hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Demon

Andrej Gomora | 13. 9. 2016
0
6/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Nečakané nástrahy poľskej svadby


Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

„Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení.“

Pyton sa s budúcim svokrom zatiaľ videl len raz cez skype. So Žanetou pricestoval do jej rodného Poľska, aby sa zosobášili a usadili na opustenej farme patriacej jej rodine. Všetci sú družní, ako sa patrí. Uvedomujú si, že sa potrebujú spoznať, nemienia ale pochybovať o tom, že čochvíľa si budú blízki. Chcú, aby bol Pyton o chvíľu Piotrom, jedným z nich, a po tom istom túži aj on sám. Deň pred svadbou nájde v jame za domom kostru. Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení. Na druhý deň počas svadby sa správa zvláštne. Podráždene zareaguje, keď sa mu niekto dotýka bagra, odpadáva, kričí. Má ísť len o chvíľkovú nevoľnosť, vezmú ho do pivnice a nepochybne rýchlo dajú do poriadku. Hlavne aby si hostia nič nevšimli a ďalej sa zabávali.

„Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť.“

Artovo a ľudsky je zachytená atmosféra príchodu do cudzieho prostredia a snaha splynúť s ním. Mladá, zaľúbená dvojica si ide plniť sen a prekonať všetky možné prekážky. Ich existenciu si uvedomujú, rovnako ako Žanetina rodina. Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť. Svadba je zachytená veľmi presvedčivo, so všetkým príjemným aj nepríjemným, bujará a živelná. Zároveň cítime, ako tu niečo nie je v poriadku. Pyton je cudzí prvok, vstúpil do jemu dovtedy neznámeho prostredia a Žaneta a jej láska majú byť sila, ktorá ho k nemu pripúta a prenesie ho cez všetky nezdary.

„Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté.“

Kostra, posadnutosť a temná minulosť sa samozrejme vo svojej vecnej podstate vymykajú bežným incidentom. Sú prvkom hororovosti, ktorý ale účinkuje predovšetkým vo svojej symbolickej podstate. Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté. Neodcudzuje ho to všetkým zúčastneným priamo, z jeho rozhodnutia. Ide o démona, ktorý sa ho zmocní, ničí ho a znemožňuje jeho zväzok so Žanetou. Pyton netrpí cez vedomé spoznávania svojich nových príbuzných, neodkrýva vlastným rozumom skutočnosti, kvôli ktorým by sa nemal cítiť dobre. Všetko to robí niekto za neho, bez možnosti jeho zásahu a zapojenia sily lásky, aby prekážky prekonala.

„Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča.“

Zo svadobčanov a hlavne Žanetinej rodiny ide aj tak odhodlanie. Svadba musí pokračovať, Pyton bude o chvíľu v poriadku, nič sa nedeje. Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča. On je tu nositeľom hororovosti, všetci ostatní sa zabávajú, zlo popierajú a tvária sa, že všetko je v poriadku. Keď už aj pokračovať nejde, musia byť presvedčení, že Pyton jediný je tu ten čudný. Oni za nič nemôžu, s tým, čo sa tu deje nijako nesúvisia a stačí odignorovať Pytona, ako predmet pôsobenia zla. Tým pádom ako keby zlo neexistovalo, nemajú dôvod sa ním zaťažovať, potrebujú len odstrániť jeho prejavy.

V Demonovi sú skutočne minimálne prejavy bezprostredného, hororového napätia, keďže o horor veľmi nejde. Je to artový film, ktorý využíva nadprirodzené prvky, aby divákovi predostrel závažnejšie odkazy a už známe obrazy z iného pohľadu. V tomto smere nie je síce výnimočným, no určite prijemným zážitkom hodným vzhliadnutia. Ak ale túžite po klasickom horore, ponúknuť vám príliš nemá čo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy