hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

V zajatí démonov 2

Andrej Gomora | 13. 6. 2016
0
6/10          
žáner:
ghost, possession

To isté s britským akcentom


Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
 

„Stále o duchoch prednášajú, pomáhajú ľuďom, no riešia aj svoje vlastné problémy."

Máme tu starých známych, manželov Warrenovcov, už aj s potomkom. Stále o duchoch prednášajú, pomáhajú ľuďom, no riešia aj svoje vlastné problémy. Vídajú akéhosi ducha či démona, objavuje sa u nich doma. Edovi dokonca predpovedá smrť, Lorrain preto cíti, že už by mali prestať. Druhý svet už sa na nich hnevá, ide po nich. Nevinnú rodinu v problémoch im ale aj tak nedá nechať trpieť. Cestujú dokonca za oceán, do Anglicka, vyšle ich tam cirkev. Tá sa bojí oficiálne angažovať, kým si nie je istá, či je strašenie skutočné, nech sa nenamočí do podvodu. Svojvoľne sa pohybujúce predmety tentokrát vidí aj polícia, čo už ale narobí. Zločinec chýba. Opustenú matku so štyrmi malými deťmi straší bývalý obyvateľ jej domu, zameral sa hlavne na jedno dievčatko. Cez to komunikuje so svetom, prezentuje svoje ciele. Chce počuť ich krik. Ani v duchárinách ale veci nemusia byť tak, ako sa zdajú. Aj démoni vedia svoje hry prekombinovať.

„Akcia či atmosféra sa rozvíjajú veľmi pomaly, napredovanie existuje možno čo do počtu prejavov a zaangažovaných postáv."

Film má na horor skutočne nezvyčajnú dĺžku, presahuje dve hodiny. Či ide o dobrý nápad sa pýtame hlavne spočiatku, akcia či atmosféra sa rozvíjajú veľmi pomaly. Napredovanie existuje možno čo do počtu prejavov a zaangažovaných postáv. Strašidelné úkazy sú ale minimálne svojím štýlom dokola rovnaké. Vyskakovanie, temné hlasy, bezdôvodne sa rozbiehajúce hračkárske autíčka. Otázku, kam ďalej, si film kladie v zanedbateľnej miere. Len sa mu páči, ako dobre je nakrútený, ako kvalitne tieto scény zvláda a ako dokáže aj malé incidenty zdramatizovať a vyžmýkať.

Už v prvom diele sme videli, že ak ide o skutočnú udalosť, s obeťami a hmatateľnými dôkazmi zla veľmi počítať nemôžeme. Pri mnohých scénach nám musí udrieť do očí nie veľká nebezpečnosť duchov. Iste, je strašidelné, ak sa veci hýbu, ak sa niekde objaví zlovestná figúrka. Ale čo má akože byť ďalej, aký má byť ten zlovestný vývoj, ktorého sa máme báť? Film skrátka stojí na mieste, dokola nás straší a straší a aj keď raz za čas vyskočíme, celková atmosféra sa stráca v neškodných hrách.

„Wan samozrejme opäť zvláda réžiu výborne, kvalitní herci majú navyše módne snobský britský akcent."

Posunom by najskôr malo byť hlavne osobné zaangažovanie Warrenovcov, smrť kráčajúca v Edových pätách. V tomto smere sa dielo ku koncu skutočne rozbehne. Začneme sa niečoho konkrétneho báť, navyše v záverečnej pasáži nám napätie nedá ani veľmi vydýchnuť. Škoda, že predzvesti sú také riedke a neurčité. Že by sme sa mali niečoho konkrétneho báť a že je to aj reálne, si uvedomíme až na konci. Wan samozrejme opäť zvláda réžiu výborne, kvalitní herci majú navyše módne snobský britský akcent. Exotické prostredie Británie je ale zároveň silené, viacero postáv sa svojím stereotypným zobrazením ocitne už za hranicou paródie.

„Diváka treba skrátka za každú cenu čo najviac zmiasť, ponapínať a nakoniec podať na všetko komplikované a prekvapivé vysvetlenie."

Dejové zvraty nie sú v duchárskych hororoch bežné, celkove vŕtanie sa v logike a rozpitvávanie zápletky im zvyknú škodiť. Keďže zväčša ide v tomto smere o čisté nezmysly. Tentokrát prekvapivo neudrú až tak do očí nelogickosti čo sa týka duchov, ale čo sa týka správania postáv. Viackrát postupujú nepochopiteľne, len so zjavnou snahou priebeh skomplikovať a zdramatizovať. Ako v lacných thrilleroch. Diváka treba skrátka za každú cenu čo najviac zmiasť, ponapínať a nakoniec podať na všetko komplikované a prekvapivé vysvetlenie. To hororu v konečnom dôsledku neuškodí, len vyvoláva u diváka otázku. Načo to tak komplikovať a naťahovať, predsa ide aj tak o obyčajnú duchárinu.

Ak ste nevideli žiaden z Wanových predchádzajúcich duchárskych hororov, V zajatí démonov 2 vám príde ako viditeľný nadpriemer. Dobre nakrútený a miestami dosť strašidelný si plní svoj účel, napriek dĺžke nenudí hoci sa zbytočne zamotáva. Pokiaľ ste ale absolvovali všetky Wanove predošlé diela, nevyhnete sa pocitu, že toto isté už ste videli. Viac menej o tom istom, zhruba rovnako nakrútené. Každý recept sa raz vyčerpá a tu sme sa dostali do bodu, keď zapochybujeme, či nás to ešte skutočne baví. U divákov je odpoveď individuálna, určite by ale bolo prospešné, ak by si rovnakú otázku položil aj samotný režisér. A skúsil už prísť s niečím novým.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy