hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Possession of Michael King

Andrej Gomora | 9. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
possession, found footage/ mockumentary, bizarre, psycho

Konečne jeden, čo si za to môže sám


Ťažko povedať, či to možno skutočne nazvať zásluhou rokov socializmu u nás. No keď sa pozrieme na množstvo šarlatánov a veštíc na Slovensku, zdá sa nám ich údajná bežnosť na západe až neuveriteľná. Na jednej strane asi ani nemáme toľko peňazí na hlúposti. No aj keď snaha boľševikov vyhnať z myslí ľudí boha celkom neuspela, na mnohé veci sme sa asi skutočne naučili pozerať racionálnejšie. Veď čo by ste si pomysleli, ak by sa niekto pustil do projektu dokázania neexistencie čohokoľvek nadprirodzeného. Mali by ste ho za hlupáka, čo len stráca čas. V Amerike sa na to niekto dal, teda aspoň vo filme The Possession of Michael King.
 

„Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť."

Ten nikdy v nič neveril. Teraz má ale dôvod pustiť sa do podvodníkov. Jeho žena zomrela vďaka predpovedi veštice, zostal sám s malou dcérkou. Jeho videoprojekt zjavne zaujal mnoho ľudí na internete, s financovaním nemá problém. Koncept je jednoduchý. Nechá sa neustále sledovať kamerou a osloví absolútne všetkých možných špiritistov, exorcistov, vyvolávačov duchov, nekromancerov a podobnú háveď. Nech si s ním robia, čo chcú, on vie, že sú to len pozéri a podvodníci, nemá sa čoho báť. Všetkým do jedného dokáže, že nič nadprirodzené mu neublíži, pretože nič nadprirodzené neexistuje. Na rituály poskytne vzorky svojich spermií, dá si LSD aj extrakt z halucinogénnej žaby, nechá si na brucho prišiť zuby čerstvej mŕtvoly. Čo potom čaká, keď si niečo všemožne pýta.

Found footage má v tomto prípade hlavný cieľ zdôrazniť subjektívny pohľad hlavného hrdinu. Na neho sa celý čas pozeráme, prežívame jeho myšlienky a pocity. Preto spočiatku prijímame jeho pomerne pokojné odhodlanie. On sám si nepotrebuje nič dokazovať, jeho viera je neochvejná. Ide mu len o pomstu veštkyni, a všetkým jej podobným. Video tak skutočne aj vyzerá, ako čisté zosmiešňovanie. Nie agresívne, len vecne chladné. Škoda, že toto pôsobenie na diváka nie je ideálne, keďže ten tým pádom nemá dôvod sa báť. Aj keď Michaelovi mávajú v tme nožom ponad bruchom. Rovnako ako on sme presvedčení, že ide len o cirkus.

Mierne nekonzistentne preto pôsobí chvíľa, keď sa Michael začne správať čudne. Vieme o čom má film byť, takže pochybovať o jeho posadnutí nemáme dôvod. Cieľom mohol byť znova subjektívny pohľad, teda aby divák zažil presne to, čo Michael. Prechod z dokonalého presvedčenia k posadnutosti. Kontrast v tomto prípade nefunguje, no už je to jedno. Dostali sme sa k hororovej časti, to je hlavné.

„Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou."

Michael vlastne len chvíľu pochybuje o tom, čo sa s ním deje. Cíti, ako sa mu mení myseľ, ako sa zrazu stáva iným. Mŕtvol ani akcie nie je veľa, no práve jeho prežívanie je vo filme hlavným. Opäť nie sme ďaleko od Contracted či Starry Eyes, rozdiel je akurát vo vražedných myšlienkach. Tie nastupujú po prvých príznakoch, ako červené oči, zblednutie či nespavosť. Michael nie len nevie, čo sa deje s jeho telom, on stráca kontrolu aj nad svojou mysľou. Robí veci, o ktorých nevie, prípadne o nich aj vie, no nedokáže ich ovládať. On je pre nás hlavnou postavou a keď sa aj zdá, že by niekoho mohol zavradždiť, nebojíme sa hlavne o obeť. Zhrození sme z Michaela. Čo sa to z neho stalo, čoho je schopný. Ako v jeho koži by sme radšej boli v koži ktorejkoľvek z jeho obetí. Aj keď by to samozrejme tiež nebola žiadna výhra.

„Film stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach."

Temná atmosféra miestami skĺzava do psychedélie, čo nie je vždy šťastné. Cieľom má byť sprostredkovať nám Michaelovu stratenosť, no priveľa chaosu hororu zvykne škodiť. Mnoho drsných scén sa podarí, pri nedostatku deja ale niektoré vyznejú, ako keby tvorcovia potrebovali len zabíjať čas. Presvedčivosti pomáha, že film je ako celok dobre nakrútený, vie čo chce a aj si za tým ide. Stojí na hlavnej postave a tá ho dokáže podržať aj v scenáristicky slabších chvíľach.

The Possession of Michael King je silne špecifický horor. Chaos, subjektivita a málo skutočného diania nemusí každému sadnúť. Ešte tu máme aj posadnutosť a hlasy v hlave, ktoré kážu zabíjať. No keď to všetko znesiete, máte tu celkom slušný horor s poriadne silnou dávkou temnoty.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy