hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Carnage Park

Andrej Gomora | 16. 8. 2016
0
5/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, survival

Votrelci vítaní, priam žiadaní


Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.

„S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok.“

Niekde v južanskej pustatine tak spravil bývalý vojak. Chýbalo mu násilie, zbrane, čo už sa dalo čakať od človeka, ktorý sa vrátil z vojny. S každým votrelcom sa tam hrá, pričom jeho hra má vždy rovnaký výsledok. Vlastne to ani nemusia byť votrelci, na svoj rozľahlý pozemok si ich zatiahne a odísť im už nedovolí vysoký elektrický plot. Tentokrát k nemu zavíta zaujímavá dvojica, neúspešný lupič, ktorý sa práve zbavil svojho mŕtveho kumpána, a jeho rukojemníčka. Už by im aj rád pomohol miestny šerif, náhodou lovcov brat. Ktorý o jeho záľube čosi tuší, a aj by s bratom rád niečo spravil. Len niekedy to ide ťažko.

Vážnych tém tu máme hneď niekoľko. Ich spracovanie sa našťastie nesnaží ísť do hĺbky, len ich využíva v zhruba rozumnej miere. Po drsnom intre sa dostaneme k pasáži pripomínajúcej skôr akčný thriller, s lupičmi a rukojemníčkou. Tej ale odzvoní rýchlo a štýlovo. Nejdeme sa akčne hrať, postavy nebudú dobré a zlé ako ich môžeme poznať. Zlo je z kategórie exploitationu, teda odporné a neľudské.

„Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní.“

Ťaživá atmosféra funguje aj napriek nie veľkému množstvu gore priamo v deji filmu. Dostáva sa k nám akosi zástupne, ako Vivian behá a objavuje predošlých návštevníkov parku. Spôsob, akým ich nájde nie vždy celkom dáva zmysel, a miestami na nás pôsobia silene naaranžovaní. Ako atrakcia alebo žart. My ich našťastie vnímame predovšetkým z jej pohľadu, teda ako pripomenutie, kde sa to ocitla. Kostrbatá je miestami akcia priamo medzi ňou a vrahom, ten totiž nie príliš presvedčivo pendluje medzi pánom svojej zeme, ktorý má všetko pod kontrolou, a neschopným chaotikom. Taký je aj jeho vzhľad. V teple púšte mať na sebe na čerstvom vzduchu plynovú masku je možno na prvý pohľad efektné. Ešte viac ale komické, a hlúpe. Či už pri pohľade naňho ako na človeka, alebo ako na postavu.

„Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku.“

Aj vďaka pravidelným prestrihom do minulosti sa stopáž darí vyplniť bez nudnejších pasáží. Viacero miest je výrazne hlúpych, ako napríklad Vivianina návšteva v banke a jej vyjednávanie o rodinnom majetku. Stráviť sa dajú a film ani celkom nezabijú, pri nízkom počte potenciálnych obetí a ich zjavnej bezbrannosti išlo možno ešte o tú lepšiu možnosť, ako ísť cestou sileného naťahovania scén z naháňačky. Tie sú aj tak trochu zvláštne, obeť sa veľmi zriedka dostáva do priameho ohrozenia. Pripomíname si jej situáciu, príležitostne aj prítomnosť vraha a jeho moc nad jej životom. Pri priamom strete ako keby ale vždy bol tým menej schopným, a pripadá nám skôr ako klaun.

Podobne to vyzerá aj vo finále, to navyše mierne kazí naša viera, že Vivian musí prežiť. Začíname čakať skôr ako sa vrah zabije sám, vlastnou neschopnosťou, ako že sa Vivian podarí ho poraziť. Preto je až prekvapivé, že celková atmosféra relatívne funguje, na diváka až do konca dolieha rozumná miera dusna a napätia. A to nie cez lacné spôsoby strašenia, dobré prostredie a námet sa skrátka nepodarilo celkom pokaziť.

Carnage Park je v zásade pomerne pozerateľný až príjemný horor. Má veľa nedostatkov čo sa týka vyhotovenia a dotiahnutosti aj mnohých podstatných detailov. Určite sa dal nakrútiť oveľa lepšie, aj celkom nepokazený nápad sa ale pri troche tolerantnosti dá oceniť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok