hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Resident

Andrej Gomora | 4. 3. 2011
1
3/10          
žáner:
claustrophobic, survival

Príliš obyčajný úchyl


Mladá doktorka Juliet sa ocitla v ťažkom období svojho života. Pre neveru opustila svoju veľkú lásku, a aby sa postavila na nohy, musí si nájsť nový domov. Po sérii otrepaných prestrihov otrasných bytov narazila na to, čo sa ako jediné dá čakať. Podozrivo lacný, dokonale vyzerajúci obrovský byt. Sympatický domáci ju ihneď prijme a robí všetko pre to, aby sa čo najskôr cítila ako doma. Vzhľadom na jeho príťažlivosť a jej potrebu odpútať sa od nevydareného vzťahu je pochopiteľné, keď príde k bližšiemu ako len susedskému zblíženiu. V rozhodujúcej chvíli však Juliet cúvne. Necíti sa pripravená na nový vzťah a rozhodne sa dať Jackovi, na ktorého nemôže prestať myslieť, ešte jednu šancu. Max, jej domáci, si však aj tak nájde spôsob, ako zostať v jej dôvernej blízkosti. Vďaka zložitej a tajomnej konštrukcii starého domu dokáže Juliet neustále špehovať a navštevovať ju bez jej vedomia.

„Asi do dvoch tretín dostaneme len nezaujímavo podanú históriu jedného sťahovania a nešťastnej lásky."

Ak sa vám táto zápletka zdá na film, obzvlášť horor, trochu málo, máte pravdu. Je to málo. Čo sa týka scenára, The Resident pôsobí bezradne, priam až rezignovane. Pomerne otrepaný a primitívny príbeh sa rozvíja veľmi pomaly a dlho nedokáže diváka vôbec zaujať. Zle sú na tom aj dialógy, ktoré by v málo krvavom horore mali byť oveľa strašidelnejšie alebo aspoň pútavejšie. Asi do dvoch tretín tak dostaneme len nezaujímavo podanú históriu jedného sťahovania a nešťastnej lásky. Zoznámime sa so zloduchom, ktorý je asi najväčšou slabinou celého diela.

Max je muž v najlepších rokoch, veľmi sympatického, dobráckeho vystupovania a príjemného vzhľadu. To je v dokonalom kontraste s jeho postavou, ktorú mu jednoducho nie je možné uveriť. Film sa ho snaží vykresliť ako človeka silne ovplyvneného samotou a životom s dedkom, ktorý nie je schopný skutočnej spoločenskej interakcie. Okrem dokonale nevhodného výberu herca a jeho poňatia tejto úlohy si v tomto prípade protirečí aj scenár. Juliet ako nadmieru atraktívna žena po ňom spočiatku doslova vyletí, zabránia jej v tom len jej osobné problémy. Okrem nepresvedčivosti je Max navyše ako zloduch vyslovene nudný. Nedokáže vyľakať svojou prítomnosťou a nevynahradzuje to ani svojím konaním. Očakávať od diváka silnejšiu reakciu pri pohľade na sympatického chlapa, ktorý cez dierku v stene sleduje susedu v kúpeľni, je trochu naivné. Stupňovanie jeho správania je veľmi pomalé a trvá dlho, kým začne byť nejakým spôsobom strašidelné a skutočne odsúdeniahodné. Ani vtedy však nezačne byť originálne alebo zaujímavé. Nedočkáme sa žiadnych poriadnych zvrhlostí, na ktorých by sa dal postaviť film. Vyvrcholenie, samozrejme, nemôže byť iné ako Julietino odhalenie Maxa a ich konfrontácia, ktorej výsledok takisto nie je ťažké uhádnuť.

Za pozitívum filmu sa dá označiť výkon oskarovej Hilary Swank, ktorá svoju zle napísanú postavu zvládla tak dobre, ako sa asi dalo. V rámci možností ktoré mala, pôsobí presvedčivo a viackrát sa s ňou možno skutočne stotožniť. Vďaka tomu zažijeme aspoň pár ľakavých scén, síce primitívnych, ale pri celkovej kvalite tohto diela musíme byť vďační aj za tie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
suhlas Kety
29. 8. 2011, 14:13

Prave vcera som si od uplneho zufalstva nad televiznym programom pozrela tento film, ktory sa neviem ako dostal na moj usb... Uplne sa stotoznujem s recenziou... ten film bol jednoducho nudny, nech sa nan snazim pozerat z akehokolvek uhlu...miestami az velmi slabe sceny a herecke vykony. Myslim, ze ti, ktorym aspon trochu zalezi na hororovej kulture by sa tomuto slabemu caju mali na mile vyhnut.

Odporúčané filmy