recenzie.

Kruhy

Andrej Gomora | 6. 2. 2017

0

3/10          

žáner:

bizarre, psycho

Ďalší nadbytočný sequel

Na Kruh si určite pamätáte, svojho času išlo o jeden z najznámejších hororov. Odkazy naň boli pomaly všade, vrátane množstva paródií. A všetci im rozumeli, pretože všetci ho videli a báli sa pri ňom. Ničím zásadne nevynikal, no strach vzbudiť vedel a s ním asi najviac do západnej kultúry prenikol obraz hrozivého dievčatka s vlasmi v tvári. Dejovo sa vhodným pre pokračovanie nejavil, keďže sa príjemne uzavrel. Vynútil si ho svojím úspechom, napred druhé, nie veľmi podarené, a tento rok tretie, s názvom Kruhy.

„Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.“

To si musí poradiť aj so skutočnosťou, že videokazety a ich prehrávače už dávno nepatria medzi bežnú výbavu domácností. Kazeta sa šíri aj so zastaraným videorekordérom, na blšom trhu si ho kúpi profesor biológie. Video prenesie do digitálneho sveta a svojich študentov využije na pokusy s ním. Ide predsa o život po smrti, treba ho skúmať. Dáva im pozrieť si Samarinu nahrávku, ktorú musia do siedmych dní pustiť niekomu inému. Inak zomrú. Reťaz sa raz pretrhne, jedna zo študentiek zomrie a všetci zrazu strácajú ochotu sa do pokusu zapájať. Jednému zo študentov zostáva už len pár hodín, zachráni ho jeho priateľka, nech získajú čas. Jej video je ale trochu iné, objaví sa v ňom veľa novej symboliky. Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.

Spočiatku sa film javí ako čistá katastrofa. Absolútne sa mu nedarí využiť Samaru ani klady pôvodného diela, ku ktorým pridáva veľmi podivnú zápletku. Jej prvé zjavenie nie je strašidelné vôbec, veľa z nej ani neuvidíme. Druhýkrát sa objaví v po dramatickej stránke opäť nezvládnutej scéne, navyše digitálna podoba jej vôbec nepristane. Pátranie milého dievčaťa po jej milovanom je mätúce a čudné, hororovo vôbec nepôsobí. Je tu snaha o určitú ťaživosť, tá na nás ale tiež pôsobí kostrbato. Niekto sa stratil, nedá sa ho zastihnúť, akurát indície ktoré dostávame nie sú hrozivé. Len trápne sa snažiace diváka vzrušiť.

„Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie.“

Značný posun prichádza, keď sa postavy vydajú po Samariných stopách. Film začne byť aspoň tajomný, hoci ide o lacnú tajomnosť na úrovni detského seriálu. Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie. Pátranie po nej sme už raz videli, teraz jej príbeh teda treba rozvinúť. Táto zápletka je tým jediným, čo vo filme čo i len náznakom funguje. Minimálne je prehľadá, zrozumiteľná, napreduje a vyslovene nenudí. Škoda, že jedna z tých lepších pasáží s miernou dávkou strachu je zľahka ukradnutou z nedávneho Muža v temnote.

„Okrem nepodarenosti scén so Samarou necítime ani nebezpečie visiace nad postavami.“

Hlavným problémom je zanedbateľná prítomnosť Samary, ktorá by mala predstavovať hlavné ohrozenie pre postavy. Okrem nepodarenosti scén s ňou necítime ani nebezpečie visiace nad hrdinov, hoci sa rovnako nachádzajú v situácii, keď videli video a snažia sa vyhnúť jeho následkom. Zápletka nám prezentuje predovšetkým potrebu ju zachrániť, čo tiež nie je jednoduché a tiež to postavám prináša ohrozenie života. To je ale jednorazové, nepredvídané a v príliš krátkom trvaní, aby napätím pokrylo celý dej. Inak sa film snaží strašiť len duchmi a lacnými ľakačkami, tie bez náznakov celkovej atmosféry či spádu zaberajú slabo aj v tých pár prípadoch, keď sa zhruba podaria. Štýl má finále, aj to skôr drsný, ako by nastrašilo. My si opäť pomyslíme, aké hlúpe tie postavy sú, že sa Samare snažia nanútiť dobré úmysly.

Kruhy nie je čo do pozerateľnosti až taká tragédia, aká by sa dala čakať. Tou je oveľa viac pokiaľ ide o strašidelnosť, atmosféru a využitie kladov originálu. Dopozerať sa dá, absolútne ničím ale nezaujme, nenastraší a aj keď nemusí vyslovene nahnevať, keďže vidno aj náznaky snahy a dobrých úmyslov, s originálom sa nedá ani len porovnávať. A dá sa teda pokladať za pokračovanie celkom zbytočné.