hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

When the Lights Went Out

Andrej Gomora | 2. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
ghost

Lacná duchárina so snobským akecentom


Rodina sa presťahuje do nového domu a zistí, že v ňom býva duch. Čuduj sa svete, ich mála dcérka sa s duchom skamaráti. Nakoniec vysvitne, že duch je vlastne dobrý, snaží sa dievčatko ochrániť. Je to dávna obeť vraha, ktorý si teraz prišiel pre malú Sally. Nie, nejde o žiadnu paródiu, kreslenú vsuvku v Kukovi, ani výplod fantázie troch zhúlených kamarátov v nejakej situačnej komédii. Taký je dej seriózneho hororu s názvom When the Lights Went Out.
 

„Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné."

Bola by škoda znova rozoberať tvrdenie o skutočnej udalosti, nič overiteľné sa za celý čas nestane. Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné. Ako vždy, najprv sa niečo pohne, presunie, rozkýve, potom to už aj do niekoho narazí. A nakoniec sa objaví duch samotný. Oko v kľúčovej dierke a časom príde aj sám, v podobe mŕtveho dievčatka sa uloží do postieľky. Pri prvých prejavoch ešte všetci pochybujú, zhadzujú vinu na úbohú Sally. Vymýšľa si, nechcela sa sťahovať. Ale veď na to doplatia, všetci oľutujú, že chuderke neverili. Na záver nemôže chýbať zabudnutý príbeh a veľké zlo v radoch cirkvi.

„Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme."

Asi ako keď škrečkovi navlečiete šál, a robíte z neho úžasnú atrakciu. Film má jeden kozmetický aspekt ktorý mal na diváka nepochybne silne zapôsobiť. Odohráva sa v sedemdesiatych rokoch v Anglicku. Postavy hovoria so silným prízvuk a využívajú slovník možno ešte o pár rokov starší. Asi tak, ako keď chce niekto pôsobiť veľmi štýlovo a snobsky. Náležite sú aj oblečení, zariaďujú si dom, a otec sa správa ako sa patrí hulvátsky. Ide o jediný aspekt filmu, kde si tvorcovia dali naozaj pozor na prepracovanosť. Retro sa strká všade, kričí zo všetkých strán a len ťažko by mohlo byť ešte silenejšie. Postavy sú ako vystrihnuté z dobového časopisu, bez náznaku života. Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme. Z ľudského hľadiska nezaujímaví, dráždia svojou vyumelkovanosťou.

Film posúvajú dopredu lacné ľakačky. Divák vďaka nim nezaspí, zase kto už sa nezľakne, keď na neho z ničoho nič vyletí oko ducha aj so sprievodnou hudbou. Skôr začne byť podráždený čím sa ho film snaží uspokojiť. Aj keď je tomu často ťažké sa vyhnúť, nechať sa ľakať podobnými scénami je na úrovni smiatia sa na Kameňákovi, s neoddeliteľným pocitom viny. Realizácia nie je rušivá ani otrasná, len dokonale nezaujímavá bez náznaku talentu.

Pozeranie When the Lights Went Out je možno znesiteľné, krátko po ňom si ale už len zanadávate, a začnete premýšľať, ako sa ten čas dal stráviť horšie. Veľa šťastia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok