hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Eskalofrío/Shiver

Afonka Soby | 7. 3. 2011
0
5/10          
žáner:
survival

Jeden les nestačí


Prežiť pubertu nie je jednoduché. Obzvlášť to platí pre Santiho ktorý okrem toho, že je z rozvedenej rodiny, navyše trpí aj nevyliečiteľnou kožnou alergiou na slnko. Vďaka tomu síce môže nosiť po celý rok slnečné okuliare a kapucňu cez hlavu bez toho, aby nutne vyzeral ako pozér, nevýhod by sme však našli určite viac. Preto si jeho matka vezme k srdcu odporúčanie lekára a rozhodne sa so synom presťahovať doslova do „dedinky v údolí," kde sa Santi pred slnkom skryje omnoho ľahšie. Ale ako to už býva, indície, že si nevybrali práve najideálnejšie miesto na bývanie, na seba nenechajú dlho čakať. Najskôr je to mŕtva ovca, neskôr mŕtvi ľudia, z ktorých dokonca niekto pil krv. A Santi so svojou upírskou chorobou je viac ako ideálnym páchateľom. Ale my vieme, že Santi nič neurobil. V lesoch sa totiž niečo hýbe. Niečo medzi človekom a vlkom.

Napriek svojej známej temperamentnosti patria Španieli v horore medzi tých umiernených. Ak hľadáte kvalitný exploit a poctivé gore, po španielskom horore určite nesiahajte. Z Európy skôr odporúčam niečo francúzske alebo britské. Španieli sú skôr odborníkmi na dávne histórie, nevybavené účty duchov, ktorí sa vracajú do tohto sveta, aby sa porátali s tými, ktorí ich z neho odpratali. Hoci v Eskalofrío/Shiver nejde o žiadneho ducha, ale o „príšerku" z mäsa a kostí, dávne histórie a nevybavené účty ostali. To môžem prezradiť pokojne bez toho, aby som čosi spoileroval. Pozornému divákovi je táto „pointa" jasná chvíľu nato, čo sa dej presunie do samotnej dedinky. To, čo sa vo filme deje, je teda viac-menej očakávateľné. A preto aj viac-menej nudné.

„Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém."

Asi najväčším sklamaním je úplné premárnenie potenciálu, ktorý v sebe skrýva Santiho kožná choroba. Nebyť toho, že má Santi v niektorých kľúčových scénach nasadené slnečné okuliare, aj by sme zabudli, že má nejaký zdravotný problém. Keďže samotné údolie nie je veľmi slnečné a väčšina filmu sa odohráva v hustom lese (a ešte k tomu v noci!), málokedy nastane situácia, v ktorej by Santimu jeho zdravotný stav nejako prekážal. A keď už aj nastane, iba nám pripomenie totálnu neschopnosť scenáristov zakomponovať ho do deja nejako zmysluplnejšie. Nakoniec sa celá táto línia stráca. Možno mala slúžiť iba ako akási barlička - aby bolo ľahšie pochopiteľné a logikou stráviteľnejšie, prečo na seba Santi okamžite púta toľko pozornosti a prečo ho dedinčania obviňujú z brutálnych vrážd. To sa však dalo docieliť aj jednoduchšie - napríklad už len samotný fakt, že Santi pochádza z mesta, poskytuje krásny základ na tradičný konfikt „mesto vs. dedina", a teda aj na dobrý hixploitation. Ale na takýto brutálny žáner by si „umiernení" Španieli zrejme netrúfli.

Ďalším veľkým problémom filmu Shiver je jeho vykrádanie z najslávnejšieho španielskeho hororového počinu REC. Tvorcovia sa evidentne inšpirovali v samotnom dizajne príšery, no pozitívne určite je, že sa k svojmu vzoru priznávajú, a o chvíľu nato, čo na „človekovlka" konečne zasvieti baterka a my si ho môžeme lepšie prezrieť, sa zapnú ručné kamery, aktivuje sa nočné videnie a v hornej časti obrazovky zasvieti klasická červená guľôčka s nápisom REC. Aj keď sa kamery o chvíľu vypnú a Shiver nemožno v žiadnom prípade s REC porovnávať, je nám jasné, že tu na nás niekto žmurkol, a ako väčšina žmurknutí spoza kamery, aj toto nebolo nepríjemné.

Shiver je jeden z mála španielskych hororov, ktoré nenakrútil najproduktívnejší španielsky hororový režisér Jaume Balagueró (Darkness, REC, REC 2). Ten si vo svojich filmoch vystačí vždy s malým priestorom jediného domu, ktorý dokáže zahustiť duchmi alebo zombíkmi. Isidroovi Ortizovi však, bohužiaľ, nestačí ani celý les. Nemožno mu však uprieť určitú snahu a v niektorých scénach, prekvapivo práve v tých, ktoré sa odohrávajú v interiéri, ukázal, ako zručne vie dávkovať napätie a dokonca aj vyvolať pár zimomriavok. Určite sa oplatí tohto režiséra sledovať, no nie je nutné vidieť práve Shiver.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok