hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Cam

Andrej Gomora | 18. 6. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, cyber terror, psycho

Žite v reáli, internet bez vás prežije


Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

„Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé.“

Ide o svet, ktorý zblízka asi pozná máloktorý divák. Niektorým z jeho prvkov sa dá veriť, iné už pôsobia vyfabulovane. Ako stretávanie sa so stálymi divákmi. Podstatný je ten pocit lacnosti, zúfalstva. Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé. Nezachádzame do nijakého hyperrealizmu či klubovosti, aby sme sa dostali k tomu odkazu, celkom naň stačí afektované lepenie sa hlavnej hrdinky na kameru a jej silené nadšenie vo vzťahu ku svojím sledovateľom. To pritom nie je prehnané a nepôsobí zbytočne iritujúco. Len zobrazuje to, čo zobraziť chce.

„Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť.“

Označenie horor je v tomto prípade mierne otázne, keďže násilie uvidíme len v náznakoch a krv zväčša len umelú. Ťaživý pocit už ale začne vytvárať samotný svet video chatu, a moment, keď hrdinka uvidí na obrazovke samú seba potom zapôsobí skutočne hrozivo. Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť. Zároveň totiž ide o situáciu, ktorú nie je až také ťažké si predstaviť, nech aj môže byť jej podoba privedená do extrému.

Otázka našich virtuálnych identít si nepochybne zaslúži pozornosť, a tento príspevok sa dá pokladať za nevtieravý no v zásade inteligentný. Každým svojím prejavom v počítačovom svete odovzdávame kúsky svojich osobností, a keď sa tých nazbiera dosť, tá sa dá ako celok celkom presvedčivo spätne poskladať. Jediná časť, ktorú ešte našťastie môžeme pokladať za nereálnu, je video a presvedčivé fyzické zobrazenie, čo môže byť tiež čoskoro minulosťou. Inak by vôbec nemal byť problém, aby sa za vás niekde na internete vydával počítač, a robil tak dokonale presvedčivo. Stroj vás dokáže zastúpiť, stať sa vami. Neznie to dostatočne ako horor?

„Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika.“

Napredovanie deja neprinesie veľa zvratov, tiež ale z nastoleného nepríjemného pocitu veľmi nepoľaví. Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika. Dôležitý je pocit neurčitej osamotenosti, izolovanosti a rozpoltenosti. Existuje ešte druhá kópia tej istej osoby. Všetci ju vnímajú ako identickú, no ona taká nie je. Robí si, čo chce, a pre okolitý svet je to rovnaké, ako keby konala ona sama. Lenže tak to nie je, a hlavná postava v skutočnosti svoje virtuálne ja nedokáže nijako ovládať či ovplyvňovať.

„Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta.“

Je možné, že sa vo filme objavuje aj nejaké zložité spojivko, s pomocou ktorého by sa dala zrekonštruovať celá zložitá schéma. Skôr sa ale zdá, že celé sa to deje akosi samovoľne. Ako to v počítačových fikciách niekedy býva. Záver, možno najmenej presvedčivý z dejového hľadiska, sa nám niečo také snaží povedať. Nedeje sa tu nič cielene zlovoľné ani priamo zákerné, cieľom nie je niekomu ublížiť, aspoň nám to nikto nepovie. Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta. Pretože "to" si povedalo, že možno by to tak išlo lepšie.

Cam nemá veľa hororových prvkov v klasickom zmysle, čo môže určite sklamať tých, ktorí od neho čakajú to, čo sa od hororu čakať zvykne. Divákovi každopádne má čo ponúknuť a to vrátane ťaživosti a nepríjemných pocitov stiesnenia, beznádeje a hrôzy. Tiež je v ňom myšlienka, ktorú podáva dobre, zrozumiteľne, a spôsobom, že sa do nej dokážeme vžiť. Celkove teda ide o film, na ktorom vás môže mnohé iritovať, na čele s hlavnou hrdinkou. Všetko je to tu ale akoby úmyselne. Pokiaľ dokážete prijať cieľ diela, nemalo by vo vás zanechať pocit sklamania. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy