hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Cam

Andrej Gomora | 18. 6. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, cyber terror, psycho

Žite v reáli, internet bez vás prežije


Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

„Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé.“

Ide o svet, ktorý zblízka asi pozná máloktorý divák. Niektorým z jeho prvkov sa dá veriť, iné už pôsobia vyfabulovane. Ako stretávanie sa so stálymi divákmi. Podstatný je ten pocit lacnosti, zúfalstva. Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé. Nezachádzame do nijakého hyperrealizmu či klubovosti, aby sme sa dostali k tomu odkazu, celkom naň stačí afektované lepenie sa hlavnej hrdinky na kameru a jej silené nadšenie vo vzťahu ku svojím sledovateľom. To pritom nie je prehnané a nepôsobí zbytočne iritujúco. Len zobrazuje to, čo zobraziť chce.

„Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť.“

Označenie horor je v tomto prípade mierne otázne, keďže násilie uvidíme len v náznakoch a krv zväčša len umelú. Ťaživý pocit už ale začne vytvárať samotný svet video chatu, a moment, keď hrdinka uvidí na obrazovke samú seba potom zapôsobí skutočne hrozivo. Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť. Zároveň totiž ide o situáciu, ktorú nie je až také ťažké si predstaviť, nech aj môže byť jej podoba privedená do extrému.

Otázka našich virtuálnych identít si nepochybne zaslúži pozornosť, a tento príspevok sa dá pokladať za nevtieravý no v zásade inteligentný. Každým svojím prejavom v počítačovom svete odovzdávame kúsky svojich osobností, a keď sa tých nazbiera dosť, tá sa dá ako celok celkom presvedčivo spätne poskladať. Jediná časť, ktorú ešte našťastie môžeme pokladať za nereálnu, je video a presvedčivé fyzické zobrazenie, čo môže byť tiež čoskoro minulosťou. Inak by vôbec nemal byť problém, aby sa za vás niekde na internete vydával počítač, a robil tak dokonale presvedčivo. Stroj vás dokáže zastúpiť, stať sa vami. Neznie to dostatočne ako horor?

„Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika.“

Napredovanie deja neprinesie veľa zvratov, tiež ale z nastoleného nepríjemného pocitu veľmi nepoľaví. Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika. Dôležitý je pocit neurčitej osamotenosti, izolovanosti a rozpoltenosti. Existuje ešte druhá kópia tej istej osoby. Všetci ju vnímajú ako identickú, no ona taká nie je. Robí si, čo chce, a pre okolitý svet je to rovnaké, ako keby konala ona sama. Lenže tak to nie je, a hlavná postava v skutočnosti svoje virtuálne ja nedokáže nijako ovládať či ovplyvňovať.

„Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta.“

Je možné, že sa vo filme objavuje aj nejaké zložité spojivko, s pomocou ktorého by sa dala zrekonštruovať celá zložitá schéma. Skôr sa ale zdá, že celé sa to deje akosi samovoľne. Ako to v počítačových fikciách niekedy býva. Záver, možno najmenej presvedčivý z dejového hľadiska, sa nám niečo také snaží povedať. Nedeje sa tu nič cielene zlovoľné ani priamo zákerné, cieľom nie je niekomu ublížiť, aspoň nám to nikto nepovie. Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta. Pretože "to" si povedalo, že možno by to tak išlo lepšie.

Cam nemá veľa hororových prvkov v klasickom zmysle, čo môže určite sklamať tých, ktorí od neho čakajú to, čo sa od hororu čakať zvykne. Divákovi každopádne má čo ponúknuť a to vrátane ťaživosti a nepríjemných pocitov stiesnenia, beznádeje a hrôzy. Tiež je v ňom myšlienka, ktorú podáva dobre, zrozumiteľne, a spôsobom, že sa do nej dokážeme vžiť. Celkove teda ide o film, na ktorom vás môže mnohé iritovať, na čele s hlavnou hrdinkou. Všetko je to tu ale akoby úmyselne. Pokiaľ dokážete prijať cieľ diela, nemalo by vo vás zanechať pocit sklamania. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy