hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Carnage Park

Andrej Gomora | 16. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Votrelci vítaní, priam žiadaní


Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

„S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok.“

Niekde v južanskej pustatine tak spravil bývalý vojak. Chýbalo mu násilie, zbrane, čo už sa dalo čakať od človeka, ktorý sa vrátil z vojny. S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok. Vlastne to ani nemusia byť votrelci, na svoj rozľahlý pozemok si ich zatiahne a odísť im už nedovolí vysoký elektrický plot. Tentokrát k nemu zavíta zaujímavá dvojica, neúspešný lupič, ktorý sa práve zbavil svojho mŕtveho kumpána, a jeho rukojemníčka. Už by im aj rád pomohol miestny šerif, náhodou lovcov brat. Ktorý o jeho záľube čosi tuší, a aj by s bratom rád niečo spravil. Len niekedy to ide ťažko.

Vážnych tém tu máme hneď niekoľko. Ich spracovanie sa našťastie nesnaží ísť do hĺbky, len ich využíva v zhruba rozumnej miere. Po drsnom intre sa dostaneme k pasáži pripomínajúcej skôr akčný thriller, s lupičmi a rukojemníčkou. Tej ale odzvoní rýchlo a štýlovo. Nejdeme sa akčne hrať, postavy nebudú dobré a zlé ako ich môžeme poznať. Zlo je z kategórie exploitationu, teda odporné a neľudské.

„Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní.“

Ťaživá atmosféra funguje aj napriek nie veľkému množstvu gore priamo v deji filmu. Dostáva sa k nám akosi zástupne, ako Vivian behá a objavuje predošlých návštevníkov parku. Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní. Ako atrakcia alebo žart. My ich našťastie vnímame predovšetkým z jej pohľadu, teda ako pripomenutie, kde sa to ocitla. Kostrbatá je miestami akcia priamo medzi ňou a vrahom, ten totiž nie príliš presvedčivo pendluje medzi pánom svojej zeme, ktorý má všetko pod kontrolou, a neschopným chaotikom. Taký je aj jeho vzhľad. V teple púšte mať na sebe na čerstvom vzduchu plynovú masku je možno na prvý pohľad efektné. Ešte viac ale komické, a hlúpe. Či už pri pohľade naňho ako na človeka, alebo ako na postavu.

„Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku.“

Aj vďaka pravidelným prestrihom do minulosti sa stopáž darí vyplniť bez nudnejších pasáží. Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku. Stráviť sa dajú a film ani celkom nezabijú, pri nízkom počte potenciálnych obetí a ich zjavnej bezbrannosti išlo možno ešte o tú lepšiu možnosť, ako ísť cestou sileného naťahovania scén z naháňačky. Tie sú aj tak trochu zvláštne, obeť sa veľmi zriedka dostáva do priameho ohrozenia. Pripomíname si jej situáciu, príležitostne aj prítomnosť vraha a jeho moc nad jej životom. Pri priamom strete ako keby ale vždy bol tým menej schopným, a pripadá nám skôr ako klaun.

Podobne to vyzerá aj vo finále, to navyše mierne kazí naša viera, že Vivian musí prežiť. Začíname čakať skôr ako sa vrah zabije sám, vlastnou neschopnosťou, ako že sa Vivian podarí ho poraziť. Preto je až prekvapivé, že celková atmosféra relatívne funguje, na diváka až do konca dolieha rozumná miera dusna a napätia. A to nie cez lacné spôsoby strašenia, dobré prostredie a námet sa skrátka nepodarilo celkom pokaziť.

Carnage Park je v zásade pomerne pozerateľný až príjemný horor. Má veľa nedostatkov čo sa týka vyhotovenia a dotiahnutosti aj mnohých podstatných detailov. Určite sa dal nakrútiť oveľa lepšie, aj celkom nepokazený nápad sa ale pri troche tolerantnosti dá oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok