hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Barrens

Andrej Gomora | 25. 1. 2013
0
2/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Stokrát prepratá čarodejnica v lese


Sú filmy, pri ktorých od začiatku viete čo sa bude diať, ale vôbec vám to neprekáža. Možno kvôli dobrej atmosfére, alebo spracovaniu. Potom sú filmy, kde síce viete čo sa bude diať, ale neveríte, že by niekto nakrútil až taký nezmysel. Do poslednej chvíle si hovoríte, že na konci bude pripravená úžasná pointa, vďaka ktorej nebudete mať dojem, že ste prišli o hodinu a pol svojho života. Pointa väčšinou príde, či už ako menší alebo väčší zvrat. Ale nie je predsa trochu hlúpe ešte stále čakať náznak kreativity, aj po vyše hodine nezmyslov? Áno, sú filmy ktorým dá zmysel až záver. Lenže spravidla sa dajú rozoznať, napríklad snahou diváka ešte pred finále dokonale neznechutiť, aby ho ešte bol schopný stráviť. Všímať si, či niečo také uvidíme sa oplatí pri pozeraní filmu The Barrens.

„Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa."

Postavy ktoré by už schematickejšie ani nemohli byť sa vydajú na stanovačku. Rozkošný chlapček so starosťami o svojho nedávno zmiznutého psa, jeho nevlastná pubertálna sestra s odporom k rodinným aktivitám, jej dobrácka macocha, a ich otec. Pôvodne tvrdý chlap, teraz starostlivý otec chce výletom utužiť vzťahy v rodine. Vrcholom je jeho britský akcent, aj napriek autentickosti u britského herca Stephena Moyera pôsobiaci ako silené oživenie. Park už nie je čo býval, kemperi si pomaly chodia po hlavách a miesto prírody sa venujú svojím tabletom a iPhonom. Čo iné chudákom zostáva, ako posunúť sa ďalej do hlbín lesa. Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa. Frenetické úryvky minulosti pravidelne pripomínajú, že les má svoju históriu, na ktorú nesmieme zabudnúť. Žila tu vraj žena, ktorá sa spolčila s diablom. Podľa jednej verzie mu porodila dieťa, podľa druhej mu ho obetovala. Tak či onak, po lese má dodnes behať.

„Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona."

Samotná mytológia je ešte najmenší problém. Historky o čarodejniciach majú vždy svoje čaro. Zrýchlené zábery z minulosti v špeciálnych farbách nie sú nič originálne, ale rovnako neškodia, pôsobia tajomne, keď aj lacne. Horšie to už je so vstupom starodávneho príbehu do súčasného deja. Film vsádza na záhadu, kto to vlastne vraždí. Existuje čarodejnica a diabol, alebo hlavná postava naplno zbesnela? Ak je pravdivá druhá možnosť, načo nás všetkými tými historkami zaťažoval? Chce nás presvedčiť, že si všetko len tak vymyslel, ale vlastne nás chcel len zmiasť, a nič z toho nie je pravda? Výsledok je, asi ako keď malé dieťa robí drahoty. Obaja vieme, ako to dopadne, ale aj tak stále naťahuje. Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona. Superdramatický a premotaný záver už len potvrdí že drahoty boli na mieste, bez nich už by dávno nikoho nezaujímal.

„Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu."

Za zmienku stojí hudba a kamera, obidvoje snaživé a zlé. Kamera skúša veľa nápaditých záberov, prevzatých z iných filmov. Využíva ich prakticky zásadne nesprávne, takmer nikdy nie je v súlade z tým čo zaberá a medzi obsahom a spôsobom záberu je nepríjemný kontrast. Tak isto hudba, sama osebe nie až tak podpriemerná, sa snaží o motívy aké inde zabrali, lenže zle a v nesprávnych situáciách. Z diváckeho pohľadu patrí medzi najhoršie zážitky keď sa mu film všemožne snaží vnútiť určité prežívanie, ktoré ale vzhľadom na to čo vidí nie je možné. Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu.

Veľmi zľahka vo filme funguje atmosféra, les je krásny a postavy v ňom stratené so zlom okolo seba. Pri troche snahy sa dá ich bezradnosť cítiť a aspoň mierne vychutnať. Inak sú The Barrens lacná zlátanina, ktorá nepodarene mieša tie najprimitívnejšie hororové prvky. Iba vďaka decentnému námetu a réžií nejde o úplný odpad, "len" gýčovitý a zlý, ale pozerateľný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy