hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Regression

Andrej Gomora | 2. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili


Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
 

„Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu."

Všetko sa začne obvineniami sedemnásťročnej Angely, že ju otec zneužíval. Je alkoholik, manželka zomrela dávnejšie pri podozrivej autonehode, syn z domu utiekol už dávno. Otec si na nič nepamätá, na druhej strane nie je ani schopný obvinenia celkom vylúčiť. Svoju dcéru má rád, predsa by si niečo také nevymyslela. Ona má jasnú hlavu, na rozdiel od neho. Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu. Spolu nájdu hrozivé obrazy. Dcéru neznásilňoval len otec. Pomáhal ju znásilňovať aj iným. Spravil z nej súčasť satanistických rituálov, ktoré sa odohrávali v ich dome. Vo vydolovaných spomienkach nachádzajú čoraz viac účastníkov násilných seáns. Dovtedy o satanistoch len počúvali, v televízii, časopisoch a podradnej literatúre. Neverili, že niečo podobné by sa mohlo odohrávať priamo v nich meste. Teraz prišla chvíľa všetky dostupné zdroje informácií si preštudovať. A začať im veriť.

Všetko zlé, čo sa v tomto horore stalo, malo sa stať v minulosti. Nás strašia spomienky a možnosť ich zopakovania. Aj to stačí, keďže vďaka hypnóze sú spomienky veľmi živé. Aj obavy. Výrazne v ústredí filmu sa nachádza policajt Bruce, Ethan Hawk sa v ňom opäť snaží zobraziť zosobnené útrapy. Sám totiž prípad prežíva možno najviac zo všetkých zúčastnených. Angela, ako jediná skutočná obeť, je v podaní Emmy Watson buď nepresvedčivá, alebo úmyselne chladná. Slúži len ako tajomný zdroj nejasných podozrení, v divákovi ale žiadne emócie vo vzťahu ku svojej osobe nevyvoláva. Príde nám skrátka čudná, ako obeť aj postava nezaujímavá.

„Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči?"

Dej napreduje šírením podozrení, pribúdaním zúčastnených a rozsahu ich činnosti. Pre nás to podstatné, teda to hororové, sa odohráva v mysliach ľudí na čele s policajtom. Ponorí sa do prípadu, absorbuje čoraz viac informácií o hrozivých skutkoch aj satanizme ako takom. Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči? Uvedomuje si úkazy, ktorým dovtedy nepripisoval dôležitosť. Začína mať sny, rovnako ako všetci zúčastnení na prípade. Tie spolu s predstavami sú na filme asi to najhororovejšie a fungujú vďaka tomu, nakoľko divákom aj postavám splývajú so skutočnosťou.

„Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú."

Film ide úmyselne po najväčších možných klišé, účel za tým pochopíme na konci. V inom spracovaní by takmer určite pôsobili hlúpo, tu ale fungujú. Vždy ide len o obrazy v niekoho hlave. Satanisti v rúchach, s na bielo namaľovanými tvárami, objavia sa pri niekoho posteli. Mučia dospelých, zabíjajú novorodeniatka. Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú. Na prepojenie obrazov v hlavách s realitou stačí málo. Ľudia, čo stoja a úpenlivo pozerajú. Telefonát uprostred noci, ktorého volajúci nepreriekne ani slovo a zloží. Tak ako naplašia postavu, naplašia aj nás, pretože veríme, že zúčastnený sa čochvíľa stane obeťou. Teda, mal by.

„Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania."

Aj keď priamo hororom sa Alejandro Amenábar zatiaľ venoval pomenej, že vie pracovať s atmosférou ukázal už vo svojom thrilleri Tesis a neskôr v Tých druhých. Samotná hrozba zostáva v úzadí, má byť prítomná predovšetkým ako myšlienka a takou aj zostáva. Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania. Pointa žiaľ aj tak nie je príliš silná. Ak aj išlo o skutočnú udalosť, minimálne v našich končinách sa ťažko verí, že by mohla byť skutočne tak dramatická, ako sa nám autori snažia nahovoriť.

Regression má na horor skutočne hviezdne herecké obsadenie a remeselne zručného režiséra. Ten na jednej strane zvládol sledovateľnosť filmu, ponúka nám krásny vizuál, atmosféru aj spád. Keď už by ale malo ísť o vloženie hlbokej myšlienky, tu sa zámer nie celkom vydaril. Divák má skôr pocit, že z neho spravili hlupáka a takmer ho až vysmiali za to, čím sa dovtedy nechal strašiť. Iste, bola to zábava tak primitívna, že ju ťažko išlo myslieť vážne. Keď ale bola podaná tak krásne a my sme sa s takým pôžitkom nechali unášať hlúposťami. Naozaj bolo nevyhnutné nám pripomenúť, akými veľkými nezmyslami sme sa dali zabávať?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy