hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

When the Lights Went Out

Andrej Gomora | 2. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
ghost

Lacná duchárina so snobským akecentom


Rodina sa presťahuje do nového domu a zistí, že v ňom býva duch. Čuduj sa svete, ich mála dcérka sa s duchom skamaráti. Nakoniec vysvitne, že duch je vlastne dobrý, snaží sa dievčatko ochrániť. Je to dávna obeť vraha, ktorý si teraz prišiel pre malú Sally. Nie, nejde o žiadnu paródiu, kreslenú vsuvku v Kukovi, ani výplod fantázie troch zhúlených kamarátov v nejakej situačnej komédii. Taký je dej seriózneho hororu s názvom When the Lights Went Out.
 

„Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné."

Bola by škoda znova rozoberať tvrdenie o skutočnej udalosti, nič overiteľné sa za celý čas nestane. Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné. Ako vždy, najprv sa niečo pohne, presunie, rozkýve, potom to už aj do niekoho narazí. A nakoniec sa objaví duch samotný. Oko v kľúčovej dierke a časom príde aj sám, v podobe mŕtveho dievčatka sa uloží do postieľky. Pri prvých prejavoch ešte všetci pochybujú, zhadzujú vinu na úbohú Sally. Vymýšľa si, nechcela sa sťahovať. Ale veď na to doplatia, všetci oľutujú, že chuderke neverili. Na záver nemôže chýbať zabudnutý príbeh a veľké zlo v radoch cirkvi.

„Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme."

Asi ako keď škrečkovi navlečiete šál, a robíte z neho úžasnú atrakciu. Film má jeden kozmetický aspekt ktorý mal na diváka nepochybne silne zapôsobiť. Odohráva sa v sedemdesiatych rokoch v Anglicku. Postavy hovoria so silným prízvuk a využívajú slovník možno ešte o pár rokov starší. Asi tak, ako keď chce niekto pôsobiť veľmi štýlovo a snobsky. Náležite sú aj oblečení, zariaďujú si dom, a otec sa správa ako sa patrí hulvátsky. Ide o jediný aspekt filmu, kde si tvorcovia dali naozaj pozor na prepracovanosť. Retro sa strká všade, kričí zo všetkých strán a len ťažko by mohlo byť ešte silenejšie. Postavy sú ako vystrihnuté z dobového časopisu, bez náznaku života. Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme. Z ľudského hľadiska nezaujímaví, dráždia svojou vyumelkovanosťou.

Film posúvajú dopredu lacné ľakačky. Divák vďaka nim nezaspí, zase kto už sa nezľakne, keď na neho z ničoho nič vyletí oko ducha aj so sprievodnou hudbou. Skôr začne byť podráždený čím sa ho film snaží uspokojiť. Aj keď je tomu často ťažké sa vyhnúť, nechať sa ľakať podobnými scénami je na úrovni smiatia sa na Kameňákovi, s neoddeliteľným pocitom viny. Realizácia nie je rušivá ani otrasná, len dokonale nezaujímavá bez náznaku talentu.

Pozeranie When the Lights Went Out je možno znesiteľné, krátko po ňom si ale už len zanadávate, a začnete premýšľať, ako sa ten čas dal stráviť horšie. Veľa šťastia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy