hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Blair Witch

Môže priehľadná akcia nahradiť atmosféru?

Blair Witch patrí nepochybne medzi najznámejšie horory posledných dvoch desaťročí a jeho značka má neodškriepiteľnú cenu. Film sa ale nikdy celkom nezbavil imidžu určitej podradnosti, čo do prostriedkov, ktoré na strašenie využíval. Aj napriek tomu, že sme už odvtedy toľkokrát videli, ako zle môžu filmy v štýle found footage dopadnúť, keď sa to s nimi nevie. Svojho času vzniklo aj pokračovanie, bez roztrasených kamier a len voľne dejovo naviazané. Právom si nevyslúžilo väčšiu pozornosť a našťastie rýchlo upadlo do zabudnutia. Po všetkých stránkach sa teraz snaží silne nadviazať pokračovanie tretie s prekvapivým názvom Blair Witch.

13. 1. 2017

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

recenzie.

Regression

Andrej Gomora | 2. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili


Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
 

„Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu."

Všetko sa začne obvineniami sedemnásťročnej Angely, že ju otec zneužíval. Je alkoholik, manželka zomrela dávnejšie pri podozrivej autonehode, syn z domu utiekol už dávno. Otec si na nič nepamätá, na druhej strane nie je ani schopný obvinenia celkom vylúčiť. Svoju dcéru má rád, predsa by si niečo také nevymyslela. Ona má jasnú hlavu, na rozdiel od neho. Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu. Spolu nájdu hrozivé obrazy. Dcéru neznásilňoval len otec. Pomáhal ju znásilňovať aj iným. Spravil z nej súčasť satanistických rituálov, ktoré sa odohrávali v ich dome. Vo vydolovaných spomienkach nachádzajú čoraz viac účastníkov násilných seáns. Dovtedy o satanistoch len počúvali, v televízii, časopisoch a podradnej literatúre. Neverili, že niečo podobné by sa mohlo odohrávať priamo v nich meste. Teraz prišla chvíľa všetky dostupné zdroje informácií si preštudovať. A začať im veriť.

Všetko zlé, čo sa v tomto horore stalo, malo sa stať v minulosti. Nás strašia spomienky a možnosť ich zopakovania. Aj to stačí, keďže vďaka hypnóze sú spomienky veľmi živé. Aj obavy. Výrazne v ústredí filmu sa nachádza policajt Bruce, Ethan Hawk sa v ňom opäť snaží zobraziť zosobnené útrapy. Sám totiž prípad prežíva možno najviac zo všetkých zúčastnených. Angela, ako jediná skutočná obeť, je v podaní Emmy Watson buď nepresvedčivá, alebo úmyselne chladná. Slúži len ako tajomný zdroj nejasných podozrení, v divákovi ale žiadne emócie vo vzťahu ku svojej osobe nevyvoláva. Príde nám skrátka čudná, ako obeť aj postava nezaujímavá.

„Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči?"

Dej napreduje šírením podozrení, pribúdaním zúčastnených a rozsahu ich činnosti. Pre nás to podstatné, teda to hororové, sa odohráva v mysliach ľudí na čele s policajtom. Ponorí sa do prípadu, absorbuje čoraz viac informácií o hrozivých skutkoch aj satanizme ako takom. Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči? Uvedomuje si úkazy, ktorým dovtedy nepripisoval dôležitosť. Začína mať sny, rovnako ako všetci zúčastnení na prípade. Tie spolu s predstavami sú na filme asi to najhororovejšie a fungujú vďaka tomu, nakoľko divákom aj postavám splývajú so skutočnosťou.

„Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú."

Film ide úmyselne po najväčších možných klišé, účel za tým pochopíme na konci. V inom spracovaní by takmer určite pôsobili hlúpo, tu ale fungujú. Vždy ide len o obrazy v niekoho hlave. Satanisti v rúchach, s na bielo namaľovanými tvárami, objavia sa pri niekoho posteli. Mučia dospelých, zabíjajú novorodeniatka. Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú. Na prepojenie obrazov v hlavách s realitou stačí málo. Ľudia, čo stoja a úpenlivo pozerajú. Telefonát uprostred noci, ktorého volajúci nepreriekne ani slovo a zloží. Tak ako naplašia postavu, naplašia aj nás, pretože veríme, že zúčastnený sa čochvíľa stane obeťou. Teda, mal by.

„Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania."

Aj keď priamo hororom sa Alejandro Amenábar zatiaľ venoval pomenej, že vie pracovať s atmosférou ukázal už vo svojom thrilleri Tesis a neskôr v Tých druhých. Samotná hrozba zostáva v úzadí, má byť prítomná predovšetkým ako myšlienka a takou aj zostáva. Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania. Pointa žiaľ aj tak nie je príliš silná. Ak aj išlo o skutočnú udalosť, minimálne v našich končinách sa ťažko verí, že by mohla byť skutočne tak dramatická, ako sa nám autori snažia nahovoriť.

Regression má na horor skutočne hviezdne herecké obsadenie a remeselne zručného režiséra. Ten na jednej strane zvládol sledovateľnosť filmu, ponúka nám krásny vizuál, atmosféru aj spád. Keď už by ale malo ísť o vloženie hlbokej myšlienky, tu sa zámer nie celkom vydaril. Divák má skôr pocit, že z neho spravili hlupáka a takmer ho až vysmiali za to, čím sa dovtedy nechal strašiť. Iste, bola to zábava tak primitívna, že ju ťažko išlo myslieť vážne. Keď ale bola podaná tak krásne a my sme sa s takým pôžitkom nechali unášať hlúposťami. Naozaj bolo nevyhnutné nám pripomenúť, akými veľkými nezmyslami sme sa dali zabávať?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy