hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Eskalofrío/Shiver

Afonka Soby | 7. 3. 2011
0
5/10          
žáner:
survival

Jeden les nestačí


Prežiť pubertu nie je jednoduché. Obzvlášť to platí pre Santiho ktorý okrem toho, že je z rozvedenej rodiny, navyše trpí aj nevyliečiteľnou kožnou alergiou na slnko. Vďaka tomu síce môže nosiť po celý rok slnečné okuliare a kapucňu cez hlavu bez toho, aby nutne vyzeral ako pozér, nevýhod by sme však našli určite viac. Preto si jeho matka vezme k srdcu odporúčanie lekára a rozhodne sa so synom presťahovať doslova do „dedinky v údolí," kde sa Santi pred slnkom skryje omnoho ľahšie. Ale ako to už býva, indície, že si nevybrali práve najideálnejšie miesto na bývanie, na seba nenechajú dlho čakať. Najskôr je to mŕtva ovca, neskôr mŕtvi ľudia, z ktorých dokonca niekto pil krv. A Santi so svojou upírskou chorobou je viac ako ideálnym páchateľom. Ale my vieme, že Santi nič neurobil. V lesoch sa totiž niečo hýbe. Niečo medzi človekom a vlkom.

Napriek svojej známej temperamentnosti patria Španieli v horore medzi tých umiernených. Ak hľadáte kvalitný exploit a poctivé gore, po španielskom horore určite nesiahajte. Z Európy skôr odporúčam niečo francúzske alebo britské. Španieli sú skôr odborníkmi na dávne histórie, nevybavené účty duchov, ktorí sa vracajú do tohto sveta, aby sa porátali s tými, ktorí ich z neho odpratali. Hoci v Eskalofrío/Shiver nejde o žiadneho ducha, ale o „príšerku" z mäsa a kostí, dávne histórie a nevybavené účty ostali. To môžem prezradiť pokojne bez toho, aby som čosi spoileroval. Pozornému divákovi je táto „pointa" jasná chvíľu nato, čo sa dej presunie do samotnej dedinky. To, čo sa vo filme deje, je teda viac-menej očakávateľné. A preto aj viac-menej nudné.

„Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém."

Asi najväčším sklamaním je úplné premárnenie potenciálu, ktorý v sebe skrýva Santiho kožná choroba. Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém. Keďže samotné údolie nie je veľmi slnečné a väčšina filmu sa odohráva v hustom lese (a ešte k tomu v noci!), málokedy nastane situácia, v ktorej by Santimu jeho zdravotný stav nejako prekážal. A keď už aj nastane, iba nám pripomenie totálnu neschopnosť scenáristov zakomponovať ho do deja nejako zmysluplnejšie. Nakoniec sa celá táto línia stráca. Možno mala slúžiť iba ako akási barlička - aby bolo ľahšie pochopiteľné a logikou stráviteľnejšie, prečo na seba Santi okamžite púta toľko pozornosti a prečo ho dedinčania obviňujú z brutálnych vrážd. To sa však dalo docieliť aj jednoduchšie - napríklad už len samotný fakt, že Santi pochádza z mesta, poskytuje krásny základ na tradičný konfikt „mesto vs. dedina", a teda aj na dobrý hixploitation. Ale na takýto brutálny žáner by si „umiernení" Španieli zrejme netrúfli.

Ďalším veľkým problémom filmu Shiver je jeho vykrádanie z najslávnejšieho španielskeho hororového počinu REC. Tvorcovia sa evidentne inšpirovali v samotnom dizajne príšery, no pozitívne určite je, že sa k svojmu vzoru priznávajú, a o chvíľu nato, čo na „človekovlka" konečne zasvieti baterka a my si ho môžeme lepšie prezrieť, sa zapnú ručné kamery, aktivuje sa nočné videnie a v hornej časti obrazovky zasvieti klasická červená guľôčka s nápisom REC. Aj keď sa kamery o chvíľu vypnú a Shiver nemožno v žiadnom prípade s REC porovnávať, je nám jasné, že tu na nás niekto žmurkol, a ako väčšina žmurknutí spoza kamery, aj toto nebolo nepríjemné.

Shiver je jeden z mála španielskych hororov, ktoré nenakrútil najproduktívnejší španielsky hororový režisér Jaume Balagueró (Darkness, REC, REC 2). Ten si vo svojich filmoch vystačí vždy s malým priestorom jediného domu, ktorý dokáže zahustiť duchmi alebo zombíkmi. Isidroovi Ortizovi však, bohužiaľ, nestačí ani celý les. Nemožno mu však uprieť určitú snahu a v niektorých scénach, prekvapivo práve v tých, ktoré sa odohrávajú v interiéri, ukázal, ako zručne vie dávkovať napätie a dokonca aj vyvolať pár zimomriavok. Určite sa oplatí tohto režiséra sledovať, no nie je nutné vidieť práve Shiver.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok