hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Would You Rather

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale
Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?
Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.
12. 11. 2013

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Darlin

Divoké zlatíčko

Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.

24. 3. 2020

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

recenzie.

Eskalofrío/Shiver

Afonka Soby | 7. 3. 2011
0
5/10          
žáner:
survival

Jeden les nestačí


Prežiť pubertu nie je jednoduché. Obzvlášť to platí pre Santiho ktorý okrem toho, že je z rozvedenej rodiny, navyše trpí aj nevyliečiteľnou kožnou alergiou na slnko. Vďaka tomu síce môže nosiť po celý rok slnečné okuliare a kapucňu cez hlavu bez toho, aby nutne vyzeral ako pozér, nevýhod by sme však našli určite viac. Preto si jeho matka vezme k srdcu odporúčanie lekára a rozhodne sa so synom presťahovať doslova do „dedinky v údolí," kde sa Santi pred slnkom skryje omnoho ľahšie. Ale ako to už býva, indície, že si nevybrali práve najideálnejšie miesto na bývanie, na seba nenechajú dlho čakať. Najskôr je to mŕtva ovca, neskôr mŕtvi ľudia, z ktorých dokonca niekto pil krv. A Santi so svojou upírskou chorobou je viac ako ideálnym páchateľom. Ale my vieme, že Santi nič neurobil. V lesoch sa totiž niečo hýbe. Niečo medzi človekom a vlkom.

Napriek svojej známej temperamentnosti patria Španieli v horore medzi tých umiernených. Ak hľadáte kvalitný exploit a poctivé gore, po španielskom horore určite nesiahajte. Z Európy skôr odporúčam niečo francúzske alebo britské. Španieli sú skôr odborníkmi na dávne histórie, nevybavené účty duchov, ktorí sa vracajú do tohto sveta, aby sa porátali s tými, ktorí ich z neho odpratali. Hoci v Eskalofrío/Shiver nejde o žiadneho ducha, ale o „príšerku" z mäsa a kostí, dávne histórie a nevybavené účty ostali. To môžem prezradiť pokojne bez toho, aby som čosi spoileroval. Pozornému divákovi je táto „pointa" jasná chvíľu nato, čo sa dej presunie do samotnej dedinky. To, čo sa vo filme deje, je teda viac-menej očakávateľné. A preto aj viac-menej nudné.

„Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém."

Asi najväčším sklamaním je úplné premárnenie potenciálu, ktorý v sebe skrýva Santiho kožná choroba. Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém. Keďže samotné údolie nie je veľmi slnečné a väčšina filmu sa odohráva v hustom lese (a ešte k tomu v noci!), málokedy nastane situácia, v ktorej by Santimu jeho zdravotný stav nejako prekážal. A keď už aj nastane, iba nám pripomenie totálnu neschopnosť scenáristov zakomponovať ho do deja nejako zmysluplnejšie. Nakoniec sa celá táto línia stráca. Možno mala slúžiť iba ako akási barlička - aby bolo ľahšie pochopiteľné a logikou stráviteľnejšie, prečo na seba Santi okamžite púta toľko pozornosti a prečo ho dedinčania obviňujú z brutálnych vrážd. To sa však dalo docieliť aj jednoduchšie - napríklad už len samotný fakt, že Santi pochádza z mesta, poskytuje krásny základ na tradičný konfikt „mesto vs. dedina", a teda aj na dobrý hixploitation. Ale na takýto brutálny žáner by si „umiernení" Španieli zrejme netrúfli.

Ďalším veľkým problémom filmu Shiver je jeho vykrádanie z najslávnejšieho španielskeho hororového počinu REC. Tvorcovia sa evidentne inšpirovali v samotnom dizajne príšery, no pozitívne určite je, že sa k svojmu vzoru priznávajú, a o chvíľu nato, čo na „človekovlka" konečne zasvieti baterka a my si ho môžeme lepšie prezrieť, sa zapnú ručné kamery, aktivuje sa nočné videnie a v hornej časti obrazovky zasvieti klasická červená guľôčka s nápisom REC. Aj keď sa kamery o chvíľu vypnú a Shiver nemožno v žiadnom prípade s REC porovnávať, je nám jasné, že tu na nás niekto žmurkol, a ako väčšina žmurknutí spoza kamery, aj toto nebolo nepríjemné.

Shiver je jeden z mála španielskych hororov, ktoré nenakrútil najproduktívnejší španielsky hororový režisér Jaume Balagueró (Darkness, REC, REC 2). Ten si vo svojich filmoch vystačí vždy s malým priestorom jediného domu, ktorý dokáže zahustiť duchmi alebo zombíkmi. Isidroovi Ortizovi však, bohužiaľ, nestačí ani celý les. Nemožno mu však uprieť určitú snahu a v niektorých scénach, prekvapivo práve v tých, ktoré sa odohrávajú v interiéri, ukázal, ako zručne vie dávkovať napätie a dokonca aj vyvolať pár zimomriavok. Určite sa oplatí tohto režiséra sledovať, no nie je nutné vidieť práve Shiver.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok