hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Kruhy

Andrej Gomora | 6. 2. 2017
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Ďalší nadbytočný sequel


Na Kruh si určite pamätáte, svojho času išlo o jeden z najznámejších hororov. Odkazy naň boli pomaly všade, vrátane množstva paródií. A všetci im rozumeli, pretože všetci ho videli a báli sa pri ňom. Ničím zásadne nevynikal, no strach vzbudiť vedel a s ním asi najviac do západnej kultúry prenikol obraz hrozivého dievčatka s vlasmi v tvári. Dejovo sa vhodným pre pokračovanie nejavil, keďže sa príjemne uzavrel. Vynútil si ho svojím úspechom, napred druhé, nie veľmi podarené, a tento rok tretie, s názvom Kruhy.

„Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.“

To si musí poradiť aj so skutočnosťou, že videokazety a ich prehrávače už dávno nepatria medzi bežnú výbavu domácností. Kazeta sa šíri aj so zastaraným videorekordérom, na blšom trhu si ho kúpi profesor biológie. Video prenesie do digitálneho sveta a svojich študentov využije na pokusy s ním. Ide predsa o život po smrti, treba ho skúmať. Dáva im pozrieť si Samarinu nahrávku, ktorú musia do siedmych dní pustiť niekomu inému. Inak zomrú. Reťaz sa raz pretrhne, jedna zo študentiek zomrie a všetci zrazu strácajú ochotu sa do pokusu zapájať. Jednému zo študentov zostáva už len pár hodín, zachráni ho jeho priateľka, nech získajú čas. Jej video je ale trochu iné, objaví sa v ňom veľa novej symboliky. Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.

Spočiatku sa film javí ako čistá katastrofa. Absolútne sa mu nedarí využiť Samaru ani klady pôvodného diela, ku ktorým pridáva veľmi podivnú zápletku. Jej prvé zjavenie nie je strašidelné vôbec, veľa z nej ani neuvidíme. Druhýkrát sa objaví v po dramatickej stránke opäť nezvládnutej scéne, navyše digitálna podoba jej vôbec nepristane. Pátranie milého dievčaťa po jej milovanom je mätúce a čudné, hororovo vôbec nepôsobí. Je tu snaha o určitú ťaživosť, tá na nás ale tiež pôsobí kostrbato. Niekto sa stratil, nedá sa ho zastihnúť, akurát indície ktoré dostávame nie sú hrozivé. Len trápne sa snažiace diváka vzrušiť.

„Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie.“

Značný posun prichádza, keď sa postavy vydajú po Samariných stopách. Film začne byť aspoň tajomný, hoci ide o lacnú tajomnosť na úrovni detského seriálu. Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie. Pátranie po nej sme už raz videli, teraz jej príbeh teda treba rozvinúť. Táto zápletka je tým jediným, čo vo filme čo i len náznakom funguje. Minimálne je prehľadá, zrozumiteľná, napreduje a vyslovene nenudí. Škoda, že jedna z tých lepších pasáží s miernou dávkou strachu je zľahka ukradnutou z nedávneho Muža v temnote.

„Okrem nepodarenosti scén so Samarou necítime ani nebezpečie visiace nad postavami.“

Hlavným problémom je zanedbateľná prítomnosť Samary, ktorá by mala predstavovať hlavné ohrozenie pre postavy. Okrem nepodarenosti scén s ňou necítime ani nebezpečie visiace nad hrdinov, hoci sa rovnako nachádzajú v situácii, keď videli video a snažia sa vyhnúť jeho následkom. Zápletka nám prezentuje predovšetkým potrebu ju zachrániť, čo tiež nie je jednoduché a tiež to postavám prináša ohrozenie života. To je ale jednorazové, nepredvídané a v príliš krátkom trvaní, aby napätím pokrylo celý dej. Inak sa film snaží strašiť len duchmi a lacnými ľakačkami, tie bez náznakov celkovej atmosféry či spádu zaberajú slabo aj v tých pár prípadoch, keď sa zhruba podaria. Štýl má finále, aj to skôr drsný, ako by nastrašilo. My si opäť pomyslíme, aké hlúpe tie postavy sú, že sa Samare snažia nanútiť dobré úmysly.

Kruhy nie je čo do pozerateľnosti až taká tragédia, aká by sa dala čakať. Tou je oveľa viac pokiaľ ide o strašidelnosť, atmosféru a využitie kladov originálu. Dopozerať sa dá, absolútne ničím ale nezaujme, nenastraší a aj keď nemusí vyslovene nahnevať, keďže vidno aj náznaky snahy a dobrých úmyslov, s originálom sa nedá ani len porovnávať. A dá sa teda pokladať za pokračovanie celkom zbytočné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy