hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Cam

Andrej Gomora | 18. 6. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, cyber terror, psycho

Žite v reáli, internet bez vás prežije


Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

„Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé.“

Ide o svet, ktorý zblízka asi pozná máloktorý divák. Niektorým z jeho prvkov sa dá veriť, iné už pôsobia vyfabulovane. Ako stretávanie sa so stálymi divákmi. Podstatný je ten pocit lacnosti, zúfalstva. Tento svet nemá svoje čaro, nie je na ňom nič romantické ani príťažlivé. Nezachádzame do nijakého hyperrealizmu či klubovosti, aby sme sa dostali k tomu odkazu, celkom naň stačí afektované lepenie sa hlavnej hrdinky na kameru a jej silené nadšenie vo vzťahu ku svojím sledovateľom. To pritom nie je prehnané a nepôsobí zbytočne iritujúco. Len zobrazuje to, čo zobraziť chce.

„Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť.“

Označenie horor je v tomto prípade mierne otázne, keďže násilie uvidíme len v náznakoch a krv zväčša len umelú. Ťaživý pocit už ale začne vytvárať samotný svet video chatu, a moment, keď hrdinka uvidí na obrazovke samú seba potom zapôsobí skutočne hrozivo. Cítime, ako sa jej zrúti zmysel pre realitu a situácia je nám predstavená dostatočne presvedčivo, aby sme sa do nej dokázali vžiť. Zároveň totiž ide o situáciu, ktorú nie je až také ťažké si predstaviť, nech aj môže byť jej podoba privedená do extrému.

Otázka našich virtuálnych identít si nepochybne zaslúži pozornosť, a tento príspevok sa dá pokladať za nevtieravý no v zásade inteligentný. Každým svojím prejavom v počítačovom svete odovzdávame kúsky svojich osobností, a keď sa tých nazbiera dosť, tá sa dá ako celok celkom presvedčivo spätne poskladať. Jediná časť, ktorú ešte našťastie môžeme pokladať za nereálnu, je video a presvedčivé fyzické zobrazenie, čo môže byť tiež čoskoro minulosťou. Inak by vôbec nemal byť problém, aby sa za vás niekde na internete vydával počítač, a robil tak dokonale presvedčivo. Stroj vás dokáže zastúpiť, stať sa vami. Neznie to dostatočne ako horor?

„Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika.“

Napredovanie deja neprinesie veľa zvratov, tiež ale z nastoleného nepríjemného pocitu veľmi nepoľaví. Tajomná vražda vyznie mierne neurčito, rovnako ako jediné skutočné nebezpečie od fanúšika. Dôležitý je pocit neurčitej osamotenosti, izolovanosti a rozpoltenosti. Existuje ešte druhá kópia tej istej osoby. Všetci ju vnímajú ako identickú, no ona taká nie je. Robí si, čo chce, a pre okolitý svet je to rovnaké, ako keby konala ona sama. Lenže tak to nie je, a hlavná postava v skutočnosti svoje virtuálne ja nedokáže nijako ovládať či ovplyvňovať.

„Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta.“

Je možné, že sa vo filme objavuje aj nejaké zložité spojivko, s pomocou ktorého by sa dala zrekonštruovať celá zložitá schéma. Skôr sa ale zdá, že celé sa to deje akosi samovoľne. Ako to v počítačových fikciách niekedy býva. Záver, možno najmenej presvedčivý z dejového hľadiska, sa nám niečo také snaží povedať. Nedeje sa tu nič cielene zlovoľné ani priamo zákerné, cieľom nie je niekomu ublížiť, aspoň nám to nikto nepovie. Prišlo len k odľudšteniu, k oddeleniu internetovej reality od svojho predobrazu zo skutočného sveta. Pretože "to" si povedalo, že možno by to tak išlo lepšie.

Cam nemá veľa hororových prvkov v klasickom zmysle, čo môže určite sklamať tých, ktorí od neho čakajú to, čo sa od hororu čakať zvykne. Divákovi každopádne má čo ponúknuť a to vrátane ťaživosti a nepríjemných pocitov stiesnenia, beznádeje a hrôzy. Tiež je v ňom myšlienka, ktorú podáva dobre, zrozumiteľne, a spôsobom, že sa do nej dokážeme vžiť. Celkove teda ide o film, na ktorom vás môže mnohé iritovať, na čele s hlavnou hrdinkou. Všetko je to tu ale akoby úmyselne. Pokiaľ dokážete prijať cieľ diela, nemalo by vo vás zanechať pocit sklamania. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy