hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Dark Circles

Andrej Gomora | 25. 4. 2014
0
5/10          
žáner:
psycho

Nočná mora bdelosti


V španielskej hororovej komédii El die de la bestia chcú hlavní aktéri vykonať satanský rituál, ktorého súčasťou by mali byť podľa starodávneho receptu psychotropné hríby. Keďže sa im nepodarí hríby zohnať, nahradia ich v magickom vývare tabletkami LSD. Nakoľko sa dá potom veriť ich opisu stretnutia s diablom je zľahka otázne. Na spochybňovaní vnímania reality stavia veľa hororov, nedávno napríklad mexický Devoured. Niečo podobné sa stane aj čerstvým rodičom, ktorí z nedostatku spánku nemajú len Dark Circles pod očami.

Penny a Alex si kúpili dom na vidieku, žiaľ, prezreli si ho len v nedeľu. Okrem dňa pracovného pokoja robia na priľahlej stavbe neustále robotníci a nedajú im spať rovnako, ako v noci dieťa. Čudnú ženu videla matka prvýkrát vo sne už pred pôrodom. Potom ju začnú vídať obaja. Niekam sa postaví, a zase zmizne. Dejú sa aj iné zvláštne veci, otec skoro bábätko okúpe vo vriacej vode, jeho kárička sa znenazdajky ocitne na vrchu schodov. Potrebujú aspoň jednu noc, preto si najmú opatrovateľku. Do rána je preč, a dieťa plače v špinavých plienkach. Niečo tu skutočne nesedí a zvýšené dávky tabliet na spanie možno nebudú najlepší spôsob, ako sa tomu postaviť.

„Pomaly sa divákovi začne žiadať dôvod veriť, že hrozba naozaj nie je len vysnívaná."

Atmosfericky film funguje, už predpôrodné intro navodí dusnú atmosféru. Predsa, krádež dieťaťa je vždy ošemetná záležitosť. Hrozba krúžiaca nad ich hlavami sa neustále temne vznáša, až tam trochu uviazne. Takmer celý film sa deje dokola zhruba to isté. Rodič sa niekde pozrie, je tam temná postava. Na sekundu sa obzrie, pozrie sa späť, čo to, postava je preč. Pridajú sa snové pasáže, postava má zrazu v rukách dieťa. Pomaly sa divákovi začne žiadať dôvod veriť, že hrozba naozaj nie je len vysnívaná. Lacné ľakačky fungujú, hlavne úvodná pasáž sa podarí, lenže film za každú cenu odďaľuje chvíľu, keď by mal divákom ponúknuť aj niečo viac.

Dej do značnej miery stojí na mieste, ťahá ho hlavne vývoj správania sa manželov a ich vzájomného vzťahu. Vidíme ich beznádej a často sa zdá, ako keby sa začínali navzájom odcudzovať. Vo svojom prístupe sú nekonzistentní, čo môžeme prisudzovať nastupujúcemu šialenstvu. Len cez zúfalú situáciu sa s nimi dokážeme stotožniť a predstaviť si život bez spánku. Sami osebe sú hrdinovia málo ľudskí a nevyspatosť je takmer ich jediná vlastnosť. Po ostatných stránkach je film nakrútený dobre. Často sa hrá s kamerou a aj keď využitie jednotlivých záberov nie vždy pasuje, ich vyhotovenie je vždy na slušnej úrovni.

„Mnoho scén vôbec nevysvetlí, neospravedlniteľne sa spolieha na kombináciu s halucináciami ktoré majú zaplátať všetky nejasné miesta."

Zvrat na konci sa na jednej strane žiada, v nám predostretej podobe ale film prakticky pokazí. Tvorcom sa nechcelo nič zložité vymýšľať, a uspokojili sa s asi najprimitívnejšou predstaviteľnou možnosťou. Mnoho scén vôbec nevysvetlí, neospravedlniteľne sa spolieha na kombináciu s halucináciami, ktoré majú zaplátať všetky nejasné miesta. Dostane sa konečne aj k troche rýchlejšieho diania, a prvýkrát sa niečo strašidelné aj skutočne deje. V podstate ale ide len o vyvrcholenie už dlhšie trvajúcej bezradnosti. Vo filme fungujú len gýčovité tajomné figúrky, a s ľakavejším divákom dokážu nie raz pohnúť. Nič viac ale ponúknuť nevie, a finále nám toto zdanie do značnej miery potvrdí.

Dark Circles je zhruba minimum, čo od hororu môžeme očakávať. Nedráždi svojou stupídnosťou, má hrozivú atmosféru a dokáže párkrát naľakať. Na druhej strane mu chýba originalita, logika, a v podstate akákoľvek pridaná hodnota. Hororový fanúšik ním môže zabiť večer, no určite by ho vedel stráviť aj zmysluplnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy