hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Barrens

Andrej Gomora | 25. 1. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Stokrát prepratá čarodejnica v lese


Sú filmy, pri ktorých od začiatku viete čo sa bude diať, ale vôbec vám to neprekáža. Možno kvôli dobrej atmosfére, alebo spracovaniu. Potom sú filmy, kde síce viete čo sa bude diať, ale neveríte, že by niekto nakrútil až taký nezmysel. Do poslednej chvíle si hovoríte, že na konci bude pripravená úžasná pointa, vďaka ktorej nebudete mať dojem, že ste prišli o hodinu a pol svojho života. Pointa väčšinou príde, či už ako menší alebo väčší zvrat. Ale nie je predsa trochu hlúpe ešte stále čakať náznak kreativity, aj po vyše hodine nezmyslov? Áno, sú filmy ktorým dá zmysel až záver. Lenže spravidla sa dajú rozoznať, napríklad snahou diváka ešte pred finále dokonale neznechutiť, aby ho ešte bol schopný stráviť. Všímať si, či niečo také uvidíme sa oplatí pri pozeraní filmu The Barrens.

„Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa."

Postavy ktoré by už schematickejšie ani nemohli byť sa vydajú na stanovačku. Rozkošný chlapček so starosťami o svojho nedávno zmiznutého psa, jeho nevlastná pubertálna sestra s odporom k rodinným aktivitám, jej dobrácka macocha, a ich otec. Pôvodne tvrdý chlap, teraz starostlivý otec chce výletom utužiť vzťahy v rodine. Vrcholom je jeho britský akcent, aj napriek autentickosti u britského herca Stephena Moyera pôsobiaci ako silené oživenie. Park už nie je čo býval, kemperi si pomaly chodia po hlavách a miesto prírody sa venujú svojím tabletom a iPhonom. Čo iné chudákom zostáva, ako posunúť sa ďalej do hlbín lesa. Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa. Frenetické úryvky minulosti pravidelne pripomínajú, že les má svoju históriu, na ktorú nesmieme zabudnúť. Žila tu vraj žena, ktorá sa spolčila s diablom. Podľa jednej verzie mu porodila dieťa, podľa druhej mu ho obetovala. Tak či onak, po lese má dodnes behať.

„Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona."

Samotná mytológia je ešte najmenší problém. Historky o čarodejniciach majú vždy svoje čaro. Zrýchlené zábery z minulosti v špeciálnych farbách nie sú nič originálne, ale rovnako neškodia, pôsobia tajomne, keď aj lacne. Horšie to už je so vstupom starodávneho príbehu do súčasného deja. Film vsádza na záhadu, kto to vlastne vraždí. Existuje čarodejnica a diabol, alebo hlavná postava naplno zbesnela? Ak je pravdivá druhá možnosť, načo nás všetkými tými historkami zaťažoval? Chce nás presvedčiť, že si všetko len tak vymyslel, ale vlastne nás chcel len zmiasť, a nič z toho nie je pravda? Výsledok je, asi ako keď malé dieťa robí drahoty. Obaja vieme, ako to dopadne, ale aj tak stále naťahuje. Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona. Superdramatický a premotaný záver už len potvrdí že drahoty boli na mieste, bez nich už by dávno nikoho nezaujímal.

„Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu."

Za zmienku stojí hudba a kamera, obidvoje snaživé a zlé. Kamera skúša veľa nápaditých záberov, prevzatých z iných filmov. Využíva ich prakticky zásadne nesprávne, takmer nikdy nie je v súlade z tým čo zaberá a medzi obsahom a spôsobom záberu je nepríjemný kontrast. Tak isto hudba, sama osebe nie až tak podpriemerná, sa snaží o motívy aké inde zabrali, lenže zle a v nesprávnych situáciách. Z diváckeho pohľadu patrí medzi najhoršie zážitky keď sa mu film všemožne snaží vnútiť určité prežívanie, ktoré ale vzhľadom na to čo vidí nie je možné. Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu.

Veľmi zľahka vo filme funguje atmosféra, les je krásny a postavy v ňom stratené so zlom okolo seba. Pri troche snahy sa dá ich bezradnosť cítiť a aspoň mierne vychutnať. Inak sú The Barrens lacná zlátanina, ktorá nepodarene mieša tie najprimitívnejšie hororové prvky. Iba vďaka decentnému námetu a réžií nejde o úplný odpad, "len" gýčovitý a zlý, ale pozerateľný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy