hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Potomok

Andrej Gomora | 19. 2. 2019
0
5/10          
žáner:
mystery, psycho

Túžite po nadanom dieťati?


Ak je dieťa vysoko nadpriemerne inteligentné, takmer vždy s ním niečo nie je v poriadku. Môže to byť forma autizmu, logická inteligencia sa rozvíja na úkor spoločenskej. Ak dieťa hovorí samo od seba cudzími jazykmi, každý rodič samozrejme vie, že bude posadnuté diablom. Potom existuje možnosť, že bude rovesníkov prevyšovať v každom smere. Ako keby malo myseľ dospelého, ako keby v skutočnosti vôbec nebolo dieťaťom. Pre tento prípad tiež existuje vysvetlenie, každý už určite počul o kolobehu duší. A môže sa len báť, aby sa reinkarnácia netýkala aj jeho Potomka.

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

„Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral.“

Samotný chlapček rozhodne má čo do seba. Kopenie prejavov jeho výnimočnosti pôsobí mierne štylizovane, ako keby bolo nevyhnutné nám ju ukazovať v každom smere pomaly od jeho narodenia. Dôležitý je pocit rodičov, čo za čudo im to vyrastá. Zatiaľ v dobrom, no ide o ten zmätok, tajomnosť, nepreniknuteľnosť a nepredvídateľnosť ich potomka. Potom stačí málo, aby bol strašidelný. Takto sa podarí pár scén, kde takmer stačí, aby čudne pozeral. Čo nasleduje je pre rodičov samozrejme prekvapenie v nejakej miere, k chlapcovi to ale celkom zapadá. Obzvlášť raz nás veľmi kvalitne naľaká a vytvorí v nás intenzívne nepríjemný pocit, ktorý sa mu darí držať, pokiaľ ho nekazia pribúdajúce neduhy diela.

„Nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.“

Prvým je obrovská predvidateľnosť filmu. Minimálne jeden z jeho skutkov divák nemôže nečakať takmer od začiatku. Rovnako je to s celkovým priebehom. Pomerne skoro sa dozvieme, aká je zápletka, a nepotrvá dlho aby sme tušili, ako asi vyvrcholí. Ďalším problémom sú obrovské diery v logike správania postáv, a to prakticky všetkých. Niekoľko scén doslova nedáva zmysel. Buď len potrebujú za každú cenu dostať postavy do určitej situácie, alebo si len kladú za povinnosť dostať do filmu určité klišé. Preto vás možno prekvapí uvidieť skutočný diktafón(áno, taký s kazetou), prichystaný pri posteli dieťaťa, čakajúci len na spustenie zo strany matky pri náhodnej návšteve jeho izby. A nesklame vás tajná zásuvka plná novinových výstrižkov, bez akej sa nezaobíde žiaden skutočný zločinec.

„Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia.“

Okrem stavania na strachu z vlastného dieťaťa využíva film aj jeho strach zo seba samého. Obidve situácie sú vo svojej podstate plne uveriteľné a majú značný potenciál. Miestami sa darí ho využiť, vžijeme sa do rodičov, ktorí nevedia, čo od chlapca čakať. Zároveň ho milujú aj sa ho boja, a cítia, že si ničím nemôžu byť istí. Nehovoriac už o štýlovosti strašidelného dieťaťa. Rovnako mu veríme, že niekedy nevie, čo robí, a cítime aj jeho strach. Vo viacerých častiach sa darí filmu vybudovať výbornú atmosféru a niekoľkokrát v nás úspešne vyvolá pocit zamrazenia. Tak isto úspešne nás ale niekoľkokrát podráždi svojou hlúposťou a pristupovaním k divákovi ako k hlupákovi.

Potomok môžeme ešte pokladať za to znesiteľnejšie z hororovej tvorby, čo sa vyskytlo v našich kinách. Celkom originálnym sa námet nazvať nedá, no aspoň je trocha odlišný od všetkých duchárin, ktorých bolo v poslednom čase mierne priveľa. Je kvalitne nakrútený, má pár veľmi dobrých momentov a náznaky atmosféry. Kiežby tam nebolo hlúpostí toľko, že sa mu odpustiť jednoducho nedajú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy