najčítanejšie recenzie.
Boarding School

Burning Bright

13 Sins

Bear

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Bloody Hell

Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Eskalofrío/Shiver
Jeden les nestačí

Prežiť pubertu nie je jednoduché. Obzvlášť to platí pre Santiho ktorý okrem toho, že je z rozvedenej rodiny, navyše trpí aj nevyliečiteľnou kožnou alergiou na slnko. Vďaka tomu síce môže nosiť po celý rok slnečné okuliare a kapucňu cez hlavu bez toho, aby nutne vyzeral ako pozér, nevýhod by sme však našli určite viac. Preto si jeho matka vezme k srdcu odporúčanie lekára a rozhodne sa so synom presťahovať doslova do „dedinky v údolí," kde sa Santi pred slnkom skryje omnoho ľahšie. Ale ako to už býva, indície, že si nevybrali práve najideálnejšie miesto na bývanie, na seba nenechajú dlho čakať. Najskôr je to mŕtva ovca, neskôr mŕtvi ľudia, z ktorých dokonca niekto pil krv. A Santi so svojou upírskou chorobou je viac ako ideálnym páchateľom. Ale my vieme, že Santi nič neurobil. V lesoch sa totiž niečo hýbe. Niečo medzi človekom a vlkom.
Napriek svojej známej temperamentnosti patria Španieli v horore medzi tých umiernených. Ak hľadáte kvalitný exploit a poctivé gore, po španielskom horore určite nesiahajte. Z Európy skôr odporúčam niečo francúzske alebo britské. Španieli sú skôr odborníkmi na dávne histórie, nevybavené účty duchov, ktorí sa vracajú do tohto sveta, aby sa porátali s tými, ktorí ich z neho odpratali. Hoci v Eskalofrío/Shiver nejde o žiadneho ducha, ale o „príšerku" z mäsa a kostí, dávne histórie a nevybavené účty ostali. To môžem prezradiť pokojne bez toho, aby som čosi spoileroval. Pozornému divákovi je táto „pointa" jasná chvíľu nato, čo sa dej presunie do samotnej dedinky. To, čo sa vo filme deje, je teda viac-menej očakávateľné. A preto aj viac-menej nudné.
„Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém."
Asi najväčším sklamaním je úplné premárnenie potenciálu, ktorý v sebe skrýva Santiho kožná choroba. Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém. Keďže samotné údolie nie je veľmi slnečné a väčšina filmu sa odohráva v hustom lese (a ešte k tomu v noci!), málokedy nastane situácia, v ktorej by Santimu jeho zdravotný stav nejako prekážal. A keď už aj nastane, iba nám pripomenie totálnu neschopnosť scenáristov zakomponovať ho do deja nejako zmysluplnejšie. Nakoniec sa celá táto línia stráca. Možno mala slúžiť iba ako akási barlička - aby bolo ľahšie pochopiteľné a logikou stráviteľnejšie, prečo na seba Santi okamžite púta toľko pozornosti a prečo ho dedinčania obviňujú z brutálnych vrážd. To sa však dalo docieliť aj jednoduchšie - napríklad už len samotný fakt, že Santi pochádza z mesta, poskytuje krásny základ na tradičný konfikt „mesto vs. dedina", a teda aj na dobrý hixploitation. Ale na takýto brutálny žáner by si „umiernení" Španieli zrejme netrúfli.
Ďalším veľkým problémom filmu Shiver je jeho vykrádanie z najslávnejšieho španielskeho hororového počinu REC. Tvorcovia sa evidentne inšpirovali v samotnom dizajne príšery, no pozitívne určite je, že sa k svojmu vzoru priznávajú, a o chvíľu nato, čo na „človekovlka" konečne zasvieti baterka a my si ho môžeme lepšie prezrieť, sa zapnú ručné kamery, aktivuje sa nočné videnie a v hornej časti obrazovky zasvieti klasická červená guľôčka s nápisom REC. Aj keď sa kamery o chvíľu vypnú a Shiver nemožno v žiadnom prípade s REC porovnávať, je nám jasné, že tu na nás niekto žmurkol, a ako väčšina žmurknutí spoza kamery, aj toto nebolo nepríjemné.
Shiver je jeden z mála španielskych hororov, ktoré nenakrútil najproduktívnejší španielsky hororový režisér Jaume Balagueró (Darkness, REC, REC 2). Ten si vo svojich filmoch vystačí vždy s malým priestorom jediného domu, ktorý dokáže zahustiť duchmi alebo zombíkmi. Isidroovi Ortizovi však, bohužiaľ, nestačí ani celý les. Nemožno mu však uprieť určitú snahu a v niektorých scénach, prekvapivo práve v tých, ktoré sa odohrávajú v interiéri, ukázal, ako zručne vie dávkovať napätie a dokonca aj vyvolať pár zimomriavok. Určite sa oplatí tohto režiséra sledovať, no nie je nutné vidieť práve Shiver.