hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Possession of Michael King

Andrej Gomora | 9. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
possession, found footage/ mockumentary, bizarre, psycho

Konečne jeden, čo si za to môže sám


Ťažko povedať, či to možno skutočne nazvať zásluhou rokov socializmu u nás. No keď sa pozrieme na množstvo šarlatánov a veštíc na Slovensku, zdá sa nám ich údajná bežnosť na západe až neuveriteľná. Na jednej strane asi ani nemáme toľko peňazí na hlúposti. No aj keď snaha boľševikov vyhnať z myslí ľudí boha celkom neuspela, na mnohé veci sme sa asi skutočne naučili pozerať racionálnejšie. Veď čo by ste si pomysleli, ak by sa niekto pustil do projektu dokázania neexistencie čohokoľvek nadprirodzeného. Mali by ste ho za hlupáka, čo len stráca čas. V Amerike sa na to niekto dal, teda aspoň vo filme The Possession of Michael King.
 

„Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť."

Ten nikdy v nič neveril. Teraz má ale dôvod pustiť sa do podvodníkov. Jeho žena zomrela vďaka predpovedi veštice, zostal sám s malou dcérkou. Jeho videoprojekt zjavne zaujal mnoho ľudí na internete, s financovaním nemá problém. Koncept je jednoduchý. Nechá sa neustále sledovať kamerou a osloví absolútne všetkých možných špiritistov, exorcistov, vyvolávačov duchov, nekromancerov a podobnú háveď. Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť. Všetkým do jedného dokáže, že nič nadprirodzené mu neublíži, pretože nič nadprirodzené neexistuje. Na rituály poskytne vzorky svojich spermií, dá si LSD aj extrakt z halucinogénnej žaby, nechá si na brucho prišiť zuby čerstvej mŕtvoly. Čo potom čaká, keď si niečo všemožne pýta.

Found footage má v tomto prípade hlavný cieľ zdôrazniť subjektívny pohľad hlavného hrdinu. Na neho sa celý čas pozeráme, prežívame jeho myšlienky a pocity. Preto spočiatku prijímame jeho pomerne pokojné odhodlanie. On sám si nepotrebuje nič dokazovať, jeho viera je neochvejná. Ide mu len o pomstu veštkyni, a všetkým jej podobným. Video tak skutočne aj vyzerá, ako čisté zosmiešňovanie. Nie agresívne, len vecne chladné. Škoda, že toto pôsobenie na diváka nie je ideálne, keďže ten tým pádom nemá dôvod sa báť. Aj keď Michaelovi mávajú v tme nožom ponad bruchom. Rovnako ako on sme presvedčení, že ide len o cirkus.

Mierne nekonzistentne preto pôsobí chvíľa, keď sa Michael začne správať čudne. Vieme o čom má film byť, takže pochybovať o jeho posadnutí nemáme dôvod. Cieľom mohol byť znova subjektívny pohľad, teda aby divák zažil presne to, čo Michael. Prechod z dokonalého presvedčenia k posadnutosti. Kontrast v tomto prípade nefunguje, no už je to jedno. Dostali sme sa k hororovej časti, to je hlavné.

„Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou."

Michael vlastne len chvíľu pochybuje o tom, čo sa s ním deje. Cíti, ako sa mu mení myseľ, ako sa zrazu stáva iným. Mŕtvol ani akcie nie je veľa, no práve jeho prežívanie je vo filme hlavným. Opäť nie sme ďaleko od Contracted či Starry Eyes, rozdiel je akurát vo vražedných myšlienkach. Tie nastupujú po prvých príznakoch, ako červené oči, zblednutie či nespavosť. Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou. Robí veci, o ktorých nevie, prípadne o nich aj vie, no nedokáže ich ovládať. On je pre nás hlavnou postavou a keď sa aj zdá, že by niekoho mohol zavradždiť, nebojíme sa hlavne o obeť. Zhrození sme z Michaela. Čo sa to z neho stalo, čoho je schopný. Ako v jeho koži by sme radšej boli v koži ktorejkoľvek z jeho obetí. Aj keď by to samozrejme tiež nebola žiadna výhra.

„Film stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach."

Temná atmosféra miestami skĺzava do psychedélie, čo nie je vždy šťastné. Cieľom má byť sprostredkovať nám Michaelovu stratenosť, no priveľa chaosu hororu zvykne škodiť. Mnoho drsných scén sa podarí, pri nedostatku deja ale niektoré vyznejú, ako keby tvorcovia potrebovali len zabíjať čas. Presvedčivosti pomáha, že film je ako celok dobre nakrútený, vie čo chce a aj si za tým ide. Stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach.

The Possession of Michael King je silne špecifický horor. Chaos, subjektivita a málo skutočného diania nemusí každému sadnúť. Ešte tu máme aj posadnutosť a hlasy v hlave, ktoré kážu zabíjať. No keď to všetko znesiete, máte tu celkom slušný horor s poriadne silnou dávkou temnoty.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy