recenzie.

The Barrens

Andrej Gomora | 25. 1. 2013

0

2/10          

žáner:

claustrophobic, psycho, survival

Stokrát prepratá čarodejnica v lese

Sú filmy, pri ktorých od začiatku viete čo sa bude diať, ale vôbec vám to neprekáža. Možno kvôli dobrej atmosfére, alebo spracovaniu. Potom sú filmy, kde síce viete čo sa bude diať, ale neveríte, že by niekto nakrútil až taký nezmysel. Do poslednej chvíle si hovoríte, že na konci bude pripravená úžasná pointa, vďaka ktorej nebudete mať dojem, že ste prišli o hodinu a pol svojho života. Pointa väčšinou príde, či už ako menší alebo väčší zvrat. Ale nie je predsa trochu hlúpe ešte stále čakať náznak kreativity, aj po vyše hodine nezmyslov? Áno, sú filmy ktorým dá zmysel až záver. Lenže spravidla sa dajú rozoznať, napríklad snahou diváka ešte pred finále dokonale neznechutiť, aby ho ešte bol schopný stráviť. Všímať si, či niečo také uvidíme sa oplatí pri pozeraní filmu The Barrens.

„Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa."

Postavy ktoré by už schematickejšie ani nemohli byť sa vydajú na stanovačku. Rozkošný chlapček so starosťami o svojho nedávno zmiznutého psa, jeho nevlastná pubertálna sestra s odporom k rodinným aktivitám, jej dobrácka macocha, a ich otec. Pôvodne tvrdý chlap, teraz starostlivý otec chce výletom utužiť vzťahy v rodine. Vrcholom je jeho britský akcent, aj napriek autentickosti u britského herca Stephena Moyera pôsobiaci ako silené oživenie. Park už nie je čo býval, kemperi si pomaly chodia po hlavách a miesto prírody sa venujú svojím tabletom a iPhonom. Čo iné chudákom zostáva, ako posunúť sa ďalej do hlbín lesa. Načo sa trápiť pár mŕtvymi turistami a zverou s trčiacimi črevami. Správny chlap vydrží všetko, aj mesiac pestované uhryznutie besného psa. Frenetické úryvky minulosti pravidelne pripomínajú, že les má svoju históriu, na ktorú nesmieme zabudnúť. Žila tu vraj žena, ktorá sa spolčila s diablom. Podľa jednej verzie mu porodila dieťa, podľa druhej mu ho obetovala. Tak či onak, po lese má dodnes behať.

„Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona."

Samotná mytológia je ešte najmenší problém. Historky o čarodejniciach majú vždy svoje čaro. Zrýchlené zábery z minulosti v špeciálnych farbách nie sú nič originálne, ale rovnako neškodia, pôsobia tajomne, keď aj lacne. Horšie to už je so vstupom starodávneho príbehu do súčasného deja. Film vsádza na záhadu, kto to vlastne vraždí. Existuje čarodejnica a diabol, alebo hlavná postava naplno zbesnela? Ak je pravdivá druhá možnosť, načo nás všetkými tými historkami zaťažoval? Chce nás presvedčiť, že si všetko len tak vymyslel, ale vlastne nás chcel len zmiasť, a nič z toho nie je pravda? Výsledok je, asi ako keď malé dieťa robí drahoty. Obaja vieme, ako to dopadne, ale aj tak stále naťahuje. Za každú cenu sa chce dať prosiť, nech žobreme na kolenách vidieť skutočného démona. Superdramatický a premotaný záver už len potvrdí že drahoty boli na mieste, bez nich už by dávno nikoho nezaujímal.

„Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu."

Za zmienku stojí hudba a kamera, obidvoje snaživé a zlé. Kamera skúša veľa nápaditých záberov, prevzatých z iných filmov. Využíva ich prakticky zásadne nesprávne, takmer nikdy nie je v súlade z tým čo zaberá a medzi obsahom a spôsobom záberu je nepríjemný kontrast. Tak isto hudba, sama osebe nie až tak podpriemerná, sa snaží o motívy aké inde zabrali, lenže zle a v nesprávnych situáciách. Z diváckeho pohľadu patrí medzi najhoršie zážitky keď sa mu film všemožne snaží vnútiť určité prežívanie, ktoré ale vzhľadom na to čo vidí nie je možné. Aj keď sa postava nemá takmer žiaden dôvod báť, kamera aj hudba sa nám snažia nahovoriť, že je blízko kolapsu.

Veľmi zľahka vo filme funguje atmosféra, les je krásny a postavy v ňom stratené so zlom okolo seba. Pri troche snahy sa dá ich bezradnosť cítiť a aspoň mierne vychutnať. Inak sú The Barrens lacná zlátanina, ktorá nepodarene mieša tie najprimitívnejšie hororové prvky. Iba vďaka decentnému námetu a réžií nejde o úplný odpad, "len" gýčovitý a zlý, ale pozerateľný film.