hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

When the Lights Went Out

Andrej Gomora | 2. 5. 2013
0
2/10          
žáner:
ghost

Lacná duchárina so snobským akecentom


Rodina sa presťahuje do nového domu a zistí, že v ňom býva duch. Čuduj sa svete, ich mála dcérka sa s duchom skamaráti. Nakoniec vysvitne, že duch je vlastne dobrý, snaží sa dievčatko ochrániť. Je to dávna obeť vraha, ktorý si teraz prišiel pre malú Sally. Nie, nejde o žiadnu paródiu, kreslenú vsuvku v Kukovi, ani výplod fantázie troch zhúlených kamarátov v nejakej situačnej komédii. Taký je dej seriózneho hororu s názvom When the Lights Went Out.
 

„Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné."

Bola by škoda znova rozoberať tvrdenie o skutočnej udalosti, nič overiteľné sa za celý čas nestane. Nikto nezomrie, a po celý čas sa veci len hýbu, lietajú a sú prítomné. Ako vždy, najprv sa niečo pohne, presunie, rozkýve, potom to už aj do niekoho narazí. A nakoniec sa objaví duch samotný. Oko v kľúčovej dierke a časom príde aj sám, v podobe mŕtveho dievčatka sa uloží do postieľky. Pri prvých prejavoch ešte všetci pochybujú, zhadzujú vinu na úbohú Sally. Vymýšľa si, nechcela sa sťahovať. Ale veď na to doplatia, všetci oľutujú, že chuderke neverili. Na záver nemôže chýbať zabudnutý príbeh a veľké zlo v radoch cirkvi.

„Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme."

Asi ako keď škrečkovi navlečiete šál, a robíte z neho úžasnú atrakciu. Film má jeden kozmetický aspekt ktorý mal na diváka nepochybne silne zapôsobiť. Odohráva sa v sedemdesiatych rokoch v Anglicku. Postavy hovoria so silným prízvuk a využívajú slovník možno ešte o pár rokov starší. Asi tak, ako keď chce niekto pôsobiť veľmi štýlovo a snobsky. Náležite sú aj oblečení, zariaďujú si dom, a otec sa správa ako sa patrí hulvátsky. Ide o jediný aspekt filmu, kde si tvorcovia dali naozaj pozor na prepracovanosť. Retro sa strká všade, kričí zo všetkých strán a len ťažko by mohlo byť ešte silenejšie. Postavy sú ako vystrihnuté z dobového časopisu, bez náznaku života. Ako na socialistických obrazoch bývali hrdinovia socialistickej práce zobrazení dokonalo až na hranicu paródie, asi rovnako sú dotiahnutí hrdinovia, na ktorých sa pozeráme. Z ľudského hľadiska nezaujímaví, dráždia svojou vyumelkovanosťou.

Film posúvajú dopredu lacné ľakačky. Divák vďaka nim nezaspí, zase kto už sa nezľakne, keď na neho z ničoho nič vyletí oko ducha aj so sprievodnou hudbou. Skôr začne byť podráždený čím sa ho film snaží uspokojiť. Aj keď je tomu často ťažké sa vyhnúť, nechať sa ľakať podobnými scénami je na úrovni smiatia sa na Kameňákovi, s neoddeliteľným pocitom viny. Realizácia nie je rušivá ani otrasná, len dokonale nezaujímavá bez náznaku talentu.

Pozeranie When the Lights Went Out je možno znesiteľné, krátko po ňom si ale už len zanadávate, a začnete premýšľať, ako sa ten čas dal stráviť horšie. Veľa šťastia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok