hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Demon

Andrej Gomora | 13. 9. 2016
0
6/10          
žáner:
independent, possession, psycho

Nečakané nástrahy poľskej svadby


Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

„Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení.“

Pyton sa s budúcim svokrom zatiaľ videl len raz cez skype. So Žanetou pricestoval do jej rodného Poľska, aby sa zosobášili a usadili na opustenej farme patriacej jej rodine. Všetci sú družní, ako sa patrí. Uvedomujú si, že sa potrebujú spoznať, nemienia ale pochybovať o tom, že čochvíľa si budú blízki. Chcú, aby bol Pyton o chvíľu Piotrom, jedným z nich, a po tom istom túži aj on sám. Deň pred svadbou nájde v jame za domom kostru. Večer sa na tom mieste niečo stane, neurčité a tajomné. Pyton sa zmení. Na druhý deň počas svadby sa správa zvláštne. Podráždene zareaguje, keď sa mu niekto dotýka bagra, odpadáva, kričí. Má ísť len o chvíľkovú nevoľnosť, vezmú ho do pivnice a nepochybne rýchlo dajú do poriadku. Hlavne aby si hostia nič nevšimli a ďalej sa zabávali.

„Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť.“

Artovo a ľudsky je zachytená atmosféra príchodu do cudzieho prostredia a snaha splynúť s ním. Mladá, zaľúbená dvojica si ide plniť sen a prekonať všetky možné prekážky. Ich existenciu si uvedomujú, rovnako ako Žanetina rodina. Zo zúčastnených cítiť odhodlanie a nadšenie, všetko musí vyjsť. Svadba je zachytená veľmi presvedčivo, so všetkým príjemným aj nepríjemným, bujará a živelná. Zároveň cítime, ako tu niečo nie je v poriadku. Pyton je cudzí prvok, vstúpil do jemu dovtedy neznámeho prostredia a Žaneta a jej láska majú byť sila, ktorá ho k nemu pripúta a prenesie ho cez všetky nezdary.

„Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté.“

Kostra, posadnutosť a temná minulosť sa samozrejme vo svojej vecnej podstate vymykajú bežným incidentom. Sú prvkom hororovosti, ktorý ale účinkuje predovšetkým vo svojej symbolickej podstate. Pytona zasiahlo niečo z rodinnej histórie, čo malo byť dávno zabudnuté. Neodcudzuje ho to všetkým zúčastneným priamo, z jeho rozhodnutia. Ide o démona, ktorý sa ho zmocní, ničí ho a znemožňuje jeho zväzok so Žanetou. Pyton netrpí cez vedomé spoznávania svojich nových príbuzných, neodkrýva vlastným rozumom skutočnosti, kvôli ktorým by sa nemal cítiť dobre. Všetko to robí niekto za neho, bez možnosti jeho zásahu a zapojenia sily lásky, aby prekážky prekonala.

„Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča.“

Zo svadobčanov a hlavne Žanetinej rodiny ide aj tak odhodlanie. Svadba musí pokračovať, Pyton bude o chvíľu v poriadku, nič sa nedeje. Najdôležitejšia je práve autentickosť svadby s množstvom ľudsky pozerateľných postáv, kde jediný ženích vytŕča. On je tu nositeľom hororovosti, všetci ostatní sa zabávajú, zlo popierajú a tvária sa, že všetko je v poriadku. Keď už aj pokračovať nejde, musia byť presvedčení, že Pyton jediný je tu ten čudný. Oni za nič nemôžu, s tým, čo sa tu deje nijako nesúvisia a stačí odignorovať Pytona, ako predmet pôsobenia zla. Tým pádom ako keby zlo neexistovalo, nemajú dôvod sa ním zaťažovať, potrebujú len odstrániť jeho prejavy.

V Demonovi sú skutočne minimálne prejavy bezprostredného, hororového napätia, keďže o horor veľmi nejde. Je to artový film, ktorý využíva nadprirodzené prvky, aby divákovi predostrel závažnejšie odkazy a už známe obrazy z iného pohľadu. V tomto smere nie je síce výnimočným, no určite prijemným zážitkom hodným vzhliadnutia. Ak ale túžite po klasickom horore, ponúknuť vám príliš nemá čo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy