hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Nenávisť (2020)

Andrej Gomora | 8. 1. 2020
0
2/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Nenávistí nikdy nie je dosť?


Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

„V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca.“

Nelineárne rozprávanie tu už poznáme, nesmieme čakať, že deju budeme hneď rozumieť. Zlo z takzvanej nenávisti sa prejavuje opakovane,  gradovanie filmu sa nám snaží udalosti zoskupiť podľa intenzity. Nie v poradí, v akom sa stali. Preto vidíme postavy, ako sa na nich nenávisť nalepí. Ako pozorujú jej prvé prejavy. Ako sa o nej dozvedia, a ako ich nakoniec zničí. Každá z týchto fáz má teoreticky svoje strašidelné momenty. Tie by mali spád diela v prvom rade definovať, viac ako zvedavosť diváka, nech už mu vysvetlia všetky udalosti, ktoré dovtedy sledoval. V japonskom podaní nebol vôbec problém, ak sme celkom presne nepochopili čo presne sa to dialo až do konca. Dôležitá bola atmosféra a vtiahnutie do podobne zobrazených opakujúcich sa hrôz. Práve tá atmosféra je v tomto prípade prvý veľký zádrheľ.

„Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov.“

Japonské horory obsahovali prvky, ktoré dajme tomu, že tam fungujú, ak teda japonské horory máte radi. Určitú zdanlivú povrchnosť, keď postavy nemajú psychologickú hĺbku, zblížime sa s nimi maximálne tak pocitovo, ako s niekým, koho chvíľu sledujeme, veľa o ňom nevieme, ale uveríme mu, že je človek. Tento spôsob vykreslenia tu ale celkom zlyháva. Postavy sa snažia byť ľudské konvenčnejšie, ich vykreslenie sa ale príliš nepodarí. Pôsobia na nás plocho a zjednodušene a nedokážu nás vtiahnuť do hrôz. Podobne súvisí s miešaním japonskej a americkej estetiky viacero problémov. V japonských hororoch poznáme mierne nejasnú kameru, ktorá dokáže navodiť stiesnený dojem. Tu ale vyznieva len lacno.

„Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek.“

Problémom je vlastný celý spôsob, ktorým sa film snaží strašiť. Atmosféra chýba, necítime neustálu prítomnosť zla, ktorá by sa len raz za čas mala pripomenúť a hrozivý pocit zintenzívniť. Cítime sa ako v príbehu podobnému americkému seriálu, kde sa dejú udalosti snažiace sa byť zrozumiteľné, alebo prinajmenšom tak pôsobiace. Necítime žiaden pocit stiesnenosti. Zostávajú už len jednotlivé scény či sekvencie. Viac menej sa podarí možno jedna, ktorá ale tiež zaujme skôr primitívnou brutalitou ako kvalitným strašením. Je až obdivuhodné, ako naprázdno vie vyznieť viacero ľakačiek, ktorých základný efekt by sme čakali, že sa musí dostaviť vždy, keď na nás niečo vyskočí z tmy. Ako tak uvidíme viaceré klasické scény z japonských hororov, pôsobia na nás dokonale naivne. Možno takými boli vždy, len sa ich podarilo nejak presvedčivejšie podať. Respektíve zapadali do celkového ladenia diela, a preto tak nepríjemne nekričali. Tu je prevládajúca esteticky klasicky americká, bez naivných či poetických prvkov. Skrátka to tu do seba nezapadá. A nefunguje.

Nenávisť nie je remake, je to snaha nanovo využiť cudzie prvky v domácom prostredí v novom príbehu. Výsledkom je, že tu nefunguje prakticky nič, náznaky dobrých nápadov či kvalít sa úplne strácajú. Máme tu kostru, vieme o čo sa film snažil a dajme tomu, že pre to vytvoril dostačujúci rámec. To je ale tak všetko, a na pozerateľný film to rozhodne nestačí, a teda ani na náznak dôvodu nesiahnuť radšej po origináli. Alebo aspoň tom prvom remakeu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy