hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Potomok

Andrej Gomora | 19. 2. 2019
0
5/10          
žáner:
mystery, psycho

Túžite po nadanom dieťati?


Ak je dieťa vysoko nadpriemerne inteligentné, takmer vždy s ním niečo nie je v poriadku. Môže to byť forma autizmu, logická inteligencia sa rozvíja na úkor spoločenskej. Ak dieťa hovorí samo od seba cudzími jazykmi, každý rodič samozrejme vie, že bude posadnuté diablom. Potom existuje možnosť, že bude rovesníkov prevyšovať v každom smere. Ako keby malo myseľ dospelého, ako keby v skutočnosti vôbec nebolo dieťaťom. Pre tento prípad tiež existuje vysvetlenie, každý už určite počul o kolobehu duší. A môže sa len báť, aby sa reinkarnácia netýkala aj jeho Potomka.

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

„Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral.“

Samotný chlapček rozhodne má čo do seba. Kopenie prejavov jeho výnimočnosti pôsobí mierne štylizovane, ako keby bolo nevyhnutné nám ju ukazovať v každom smere pomaly od jeho narodenia. Dôležitý je pocit rodičov, čo za čudo im to vyrastá. Zatiaľ v dobrom, no ide o ten zmätok, tajomnosť, nepreniknuteľnosť a nepredvídateľnosť ich potomka. Potom stačí málo, aby bol strašidelný. Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral. Čo nasleduje je pre rodičov samozrejme prekvapenie v nejakej miere, k chlapcovi to ale celkom zapadá. Obzvlášť raz nás veľmi kvalitne naľaká a vytvorí v nás intenzívne nepríjemný pocit, ktorý sa mu darí držať, pokiaľ ho nekazia pribúdajúce neduhy diela.

„Nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.“

Prvým je obrovská predvidateľnosť filmu. Minimálne jeden z jeho skutkov divák nemôže nečakať takmer od začiatku. Rovnako je to s celkovým priebehom. Pomerne skoro sa dozvieme, aká je zápletka, a nepotrvá dlho aby sme tušili, ako asi vyvrcholí. Ďalším problémom sú obrovské diery v logike správania postáv, a to prakticky všetkých. Niekoľko scén doslova nedáva zmysel. Buď len potrebujú za každú cenu dostať postavy do určitej situácie, alebo si len kladú za povinnosť dostať do filmu určité klišé. Preto vás možno prekvapí uvidieť skutočný diktafón(áno, taký s kazetou), prichystaný pri posteli dieťaťa, čakajúci len na spustenie zo strany matky pri náhodnej návšteve jeho izby. A nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.

„Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia.“

Okrem stavania na strachu z vlastného dieťaťa využíva film aj jeho strach zo seba samého. Obidve situácie sú vo svojej podstate plne uveriteľné a majú značný potenciál. Miestami sa darí ho využiť, vžijeme sa do rodičov, ktorí nevedia, čo od chlapca čakať. Zároveň ho milujú aj sa ho boja, a cítia, že si ničím nemôžu byť istí. Nehovoriac už o štýlovosti strašidelného dieťaťa. Rovnako mu veríme, že niekedy nevie, čo robí, a cítime aj jeho strach. Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia. Tak isto úspešne nás ale niekoľkokrát podráždi svojou hlúposťou a pristupovaním k divákovi ako k hlupákovi.

Potomok môžeme ešte pokladať za to znesiteľnejšie z hororovej tvorby, čo sa vyskytlo v našich kinách. Celkom originálnym sa námet nazvať nedá, no aspoň je trocha odlišný od všetkých duchárin, ktorých bolo v poslednom čase mierne priveľa. Je kvalitne nakrútený, má pár veľmi dobrých momentov a náznaky atmosféry. Kiežby tam nebolo hlúpostí toľko, že sa mu odpustiť jednoducho nedajú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy