi. Určitú zdanlivú povrchnosť, keď postavy nemajú psychologickú hĺbku, zblížime sa s nimi maximálne tak pocitovo, ako s niekým, koho chvíľu sledujeme, veľa o ňom nevieme, ale uveríme mu, že je človek. Tento spôsob vykreslenia tu ale celkom zlyháva. Postavy sa snažia byť ľudské konvenčnejšie, ich vykreslenie sa ale príliš nepodarí. Pôsobia na nás plocho a zjednodušene a nedokážu nás vtiahnuť do hrôz. Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov. V japonských hororoch poznáme mierne nejasnú kameru, ktorá dokáže navodiť stiesnený dojem. Tu ale vyznieva len lacno.

„Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek.“

Problémom je vlastný celý spôsob, ktorým sa film snaží strašiť. Atmosféra chýba, necítime neustálu prítomnosť zla, ktorá by sa len raz za čas mala pripomenúť a hrozivý pocit zintenzívniť. Cítime sa ako v príbehu podobnému americkému seriálu, kde sa dejú udalosti snažiace sa byť zrozumiteľné, alebo prinajmenšom tak pôsobiace. Necítime žiaden pocit stiesnenosti. Zostávajú už len jednotlivé scény či sekvencie. Viac menej sa podarí možno jedna, ktorá ale tiež zaujme skôr primitívnou brutalitou ako kvalitným strašením. Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek, ktorých základný efekt by sme čakali, že sa musí dostaviť vždy, keď na nás niečo vyskočí z tmy. Ako tak uvidíme viaceré klasické scény z japonských hororov, pôsobia na nás dokonale naivne. Možno takými boli vždy, len sa ich podarilo nejak presvedčivejšie podať. Respektíve zapadali do celkového ladenia diela, a preto tak nepríjemne nekričali. Tu je prevládajúca esteticky klasicky americká, bez naivných či poetických prvkov. Skrátka to tu do seba nezapadá. A nefunguje.

Nenávisť nie je remake, je to snaha nanovo využiť cudzie prvky v domácom prostredí v novom príbehu. Výsledkom je, že tu nefunguje prakticky nič, náznaky dobrých nápadov či kvalít sa úplne strácajú. Máme tu kostru, vieme o čo sa film snažil a dajme tomu, že pre to vytvoril dostačujúci rámec. To je ale tak všetko, a na pozerateľný film to rozhodne nestačí, a teda ani na náznak dôvodu nesiahnuť radšej po origináli. Alebo aspoň tom prvom remakeu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy