hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Les raisins de la mort

Pesticídy hnevu

Tvorba francúzskeho režiséra Jeana Rollina vynikala v mnohých smeroch, preto si vyslúžila mnoho prirovnaní. Vyžívanie sa v lacnom gore, ktoré čo strácalo na kvalite zobrazenia dobiehalo na kvantite a miere nechutnosti ho približuje k Luciovi Fulcimu. Zasnená atmosféra prameniaca z bezvýrazovosti hercov, s ktorou prednášajú poetické dialógy ho zase približuje Robertovi Bressonovi. Jeho príbehy z prostredia fantasy sú často zdanlivo nezmyselné, až hlúpe. Javia sa povrchne, pritom ale majú svoju špecifickú poetiku podobnú surrealizmu. Jedným z nich je Les raisins de la mort.

16. 1. 2018

From the Dark

Zlý scenár ani rašelinové pole nezachráni
Medzi neobnoviteľné zdroje našej planéty patrí aj rašelina. Jej súčasné zásoby na Zemi sa tvorili asi 360 miliónov rokov pri pomalom rozklade niektorých rastlín, ako napríklad machu, rýchlosťou asi milimeter za rok. Rašelina sa podobne ako ropa dá spaľovať aj využívať v chemickom priemysle. Preto keď vidíte starého Íra ako vykopáva tradičné tehličky, zabudnite na romantiku a úctu k jeho tradíciám. Skúste sa na neho pozerať podobne ako na ropnú spoločnosť, drancujúcu našu planétu. Ľutovať ho začnite, až keď na neho niečo z rašeliniska vyskočí, From the Dark.
24. 3. 2016

The Limehouse Golem

Zľahka zvrátená dobová detektívka

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

3. 1. 2018

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Kruhy

Andrej Gomora | 6. 2. 2017
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Ďalší nadbytočný sequel


Na Kruh si určite pamätáte, svojho času išlo o jeden z najznámejších hororov. Odkazy naň boli pomaly všade, vrátane množstva paródií. A všetci im rozumeli, pretože všetci ho videli a báli sa pri ňom. Ničím zásadne nevynikal, no strach vzbudiť vedel a s ním asi najviac do západnej kultúry prenikol obraz hrozivého dievčatka s vlasmi v tvári. Dejovo sa vhodným pre pokračovanie nejavil, keďže sa príjemne uzavrel. Vynútil si ho svojím úspechom, napred druhé, nie veľmi podarené, a tento rok tretie, s názvom Kruhy.

„Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.“

To si musí poradiť aj so skutočnosťou, že videokazety a ich prehrávače už dávno nepatria medzi bežnú výbavu domácností. Kazeta sa šíri aj so zastaraným videorekordérom, na blšom trhu si ho kúpi profesor biológie. Video prenesie do digitálneho sveta a svojich študentov využije na pokusy s ním. Ide predsa o život po smrti, treba ho skúmať. Dáva im pozrieť si Samarinu nahrávku, ktorú musia do siedmych dní pustiť niekomu inému. Inak zomrú. Reťaz sa raz pretrhne, jedna zo študentiek zomrie a všetci zrazu strácajú ochotu sa do pokusu zapájať. Jednému zo študentov zostáva už len pár hodín, zachráni ho jeho priateľka, nech získajú čas. Jej video je ale trochu iné, objaví sa v ňom veľa novej symboliky. Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.

Spočiatku sa film javí ako čistá katastrofa. Absolútne sa mu nedarí využiť Samaru ani klady pôvodného diela, ku ktorým pridáva veľmi podivnú zápletku. Jej prvé zjavenie nie je strašidelné vôbec, veľa z nej ani neuvidíme. Druhýkrát sa objaví v po dramatickej stránke opäť nezvládnutej scéne, navyše digitálna podoba jej vôbec nepristane. Pátranie milého dievčaťa po jej milovanom je mätúce a čudné, hororovo vôbec nepôsobí. Je tu snaha o určitú ťaživosť, tá na nás ale tiež pôsobí kostrbato. Niekto sa stratil, nedá sa ho zastihnúť, akurát indície ktoré dostávame nie sú hrozivé. Len trápne sa snažiace diváka vzrušiť.

„Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie.“

Značný posun prichádza, keď sa postavy vydajú po Samariných stopách. Film začne byť aspoň tajomný, hoci ide o lacnú tajomnosť na úrovni detského seriálu. Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie. Pátranie po nej sme už raz videli, teraz jej príbeh teda treba rozvinúť. Táto zápletka je tým jediným, čo vo filme čo i len náznakom funguje. Minimálne je prehľadá, zrozumiteľná, napreduje a vyslovene nenudí. Škoda, že jedna z tých lepších pasáží s miernou dávkou strachu je zľahka ukradnutou z nedávneho Muža v temnote.

„Okrem nepodarenosti scén so Samarou necítime ani nebezpečie visiace nad postavami.“

Hlavným problémom je zanedbateľná prítomnosť Samary, ktorá by mala predstavovať hlavné ohrozenie pre postavy. Okrem nepodarenosti scén s ňou necítime ani nebezpečie visiace nad hrdinov, hoci sa rovnako nachádzajú v situácii, keď videli video a snažia sa vyhnúť jeho následkom. Zápletka nám prezentuje predovšetkým potrebu ju zachrániť, čo tiež nie je jednoduché a tiež to postavám prináša ohrozenie života. To je ale jednorazové, nepredvídané a v príliš krátkom trvaní, aby napätím pokrylo celý dej. Inak sa film snaží strašiť len duchmi a lacnými ľakačkami, tie bez náznakov celkovej atmosféry či spádu zaberajú slabo aj v tých pár prípadoch, keď sa zhruba podaria. Štýl má finále, aj to skôr drsný, ako by nastrašilo. My si opäť pomyslíme, aké hlúpe tie postavy sú, že sa Samare snažia nanútiť dobré úmysly.

Kruhy nie je čo do pozerateľnosti až taká tragédia, aká by sa dala čakať. Tou je oveľa viac pokiaľ ide o strašidelnosť, atmosféru a využitie kladov originálu. Dopozerať sa dá, absolútne ničím ale nezaujme, nenastraší a aj keď nemusí vyslovene nahnevať, keďže vidno aj náznaky snahy a dobrých úmyslov, s originálom sa nedá ani len porovnávať. A dá sa teda pokladať za pokračovanie celkom zbytočné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy