hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Tortured

Umučení nudou
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010

Girl on the Third Floor

Sexi nájomníčka v cene domu

Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.

13. 2. 2020

Color Out of Space

Skutočne z iného sveta

Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

4. 2. 2020

Game Over

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať

Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

28. 1. 2020

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

recenzie.

Nenávisť (2020)

Andrej Gomora | 8. 1. 2020
0
2/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nenávistí nikdy nie je dosť?


Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

„V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca.“

Nelineárne rozprávanie tu už poznáme, nesmieme čakať, že deju budeme hneď rozumieť. Zlo z takzvanej nenávisti sa prejavuje opakovane,  gradovanie filmu sa nám snaží udalosti zoskupiť podľa intenzity. Nie v poradí, v akom sa stali. Preto vidíme postavy, ako sa na nich nenávisť nalepí. Ako pozorujú jej prvé prejavy. Ako sa o nej dozvedia, a ako ich nakoniec zničí. Každá z týchto fáz má teoreticky svoje strašidelné momenty. Tie by mali spád diela v prvom rade definovať, viac ako zvedavosť diváka, nech už mu vysvetlia všetky udalosti, ktoré dovtedy sledoval. V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca. Dôležitá bola atmosféra a vtiahnutie do podobne zobrazených opakujúcich sa hrôz. Práve tá atmosféra je v tomto prípade prvý veľký zádrheľ.

„Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov.“

Japonské horory obsahovali prvky, ktoré dajme tomu, že tam fungujú, ak teda japonské horory máte radi. Určitú zdanlivú povrchnosť, keď postavy nemajú psychologickú hĺbku, zblížime sa s nimi maximálne tak pocitovo, ako s niekým, koho chvíľu sledujeme, veľa o ňom nevieme, ale uveríme mu, že je človek. Tento spôsob vykreslenia tu ale celkom zlyháva. Postavy sa snažia byť ľudské konvenčnejšie, ich vykreslenie sa ale príliš nepodarí. Pôsobia na nás plocho a zjednodušene a nedokážu nás vtiahnuť do hrôz. Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov. V japonských hororoch poznáme mierne nejasnú kameru, ktorá dokáže navodiť stiesnený dojem. Tu ale vyznieva len lacno.

„Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek.“

Problémom je vlastný celý spôsob, ktorým sa film snaží strašiť. Atmosféra chýba, necítime neustálu prítomnosť zla, ktorá by sa len raz za čas mala pripomenúť a hrozivý pocit zintenzívniť. Cítime sa ako v príbehu podobnému americkému seriálu, kde sa dejú udalosti snažiace sa byť zrozumiteľné, alebo prinajmenšom tak pôsobiace. Necítime žiaden pocit stiesnenosti. Zostávajú už len jednotlivé scény či sekvencie. Viac menej sa podarí možno jedna, ktorá ale tiež zaujme skôr primitívnou brutalitou ako kvalitným strašením. Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek, ktorých základný efekt by sme čakali, že sa musí dostaviť vždy, keď na nás niečo vyskočí z tmy. Ako tak uvidíme viaceré klasické scény z japonských hororov, pôsobia na nás dokonale naivne. Možno takými boli vždy, len sa ich podarilo nejak presvedčivejšie podať. Respektíve zapadali do celkového ladenia diela, a preto tak nepríjemne nekričali. Tu je prevládajúca esteticky klasicky americká, bez naivných či poetických prvkov. Skrátka to tu do seba nezapadá. A nefunguje.

Nenávisť nie je remake, je to snaha nanovo využiť cudzie prvky v domácom prostredí v novom príbehu. Výsledkom je, že tu nefunguje prakticky nič, náznaky dobrých nápadov či kvalít sa úplne strácajú. Máme tu kostru, vieme o čo sa film snažil a dajme tomu, že pre to vytvoril dostačujúci rámec. To je ale tak všetko, a na pozerateľný film to rozhodne nestačí, a teda ani na náznak dôvodu nesiahnuť radšej po origináli. Alebo aspoň tom prvom remakeu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy