recenzie.

Demon

Andrej Gomora | 13. 9. 2016

0

6/10          

žáner:

independent, possession, psycho

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

„Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení.“

Pyton sa s budúcim svokrom zatiaľ videl len raz cez skype. So Žanetou pricestoval do jej rodného Poľska, aby sa zosobášili a usadili na opustenej farme patriacej jej rodine. Všetci sú družní, ako sa patrí. Uvedomujú si, že sa potrebujú spoznať, nemienia ale pochybovať o tom, že čochvíľa si budú blízki. Chcú, aby bol Pyton o chvíľu Piotrom, jedným z nich, a po tom istom túži aj on sám. Deň pred svadbou nájde v jame za domom kostru. Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení. Na druhý deň počas svadby sa správa zvláštne. Podráždene zareaguje, keď sa mu niekto dotýka bagra, odpadáva, kričí. Má ísť len o chvíľkovú nevoľnosť, vezmú ho do pivnice a nepochybne rýchlo dajú do poriadku. Hlavne aby si hostia nič nevšimli a ďalej sa zabávali.

„Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť.“

Artovo a ľudsky je zachytená atmosféra príchodu do cudzieho prostredia a snaha splynúť s ním. Mladá, zaľúbená dvojica si ide plniť sen a prekonať všetky možné prekážky. Ich existenciu si uvedomujú, rovnako ako Žanetina rodina. Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť. Svadba je zachytená veľmi presvedčivo, so všetkým príjemným aj nepríjemným, bujará a živelná. Zároveň cítime, ako tu niečo nie je v poriadku. Pyton je cudzí prvok, vstúpil do jemu dovtedy neznámeho prostredia a Žaneta a jej láska majú byť sila, ktorá ho k nemu pripúta a prenesie ho cez všetky nezdary.

„Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté.“

Kostra, posadnutosť a temná minulosť sa samozrejme vo svojej vecnej podstate vymykajú bežným incidentom. Sú prvkom hororovosti, ktorý ale účinkuje predovšetkým vo svojej symbolickej podstate. Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté. Neodcudzuje ho to všetkým zúčastneným priamo, z jeho rozhodnutia. Ide o démona, ktorý sa ho zmocní, ničí ho a znemožňuje jeho zväzok so Žanetou. Pyton netrpí cez vedomé spoznávania svojich nových príbuzných, neodkrýva vlastným rozumom skutočnosti, kvôli ktorým by sa nemal cítiť dobre. Všetko to robí niekto za neho, bez možnosti jeho zásahu a zapojenia sily lásky, aby prekážky prekonala.

„Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča.“

Zo svadobčanov a hlavne Žanetinej rodiny ide aj tak odhodlanie. Svadba musí pokračovať, Pyton bude o chvíľu v poriadku, nič sa nedeje. Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča. On je tu nositeľom hororovosti, všetci ostatní sa zabávajú, zlo popierajú a tvária sa, že všetko je v poriadku. Keď už aj pokračovať nejde, musia byť presvedčení, že Pyton jediný je tu ten čudný. Oni za nič nemôžu, s tým, čo sa tu deje nijako nesúvisia a stačí odignorovať Pytona, ako predmet pôsobenia zla. Tým pádom ako keby zlo neexistovalo, nemajú dôvod sa ním zaťažovať, potrebujú len odstrániť jeho prejavy.

V Demonovi sú skutočne minimálne prejavy bezprostredného, hororového napätia, keďže o horor veľmi nejde. Je to artový film, ktorý využíva nadprirodzené prvky, aby divákovi predostrel závažnejšie odkazy a už známe obrazy z iného pohľadu. V tomto smere nie je síce výnimočným, no určite prijemným zážitkom hodným vzhliadnutia. Ak ale túžite po klasickom horore, ponúknuť vám príliš nemá čo.