hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Carnage Park

Andrej Gomora | 16. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Votrelci vítaní, priam žiadaní


Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

„S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok.“

Niekde v južanskej pustatine tak spravil bývalý vojak. Chýbalo mu násilie, zbrane, čo už sa dalo čakať od človeka, ktorý sa vrátil z vojny. S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok. Vlastne to ani nemusia byť votrelci, na svoj rozľahlý pozemok si ich zatiahne a odísť im už nedovolí vysoký elektrický plot. Tentokrát k nemu zavíta zaujímavá dvojica, neúspešný lupič, ktorý sa práve zbavil svojho mŕtveho kumpána, a jeho rukojemníčka. Už by im aj rád pomohol miestny šerif, náhodou lovcov brat. Ktorý o jeho záľube čosi tuší, a aj by s bratom rád niečo spravil. Len niekedy to ide ťažko.

Vážnych tém tu máme hneď niekoľko. Ich spracovanie sa našťastie nesnaží ísť do hĺbky, len ich využíva v zhruba rozumnej miere. Po drsnom intre sa dostaneme k pasáži pripomínajúcej skôr akčný thriller, s lupičmi a rukojemníčkou. Tej ale odzvoní rýchlo a štýlovo. Nejdeme sa akčne hrať, postavy nebudú dobré a zlé ako ich môžeme poznať. Zlo je z kategórie exploitationu, teda odporné a neľudské.

„Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní.“

Ťaživá atmosféra funguje aj napriek nie veľkému množstvu gore priamo v deji filmu. Dostáva sa k nám akosi zástupne, ako Vivian behá a objavuje predošlých návštevníkov parku. Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní. Ako atrakcia alebo žart. My ich našťastie vnímame predovšetkým z jej pohľadu, teda ako pripomenutie, kde sa to ocitla. Kostrbatá je miestami akcia priamo medzi ňou a vrahom, ten totiž nie príliš presvedčivo pendluje medzi pánom svojej zeme, ktorý má všetko pod kontrolou, a neschopným chaotikom. Taký je aj jeho vzhľad. V teple púšte mať na sebe na čerstvom vzduchu plynovú masku je možno na prvý pohľad efektné. Ešte viac ale komické, a hlúpe. Či už pri pohľade naňho ako na človeka, alebo ako na postavu.

„Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku.“

Aj vďaka pravidelným prestrihom do minulosti sa stopáž darí vyplniť bez nudnejších pasáží. Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku. Stráviť sa dajú a film ani celkom nezabijú, pri nízkom počte potenciálnych obetí a ich zjavnej bezbrannosti išlo možno ešte o tú lepšiu možnosť, ako ísť cestou sileného naťahovania scén z naháňačky. Tie sú aj tak trochu zvláštne, obeť sa veľmi zriedka dostáva do priameho ohrozenia. Pripomíname si jej situáciu, príležitostne aj prítomnosť vraha a jeho moc nad jej životom. Pri priamom strete ako keby ale vždy bol tým menej schopným, a pripadá nám skôr ako klaun.

Podobne to vyzerá aj vo finále, to navyše mierne kazí naša viera, že Vivian musí prežiť. Začíname čakať skôr ako sa vrah zabije sám, vlastnou neschopnosťou, ako že sa Vivian podarí ho poraziť. Preto je až prekvapivé, že celková atmosféra relatívne funguje, na diváka až do konca dolieha rozumná miera dusna a napätia. A to nie cez lacné spôsoby strašenia, dobré prostredie a námet sa skrátka nepodarilo celkom pokaziť.

Carnage Park je v zásade pomerne pozerateľný až príjemný horor. Má veľa nedostatkov čo sa týka vyhotovenia a dotiahnutosti aj mnohých podstatných detailov. Určite sa dal nakrútiť oveľa lepšie, aj celkom nepokazený nápad sa ale pri troche tolerantnosti dá oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok