hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Regression

Andrej Gomora | 2. 2. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili


Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
 

„Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu."

Všetko sa začne obvineniami sedemnásťročnej Angely, že ju otec zneužíval. Je alkoholik, manželka zomrela dávnejšie pri podozrivej autonehode, syn z domu utiekol už dávno. Otec si na nič nepamätá, na druhej strane nie je ani schopný obvinenia celkom vylúčiť. Svoju dcéru má rád, predsa by si niečo také nevymyslela. Ona má jasnú hlavu, na rozdiel od neho. Keďže sám sa ku vlastnej vine nevie vyjadriť ani pomôcť s jej vyšetrovaním, hľadať v jeho spomienkach príde profesor, odborník na regresnú hypnózu. Spolu nájdu hrozivé obrazy. Dcéru neznásilňoval len otec. Pomáhal ju znásilňovať aj iným. Spravil z nej súčasť satanistických rituálov, ktoré sa odohrávali v ich dome. Vo vydolovaných spomienkach nachádzajú čoraz viac účastníkov násilných seáns. Dovtedy o satanistoch len počúvali, v televízii, časopisoch a podradnej literatúre. Neverili, že niečo podobné by sa mohlo odohrávať priamo v nich meste. Teraz prišla chvíľa všetky dostupné zdroje informácií si preštudovať. A začať im veriť.

Všetko zlé, čo sa v tomto horore stalo, malo sa stať v minulosti. Nás strašia spomienky a možnosť ich zopakovania. Aj to stačí, keďže vďaka hypnóze sú spomienky veľmi živé. Aj obavy. Výrazne v ústredí filmu sa nachádza policajt Bruce, Ethan Hawk sa v ňom opäť snaží zobraziť zosobnené útrapy. Sám totiž prípad prežíva možno najviac zo všetkých zúčastnených. Angela, ako jediná skutočná obeť, je v podaní Emmy Watson buď nepresvedčivá, alebo úmyselne chladná. Slúži len ako tajomný zdroj nejasných podozrení, v divákovi ale žiadne emócie vo vzťahu ku svojej osobe nevyvoláva. Príde nám skrátka čudná, ako obeť aj postava nezaujímavá.

„Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči?"

Dej napreduje šírením podozrení, pribúdaním zúčastnených a rozsahu ich činnosti. Pre nás to podstatné, teda to hororové, sa odohráva v mysliach ľudí na čele s policajtom. Ponorí sa do prípadu, absorbuje čoraz viac informácií o hrozivých skutkoch aj satanizme ako takom. Uvedomuje si, že začína byť paranoidný, no nejde skrátka o to, že sa mu konečne otvorili oči? Uvedomuje si úkazy, ktorým dovtedy nepripisoval dôležitosť. Začína mať sny, rovnako ako všetci zúčastnení na prípade. Tie spolu s predstavami sú na filme asi to najhororovejšie a fungujú vďaka tomu, nakoľko divákom aj postavám splývajú so skutočnosťou.

„Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú."

Film ide úmyselne po najväčších možných klišé, účel za tým pochopíme na konci. V inom spracovaní by takmer určite pôsobili hlúpo, tu ale fungujú. Vždy ide len o obrazy v niekoho hlave. Satanisti v rúchach, s na bielo namaľovanými tvárami, objavia sa pri niekoho posteli. Mučia dospelých, zabíjajú novorodeniatka. Cítime hrôzostrašnosť ich skutkov a ich blízkosť, ako sa týkajú všetkých postáv filmu a ako ich ohrozujú. Na prepojenie obrazov v hlavách s realitou stačí málo. Ľudia, čo stoja a úpenlivo pozerajú. Telefonát uprostred noci, ktorého volajúci nepreriekne ani slovo a zloží. Tak ako naplašia postavu, naplašia aj nás, pretože veríme, že zúčastnený sa čochvíľa stane obeťou. Teda, mal by.

„Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania."

Aj keď priamo hororom sa Alejandro Amenábar zatiaľ venoval pomenej, že vie pracovať s atmosférou ukázal už vo svojom thrilleri Tesis a neskôr v Tých druhých. Samotná hrozba zostáva v úzadí, má byť prítomná predovšetkým ako myšlienka a takou aj zostáva. Hlboká pointa na konci film ako horor v zásade degraduje, čo už by nás ale nemalo obrať o zážitok z predošlého pozerania. Pointa žiaľ aj tak nie je príliš silná. Ak aj išlo o skutočnú udalosť, minimálne v našich končinách sa ťažko verí, že by mohla byť skutočne tak dramatická, ako sa nám autori snažia nahovoriť.

Regression má na horor skutočne hviezdne herecké obsadenie a remeselne zručného režiséra. Ten na jednej strane zvládol sledovateľnosť filmu, ponúka nám krásny vizuál, atmosféru aj spád. Keď už by ale malo ísť o vloženie hlbokej myšlienky, tu sa zámer nie celkom vydaril. Divák má skôr pocit, že z neho spravili hlupáka a takmer ho až vysmiali za to, čím sa dovtedy nechal strašiť. Iste, bola to zábava tak primitívna, že ju ťažko išlo myslieť vážne. Keď ale bola podaná tak krásne a my sme sa s takým pôžitkom nechali unášať hlúposťami. Naozaj bolo nevyhnutné nám pripomenúť, akými veľkými nezmyslami sme sa dali zabávať?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy