hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

When the Lights Went Out

Andrej Gomora | 2. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
ghost

Lacná duchárina so snobským akecentom


Rodina sa presťahuje do nového domu a zistí, že v ňom býva duch. Čuduj sa svete, ich mála dcérka sa s duchom skamaráti. Nakoniec vysvitne, že duch je vlastne dobrý, snaží sa dievčatko ochrániť. Je to dávna obeť vraha, ktorý si teraz prišiel pre malú Sally. Nie, nejde o žiadnu paródiu, kreslenú vsuvku v Kukovi, ani výplod fantázie troch zhúlených kamarátov v nejakej situačnej komédii. Taký je dej seriózneho hororu s názvom When the Lights Went Out.
 

„Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné."

Bola by škoda znova rozoberať tvrdenie o skutočnej udalosti, nič overiteľné sa za celý čas nestane. Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné. Ako vždy, najprv sa niečo pohne, presunie, rozkýve, potom to už aj do niekoho narazí. A nakoniec sa objaví duch samotný. Oko v kľúčovej dierke a časom príde aj sám, v podobe mŕtveho dievčatka sa uloží do postieľky. Pri prvých prejavoch ešte všetci pochybujú, zhadzujú vinu na úbohú Sally. Vymýšľa si, nechcela sa sťahovať. Ale veď na to doplatia, všetci oľutujú, že chuderke neverili. Na záver nemôže chýbať zabudnutý príbeh a veľké zlo v radoch cirkvi.

„Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme."

Asi ako keď škrečkovi navlečiete šál, a robíte z neho úžasnú atrakciu. Film má jeden kozmetický aspekt ktorý mal na diváka nepochybne silne zapôsobiť. Odohráva sa v sedemdesiatych rokoch v Anglicku. Postavy hovoria so silným prízvuk a využívajú slovník možno ešte o pár rokov starší. Asi tak, ako keď chce niekto pôsobiť veľmi štýlovo a snobsky. Náležite sú aj oblečení, zariaďujú si dom, a otec sa správa ako sa patrí hulvátsky. Ide o jediný aspekt filmu, kde si tvorcovia dali naozaj pozor na prepracovanosť. Retro sa strká všade, kričí zo všetkých strán a len ťažko by mohlo byť ešte silenejšie. Postavy sú ako vystrihnuté z dobového časopisu, bez náznaku života. Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme. Z ľudského hľadiska nezaujímaví, dráždia svojou vyumelkovanosťou.

Film posúvajú dopredu lacné ľakačky. Divák vďaka nim nezaspí, zase kto už sa nezľakne, keď na neho z ničoho nič vyletí oko ducha aj so sprievodnou hudbou. Skôr začne byť podráždený čím sa ho film snaží uspokojiť. Aj keď je tomu často ťažké sa vyhnúť, nechať sa ľakať podobnými scénami je na úrovni smiatia sa na Kameňákovi, s neoddeliteľným pocitom viny. Realizácia nie je rušivá ani otrasná, len dokonale nezaujímavá bez náznaku talentu.

Pozeranie When the Lights Went Out je možno znesiteľné, krátko po ňom si ale už len zanadávate, a začnete premýšľať, ako sa ten čas dal stráviť horšie. Veľa šťastia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy