hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Carnage Park

Andrej Gomora | 16. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Votrelci vítaní, priam žiadaní


Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

„S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok.“

Niekde v južanskej pustatine tak spravil bývalý vojak. Chýbalo mu násilie, zbrane, čo už sa dalo čakať od človeka, ktorý sa vrátil z vojny. S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok. Vlastne to ani nemusia byť votrelci, na svoj rozľahlý pozemok si ich zatiahne a odísť im už nedovolí vysoký elektrický plot. Tentokrát k nemu zavíta zaujímavá dvojica, neúspešný lupič, ktorý sa práve zbavil svojho mŕtveho kumpána, a jeho rukojemníčka. Už by im aj rád pomohol miestny šerif, náhodou lovcov brat. Ktorý o jeho záľube čosi tuší, a aj by s bratom rád niečo spravil. Len niekedy to ide ťažko.

Vážnych tém tu máme hneď niekoľko. Ich spracovanie sa našťastie nesnaží ísť do hĺbky, len ich využíva v zhruba rozumnej miere. Po drsnom intre sa dostaneme k pasáži pripomínajúcej skôr akčný thriller, s lupičmi a rukojemníčkou. Tej ale odzvoní rýchlo a štýlovo. Nejdeme sa akčne hrať, postavy nebudú dobré a zlé ako ich môžeme poznať. Zlo je z kategórie exploitationu, teda odporné a neľudské.

„Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní.“

Ťaživá atmosféra funguje aj napriek nie veľkému množstvu gore priamo v deji filmu. Dostáva sa k nám akosi zástupne, ako Vivian behá a objavuje predošlých návštevníkov parku. Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní. Ako atrakcia alebo žart. My ich našťastie vnímame predovšetkým z jej pohľadu, teda ako pripomenutie, kde sa to ocitla. Kostrbatá je miestami akcia priamo medzi ňou a vrahom, ten totiž nie príliš presvedčivo pendluje medzi pánom svojej zeme, ktorý má všetko pod kontrolou, a neschopným chaotikom. Taký je aj jeho vzhľad. V teple púšte mať na sebe na čerstvom vzduchu plynovú masku je možno na prvý pohľad efektné. Ešte viac ale komické, a hlúpe. Či už pri pohľade naňho ako na človeka, alebo ako na postavu.

„Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku.“

Aj vďaka pravidelným prestrihom do minulosti sa stopáž darí vyplniť bez nudnejších pasáží. Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku. Stráviť sa dajú a film ani celkom nezabijú, pri nízkom počte potenciálnych obetí a ich zjavnej bezbrannosti išlo možno ešte o tú lepšiu možnosť, ako ísť cestou sileného naťahovania scén z naháňačky. Tie sú aj tak trochu zvláštne, obeť sa veľmi zriedka dostáva do priameho ohrozenia. Pripomíname si jej situáciu, príležitostne aj prítomnosť vraha a jeho moc nad jej životom. Pri priamom strete ako keby ale vždy bol tým menej schopným, a pripadá nám skôr ako klaun.

Podobne to vyzerá aj vo finále, to navyše mierne kazí naša viera, že Vivian musí prežiť. Začíname čakať skôr ako sa vrah zabije sám, vlastnou neschopnosťou, ako že sa Vivian podarí ho poraziť. Preto je až prekvapivé, že celková atmosféra relatívne funguje, na diváka až do konca dolieha rozumná miera dusna a napätia. A to nie cez lacné spôsoby strašenia, dobré prostredie a námet sa skrátka nepodarilo celkom pokaziť.

Carnage Park je v zásade pomerne pozerateľný až príjemný horor. Má veľa nedostatkov čo sa týka vyhotovenia a dotiahnutosti aj mnohých podstatných detailov. Určite sa dal nakrútiť oveľa lepšie, aj celkom nepokazený nápad sa ale pri troche tolerantnosti dá oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok