hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Carnage Park

Andrej Gomora | 16. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Votrelci vítaní, priam žiadaní


Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

„S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok.“

Niekde v južanskej pustatine tak spravil bývalý vojak. Chýbalo mu násilie, zbrane, čo už sa dalo čakať od človeka, ktorý sa vrátil z vojny. S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok. Vlastne to ani nemusia byť votrelci, na svoj rozľahlý pozemok si ich zatiahne a odísť im už nedovolí vysoký elektrický plot. Tentokrát k nemu zavíta zaujímavá dvojica, neúspešný lupič, ktorý sa práve zbavil svojho mŕtveho kumpána, a jeho rukojemníčka. Už by im aj rád pomohol miestny šerif, náhodou lovcov brat. Ktorý o jeho záľube čosi tuší, a aj by s bratom rád niečo spravil. Len niekedy to ide ťažko.

Vážnych tém tu máme hneď niekoľko. Ich spracovanie sa našťastie nesnaží ísť do hĺbky, len ich využíva v zhruba rozumnej miere. Po drsnom intre sa dostaneme k pasáži pripomínajúcej skôr akčný thriller, s lupičmi a rukojemníčkou. Tej ale odzvoní rýchlo a štýlovo. Nejdeme sa akčne hrať, postavy nebudú dobré a zlé ako ich môžeme poznať. Zlo je z kategórie exploitationu, teda odporné a neľudské.

„Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní.“

Ťaživá atmosféra funguje aj napriek nie veľkému množstvu gore priamo v deji filmu. Dostáva sa k nám akosi zástupne, ako Vivian behá a objavuje predošlých návštevníkov parku. Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní. Ako atrakcia alebo žart. My ich našťastie vnímame predovšetkým z jej pohľadu, teda ako pripomenutie, kde sa to ocitla. Kostrbatá je miestami akcia priamo medzi ňou a vrahom, ten totiž nie príliš presvedčivo pendluje medzi pánom svojej zeme, ktorý má všetko pod kontrolou, a neschopným chaotikom. Taký je aj jeho vzhľad. V teple púšte mať na sebe na čerstvom vzduchu plynovú masku je možno na prvý pohľad efektné. Ešte viac ale komické, a hlúpe. Či už pri pohľade naňho ako na človeka, alebo ako na postavu.

„Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku.“

Aj vďaka pravidelným prestrihom do minulosti sa stopáž darí vyplniť bez nudnejších pasáží. Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku. Stráviť sa dajú a film ani celkom nezabijú, pri nízkom počte potenciálnych obetí a ich zjavnej bezbrannosti išlo možno ešte o tú lepšiu možnosť, ako ísť cestou sileného naťahovania scén z naháňačky. Tie sú aj tak trochu zvláštne, obeť sa veľmi zriedka dostáva do priameho ohrozenia. Pripomíname si jej situáciu, príležitostne aj prítomnosť vraha a jeho moc nad jej životom. Pri priamom strete ako keby ale vždy bol tým menej schopným, a pripadá nám skôr ako klaun.

Podobne to vyzerá aj vo finále, to navyše mierne kazí naša viera, že Vivian musí prežiť. Začíname čakať skôr ako sa vrah zabije sám, vlastnou neschopnosťou, ako že sa Vivian podarí ho poraziť. Preto je až prekvapivé, že celková atmosféra relatívne funguje, na diváka až do konca dolieha rozumná miera dusna a napätia. A to nie cez lacné spôsoby strašenia, dobré prostredie a námet sa skrátka nepodarilo celkom pokaziť.

Carnage Park je v zásade pomerne pozerateľný až príjemný horor. Má veľa nedostatkov čo sa týka vyhotovenia a dotiahnutosti aj mnohých podstatných detailov. Určite sa dal nakrútiť oveľa lepšie, aj celkom nepokazený nápad sa ale pri troche tolerantnosti dá oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok