recenzie.

V zajatí démonov 2

Andrej Gomora | 13. 6. 2016

0

6/10          

žáner:

ghost, possession

To isté s britským akcentom

„Stále o duchoch prednášajú, pomáhajú ľuďom, no riešia aj svoje vlastné problémy."

Máme tu starých známych, manželov Warrenovcov, už aj s potomkom. Stále o duchoch prednášajú, pomáhajú ľuďom, no riešia aj svoje vlastné problémy. Vídajú akéhosi ducha či démona, objavuje sa u nich doma. Edovi dokonca predpovedá smrť, Lorrain preto cíti, že už by mali prestať. Druhý svet už sa na nich hnevá, ide po nich. Nevinnú rodinu v problémoch im ale aj tak nedá nechať trpieť. Cestujú dokonca za oceán, do Anglicka, vyšle ich tam cirkev. Tá sa bojí oficiálne angažovať, kým si nie je istá, či je strašenie skutočné, nech sa nenamočí do podvodu. Svojvoľne sa pohybujúce predmety tentokrát vidí aj polícia, čo už ale narobí. Zločinec chýba. Opustenú matku so štyrmi malými deťmi straší bývalý obyvateľ jej domu, zameral sa hlavne na jedno dievčatko. Cez to komunikuje so svetom, prezentuje svoje ciele. Chce počuť ich krik. Ani v duchárinách ale veci nemusia byť tak, ako sa zdajú. Aj démoni vedia svoje hry prekombinovať.

„Akcia či atmosféra sa rozvíjajú veľmi pomaly, napredovanie existuje možno čo do počtu prejavov a zaangažovaných postáv."

Film má na horor skutočne nezvyčajnú dĺžku, presahuje dve hodiny. Či ide o dobrý nápad sa pýtame hlavne spočiatku, akcia či atmosféra sa rozvíjajú veľmi pomaly. Napredovanie existuje možno čo do počtu prejavov a zaangažovaných postáv. Strašidelné úkazy sú ale minimálne svojím štýlom dokola rovnaké. Vyskakovanie, temné hlasy, bezdôvodne sa rozbiehajúce hračkárske autíčka. Otázku, kam ďalej, si film kladie v zanedbateľnej miere. Len sa mu páči, ako dobre je nakrútený, ako kvalitne tieto scény zvláda a ako dokáže aj malé incidenty zdramatizovať a vyžmýkať.

Už v prvom diele sme videli, že ak ide o skutočnú udalosť, s obeťami a hmatateľnými dôkazmi zla veľmi počítať nemôžeme. Pri mnohých scénach nám musí udrieť do očí nie veľká nebezpečnosť duchov. Iste, je strašidelné, ak sa veci hýbu, ak sa niekde objaví zlovestná figúrka. Ale čo má akože byť ďalej, aký má byť ten zlovestný vývoj, ktorého sa máme báť? Film skrátka stojí na mieste, dokola nás straší a straší a aj keď raz za čas vyskočíme, celková atmosféra sa stráca v neškodných hrách.

„Wan samozrejme opäť zvláda réžiu výborne, kvalitní herci majú navyše módne snobský britský akcent."

Posunom by najskôr malo byť hlavne osobné zaangažovanie Warrenovcov, smrť kráčajúca v Edových pätách. V tomto smere sa dielo ku koncu skutočne rozbehne. Začneme sa niečoho konkrétneho báť, navyše v záverečnej pasáži nám napätie nedá ani veľmi vydýchnuť. Škoda, že predzvesti sú také riedke a neurčité. Že by sme sa mali niečoho konkrétneho báť a že je to aj reálne, si uvedomíme až na konci. Wan samozrejme opäť zvláda réžiu výborne, kvalitní herci majú navyše módne snobský britský akcent. Exotické prostredie Británie je ale zároveň silené, viacero postáv sa svojím stereotypným zobrazením ocitne už za hranicou paródie.

„Diváka treba skrátka za každú cenu čo najviac zmiasť, ponapínať a nakoniec podať na všetko komplikované a prekvapivé vysvetlenie."

Dejové zvraty nie sú v duchárskych hororoch bežné, celkove vŕtanie sa v logike a rozpitvávanie zápletky im zvyknú škodiť. Keďže zväčša ide v tomto smere o čisté nezmysly. Tentokrát prekvapivo neudrú až tak do očí nelogickosti čo sa týka duchov, ale čo sa týka správania postáv. Viackrát postupujú nepochopiteľne, len so zjavnou snahou priebeh skomplikovať a zdramatizovať. Ako v lacných thrilleroch. Diváka treba skrátka za každú cenu čo najviac zmiasť, ponapínať a nakoniec podať na všetko komplikované a prekvapivé vysvetlenie. To hororu v konečnom dôsledku neuškodí, len vyvoláva u diváka otázku. Načo to tak komplikovať a naťahovať, predsa ide aj tak o obyčajnú duchárinu.

Ak ste nevideli žiaden z Wanových predchádzajúcich duchárskych hororov, V zajatí démonov 2 vám príde ako viditeľný nadpriemer. Dobre nakrútený a miestami dosť strašidelný si plní svoj účel, napriek dĺžke nenudí hoci sa zbytočne zamotáva. Pokiaľ ste ale absolvovali všetky Wanove predošlé diela, nevyhnete sa pocitu, že toto isté už ste videli. Viac menej o tom istom, zhruba rovnako nakrútené. Každý recept sa raz vyčerpá a tu sme sa dostali do bodu, keď zapochybujeme, či nás to ešte skutočne baví. U divákov je odpoveď individuálna, určite by ale bolo prospešné, ak by si rovnakú otázku položil aj samotný režisér. A skúsil už prísť s niečím novým.