hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Kruhy

Andrej Gomora | 6. 2. 2017
0
3/10          
žáner:
bizarre, psycho

Ďalší nadbytočný sequel


Na Kruh si určite pamätáte, svojho času išlo o jeden z najznámejších hororov. Odkazy naň boli pomaly všade, vrátane množstva paródií. A všetci im rozumeli, pretože všetci ho videli a báli sa pri ňom. Ničím zásadne nevynikal, no strach vzbudiť vedel a s ním asi najviac do západnej kultúry prenikol obraz hrozivého dievčatka s vlasmi v tvári. Dejovo sa vhodným pre pokračovanie nejavil, keďže sa príjemne uzavrel. Vynútil si ho svojím úspechom, napred druhé, nie veľmi podarené, a tento rok tretie, s názvom Kruhy.

„Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.“

To si musí poradiť aj so skutočnosťou, že videokazety a ich prehrávače už dávno nepatria medzi bežnú výbavu domácností. Kazeta sa šíri aj so zastaraným videorekordérom, na blšom trhu si ho kúpi profesor biológie. Video prenesie do digitálneho sveta a svojich študentov využije na pokusy s ním. Ide predsa o život po smrti, treba ho skúmať. Dáva im pozrieť si Samarinu nahrávku, ktorú musia do siedmych dní pustiť niekomu inému. Inak zomrú. Reťaz sa raz pretrhne, jedna zo študentiek zomrie a všetci zrazu strácajú ochotu sa do pokusu zapájať. Jednému zo študentov zostáva už len pár hodín, zachráni ho jeho priateľka, nech získajú čas. Jej video je ale trochu iné, objaví sa v ňom veľa novej symboliky. Cíti, že je predurčená Samaru zachrániť, preto sa vydá po jej stopách, do zabudnutého mestečka.

Spočiatku sa film javí ako čistá katastrofa. Absolútne sa mu nedarí využiť Samaru ani klady pôvodného diela, ku ktorým pridáva veľmi podivnú zápletku. Jej prvé zjavenie nie je strašidelné vôbec, veľa z nej ani neuvidíme. Druhýkrát sa objaví v po dramatickej stránke opäť nezvládnutej scéne, navyše digitálna podoba jej vôbec nepristane. Pátranie milého dievčaťa po jej milovanom je mätúce a čudné, hororovo vôbec nepôsobí. Je tu snaha o určitú ťaživosť, tá na nás ale tiež pôsobí kostrbato. Niekto sa stratil, nedá sa ho zastihnúť, akurát indície ktoré dostávame nie sú hrozivé. Len trápne sa snažiace diváka vzrušiť.

„Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie.“

Značný posun prichádza, keď sa postavy vydajú po Samariných stopách. Film začne byť aspoň tajomný, hoci ide o lacnú tajomnosť na úrovni detského seriálu. Snaha o originalitu a rozvinutie novým smerom je v zásade sympatická, organizovaný výskum ale skrátka nefunguje a čím skôr sa od neho posunieme preč, tým lepšie. Pátranie po nej sme už raz videli, teraz jej príbeh teda treba rozvinúť. Táto zápletka je tým jediným, čo vo filme čo i len náznakom funguje. Minimálne je prehľadá, zrozumiteľná, napreduje a vyslovene nenudí. Škoda, že jedna z tých lepších pasáží s miernou dávkou strachu je zľahka ukradnutou z nedávneho Muža v temnote.

„Okrem nepodarenosti scén so Samarou necítime ani nebezpečie visiace nad postavami.“

Hlavným problémom je zanedbateľná prítomnosť Samary, ktorá by mala predstavovať hlavné ohrozenie pre postavy. Okrem nepodarenosti scén s ňou necítime ani nebezpečie visiace nad hrdinov, hoci sa rovnako nachádzajú v situácii, keď videli video a snažia sa vyhnúť jeho následkom. Zápletka nám prezentuje predovšetkým potrebu ju zachrániť, čo tiež nie je jednoduché a tiež to postavám prináša ohrozenie života. To je ale jednorazové, nepredvídané a v príliš krátkom trvaní, aby napätím pokrylo celý dej. Inak sa film snaží strašiť len duchmi a lacnými ľakačkami, tie bez náznakov celkovej atmosféry či spádu zaberajú slabo aj v tých pár prípadoch, keď sa zhruba podaria. Štýl má finále, aj to skôr drsný, ako by nastrašilo. My si opäť pomyslíme, aké hlúpe tie postavy sú, že sa Samare snažia nanútiť dobré úmysly.

Kruhy nie je čo do pozerateľnosti až taká tragédia, aká by sa dala čakať. Tou je oveľa viac pokiaľ ide o strašidelnosť, atmosféru a využitie kladov originálu. Dopozerať sa dá, absolútne ničím ale nezaujme, nenastraší a aj keď nemusí vyslovene nahnevať, keďže vidno aj náznaky snahy a dobrých úmyslov, s originálom sa nedá ani len porovnávať. A dá sa teda pokladať za pokračovanie celkom zbytočné.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy