hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Regression

Andrej Gomora | 2. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili


Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
 

„Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu."

Všetko sa začne obvineniami sedemnásťročnej Angely, že ju otec zneužíval. Je alkoholik, manželka zomrela dávnejšie pri podozrivej autonehode, syn z domu utiekol už dávno. Otec si na nič nepamätá, na druhej strane nie je ani schopný obvinenia celkom vylúčiť. Svoju dcéru má rád, predsa by si niečo také nevymyslela. Ona má jasnú hlavu, na rozdiel od neho. Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu. Spolu nájdu hrozivé obrazy. Dcéru neznásilňoval len otec. Pomáhal ju znásilňovať aj iným. Spravil z nej súčasť satanistických rituálov, ktoré sa odohrávali v ich dome. Vo vydolovaných spomienkach nachádzajú čoraz viac účastníkov násilných seáns. Dovtedy o satanistoch len počúvali, v televízii, časopisoch a podradnej literatúre. Neverili, že niečo podobné by sa mohlo odohrávať priamo v nich meste. Teraz prišla chvíľa všetky dostupné zdroje informácií si preštudovať. A začať im veriť.

Všetko zlé, čo sa v tomto horore stalo, malo sa stať v minulosti. Nás strašia spomienky a možnosť ich zopakovania. Aj to stačí, keďže vďaka hypnóze sú spomienky veľmi živé. Aj obavy. Výrazne v ústredí filmu sa nachádza policajt Bruce, Ethan Hawk sa v ňom opäť snaží zobraziť zosobnené útrapy. Sám totiž prípad prežíva možno najviac zo všetkých zúčastnených. Angela, ako jediná skutočná obeť, je v podaní Emmy Watson buď nepresvedčivá, alebo úmyselne chladná. Slúži len ako tajomný zdroj nejasných podozrení, v divákovi ale žiadne emócie vo vzťahu ku svojej osobe nevyvoláva. Príde nám skrátka čudná, ako obeť aj postava nezaujímavá.

„Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči?"

Dej napreduje šírením podozrení, pribúdaním zúčastnených a rozsahu ich činnosti. Pre nás to podstatné, teda to hororové, sa odohráva v mysliach ľudí na čele s policajtom. Ponorí sa do prípadu, absorbuje čoraz viac informácií o hrozivých skutkoch aj satanizme ako takom. Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči? Uvedomuje si úkazy, ktorým dovtedy nepripisoval dôležitosť. Začína mať sny, rovnako ako všetci zúčastnení na prípade. Tie spolu s predstavami sú na filme asi to najhororovejšie a fungujú vďaka tomu, nakoľko divákom aj postavám splývajú so skutočnosťou.

„Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú."

Film ide úmyselne po najväčších možných klišé, účel za tým pochopíme na konci. V inom spracovaní by takmer určite pôsobili hlúpo, tu ale fungujú. Vždy ide len o obrazy v niekoho hlave. Satanisti v rúchach, s na bielo namaľovanými tvárami, objavia sa pri niekoho posteli. Mučia dospelých, zabíjajú novorodeniatka. Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú. Na prepojenie obrazov v hlavách s realitou stačí málo. Ľudia, čo stoja a úpenlivo pozerajú. Telefonát uprostred noci, ktorého volajúci nepreriekne ani slovo a zloží. Tak ako naplašia postavu, naplašia aj nás, pretože veríme, že zúčastnený sa čochvíľa stane obeťou. Teda, mal by.

„Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania."

Aj keď priamo hororom sa Alejandro Amenábar zatiaľ venoval pomenej, že vie pracovať s atmosférou ukázal už vo svojom thrilleri Tesis a neskôr v Tých druhých. Samotná hrozba zostáva v úzadí, má byť prítomná predovšetkým ako myšlienka a takou aj zostáva. Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania. Pointa žiaľ aj tak nie je príliš silná. Ak aj išlo o skutočnú udalosť, minimálne v našich končinách sa ťažko verí, že by mohla byť skutočne tak dramatická, ako sa nám autori snažia nahovoriť.

Regression má na horor skutočne hviezdne herecké obsadenie a remeselne zručného režiséra. Ten na jednej strane zvládol sledovateľnosť filmu, ponúka nám krásny vizuál, atmosféru aj spád. Keď už by ale malo ísť o vloženie hlbokej myšlienky, tu sa zámer nie celkom vydaril. Divák má skôr pocit, že z neho spravili hlupáka a takmer ho až vysmiali za to, čím sa dovtedy nechal strašiť. Iste, bola to zábava tak primitívna, že ju ťažko išlo myslieť vážne. Keď ale bola podaná tak krásne a my sme sa s takým pôžitkom nechali unášať hlúposťami. Naozaj bolo nevyhnutné nám pripomenúť, akými veľkými nezmyslami sme sa dali zabávať?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy