hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

recenzie.

Cam

Andrej Gomora | 18. 6. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, cyber terror, psycho

Žite v reáli, internet bez vás prežije


Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

„Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé.“

Ide o svet, ktorý zblízka asi pozná máloktorý divák. Niektorým z jeho prvkov sa dá veriť, iné už pôsobia vyfabulovane. Ako stretávanie sa so stálymi divákmi. Podstatný je ten pocit lacnosti, zúfalstva. Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé. Nezachádzame do nijakého hyperrealizmu či klubovosti, aby sme sa dostali k tomu odkazu, celkom naň stačí afektované lepenie sa hlavnej hrdinky na kameru a jej silené nadšenie vo vzťahu ku svojím sledovateľom. To pritom nie je prehnané a nepôsobí zbytočne iritujúco. Len zobrazuje to, čo zobraziť chce.

„Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť.“

Označenie horor je v tomto prípade mierne otázne, keďže násilie uvidíme len v náznakoch a krv zväčša len umelú. Ťaživý pocit už ale začne vytvárať samotný svet video chatu, a moment, keď hrdinka uvidí na obrazovke samú seba potom zapôsobí skutočne hrozivo. Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť. Zároveň totiž ide o situáciu, ktorú nie je až také ťažké si predstaviť, nech aj môže byť jej podoba privedená do extrému.

Otázka našich virtuálnych identít si nepochybne zaslúži pozornosť, a tento príspevok sa dá pokladať za nevtieravý no v zásade inteligentný. Každým svojím prejavom v počítačovom svete odovzdávame kúsky svojich osobností, a keď sa tých nazbiera dosť, tá sa dá ako celok celkom presvedčivo spätne poskladať. Jediná časť, ktorú ešte našťastie môžeme pokladať za nereálnu, je video a presvedčivé fyzické zobrazenie, čo môže byť tiež čoskoro minulosťou. Inak by vôbec nemal byť problém, aby sa za vás niekde na internete vydával počítač, a robil tak dokonale presvedčivo. Stroj vás dokáže zastúpiť, stať sa vami. Neznie to dostatočne ako horor?

„Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika.“

Napredovanie deja neprinesie veľa zvratov, tiež ale z nastoleného nepríjemného pocitu veľmi nepoľaví. Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika. Dôležitý je pocit neurčitej osamotenosti, izolovanosti a rozpoltenosti. Existuje ešte druhá kópia tej istej osoby. Všetci ju vnímajú ako identickú, no ona taká nie je. Robí si, čo chce, a pre okolitý svet je to rovnaké, ako keby konala ona sama. Lenže tak to nie je, a hlavná postava v skutočnosti svoje virtuálne ja nedokáže nijako ovládať či ovplyvňovať.

„Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta.“

Je možné, že sa vo filme objavuje aj nejaké zložité spojivko, s pomocou ktorého by sa dala zrekonštruovať celá zložitá schéma. Skôr sa ale zdá, že celé sa to deje akosi samovoľne. Ako to v počítačových fikciách niekedy býva. Záver, možno najmenej presvedčivý z dejového hľadiska, sa nám niečo také snaží povedať. Nedeje sa tu nič cielene zlovoľné ani priamo zákerné, cieľom nie je niekomu ublížiť, aspoň nám to nikto nepovie. Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta. Pretože "to" si povedalo, že možno by to tak išlo lepšie.

Cam nemá veľa hororových prvkov v klasickom zmysle, čo môže určite sklamať tých, ktorí od neho čakajú to, čo sa od hororu čakať zvykne. Divákovi každopádne má čo ponúknuť a to vrátane ťaživosti a nepríjemných pocitov stiesnenia, beznádeje a hrôzy. Tiež je v ňom myšlienka, ktorú podáva dobre, zrozumiteľne, a spôsobom, že sa do nej dokážeme vžiť. Celkove teda ide o film, na ktorom vás môže mnohé iritovať, na čele s hlavnou hrdinkou. Všetko je to tu ale akoby úmyselne. Pokiaľ dokážete prijať cieľ diela, nemalo by vo vás zanechať pocit sklamania. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy