recenzie.

The Resident

Andrej Gomora | 4. 3. 2011

1

3/10          

žáner:

claustrophobic, survival

Príliš obyčajný úchyl

Mladá doktorka Juliet sa ocitla v ťažkom období svojho života. Pre neveru opustila svoju veľkú lásku, a aby sa postavila na nohy, musí si nájsť nový domov. Po sérii otrepaných prestrihov otrasných bytov narazila na to, čo sa ako jediné dá čakať. Podozrivo lacný, dokonale vyzerajúci obrovský byt. Sympatický domáci ju ihneď prijme a robí všetko pre to, aby sa čo najskôr cítila ako doma. Vzhľadom na jeho príťažlivosť a jej potrebu odpútať sa od nevydareného vzťahu je pochopiteľné, keď príde k bližšiemu ako len susedskému zblíženiu. V rozhodujúcej chvíli však Juliet cúvne. Necíti sa pripravená na nový vzťah a rozhodne sa dať Jackovi, na ktorého nemôže prestať myslieť, ešte jednu šancu. Max, jej domáci, si však aj tak nájde spôsob, ako zostať v jej dôvernej blízkosti. Vďaka zložitej a tajomnej konštrukcii starého domu dokáže Juliet neustále špehovať a navštevovať ju bez jej vedomia.

„Asi do dvoch tretín dostaneme len nezaujímavo podanú históriu jedného sťahovania a nešťastnej lásky."

Ak sa vám táto zápletka zdá na film, obzvlášť horor, trochu málo, máte pravdu. Je to málo. Čo sa týka scenára, The Resident pôsobí bezradne, priam až rezignovane. Pomerne otrepaný a primitívny príbeh sa rozvíja veľmi pomaly a dlho nedokáže diváka vôbec zaujať. Zle sú na tom aj dialógy, ktoré by v málo krvavom horore mali byť oveľa strašidelnejšie alebo aspoň pútavejšie. Asi do dvoch tretín tak dostaneme len nezaujímavo podanú históriu jedného sťahovania a nešťastnej lásky. Zoznámime sa so zloduchom, ktorý je asi najväčšou slabinou celého diela.

Max je muž v najlepších rokoch, veľmi sympatického, dobráckeho vystupovania a príjemného vzhľadu. To je v dokonalom kontraste s jeho postavou, ktorú mu jednoducho nie je možné uveriť. Film sa ho snaží vykresliť ako človeka silne ovplyvneného samotou a životom s dedkom, ktorý nie je schopný skutočnej spoločenskej interakcie. Okrem dokonale nevhodného výberu herca a jeho poňatia tejto úlohy si v tomto prípade protirečí aj scenár. Juliet ako nadmieru atraktívna žena po ňom spočiatku doslova vyletí, zabránia jej v tom len jej osobné problémy. Okrem nepresvedčivosti je Max navyše ako zloduch vyslovene nudný. Nedokáže vyľakať svojou prítomnosťou a nevynahradzuje to ani svojím konaním. Očakávať od diváka silnejšiu reakciu pri pohľade na sympatického chlapa, ktorý cez dierku v stene sleduje susedu v kúpeľni, je trochu naivné. Stupňovanie jeho správania je veľmi pomalé a trvá dlho, kým začne byť nejakým spôsobom strašidelné a skutočne odsúdeniahodné. Ani vtedy však nezačne byť originálne alebo zaujímavé. Nedočkáme sa žiadnych poriadnych zvrhlostí, na ktorých by sa dal postaviť film. Vyvrcholenie, samozrejme, nemôže byť iné ako Julietino odhalenie Maxa a ich konfrontácia, ktorej výsledok takisto nie je ťažké uhádnuť.

Za pozitívum filmu sa dá označiť výkon oskarovej Hilary Swank, ktorá svoju zle napísanú postavu zvládla tak dobre, ako sa asi dalo. V rámci možností ktoré mala, pôsobí presvedčivo a viackrát sa s ňou možno skutočne stotožniť. Vďaka tomu zažijeme aspoň pár ľakavých scén, síce primitívnych, ale pri celkovej kvalite tohto diela musíme byť vďační aj za tie.