hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Into the Grizzly Maze

Andrej Gomora | 6. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
survival, eco-terror

Medvedia paródia na Čeľuste


Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
 

„Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu."

Ten si akurát dáva záležať na oveľa zložitejšej medziľudskej zložke, ani náhodou si nevystačí s dvojicou turistov. Máme tu dvoch bratov, jeden je miestny šerif, druhý sa vracia do rodného mesta po siedmych rokoch. Strávil ich vo väzení za vraždu. Manželka šerifa je hluchonemá fotografka a milovníčka prírody, do lesa s ním ešte pôjde stará láska odcestovaného brata. V lese pôsobia pytliaci, na medveďa si robí zálusk starý poľovník plný neskrývanej nenávisti ku zvieratám, odkedy ledva prežil útok jedného z nich. Obyčajný nemôže byť ani medveď. Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu. Napáda aj iné medvede, jeho hlavným cieľom sú ale samozrejme ľudia. Neútočí len tak, že by sa túlal po lese a skočí na toho, kto ho vyruší. Zozadu sa prikráda, aj napriek nezvyčajnej veľkosti dokáže svoje obete prekvapiť. Nevystraší ho streľba ani hluk motorovej píly, jeho odhodlaním by sa mohli inšpirovať všetci, kto sa ho vyberú loviť.

„Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody."

Komplikovaných prvkov na hranici komickosti je tu veru mnoho, viaceré aj za ňou. Zvieratá síce dokážu ľudí neustále prekvapovať, no keď sa nám o nich niečo snaží nahovoriť horor so zjavným úmyslom, trochu sa mu môžeme zdráhať veriť. Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody. Film sa dlho nedostáva k explicitnosti, dôvody pochopíme pri pár pokusoch o ňu v závere filmu. Aj bez nej nás ale dokáže naľakať, cítime prítomnosť hrozby, sledujeme jej prejavy, ktoré sú aj bez krvi dostatočne drsné.

„Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu."

Spočiatku ťahá film dole predovšetkým časť pozostávajúca z medziľudskej drámy. Tá je plná klišé a gýča, neuveriteľne silene sa snaží veci skomplikovať. Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu. Asi ako v príbehoch pre mládež. Máme tu až primnoho podobností s Čeľusťami, aby sme ich brali ako náhodu. Tam ale fungovali a boli uveriteľné. Tu by sme ich možno dokázali do určitej miery prehliadnuť alebo tolerovať, ak by aspoň tá hororová časť zotrvala na pozerateľnej úrovni.

„Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať."

Po prvých, rýchlych a strašidelných útokoch, príde samotný lov na medveďa. Skupinka ľudí ide po ňom, on sa s nimi hrá. Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať. Medveď prestane byť živelný a tajomný, namiesto toho začne byť smiešny. Iste, stále je veľký a silný, no ako prvok či postavu ho už nedokážeme brať vážne. Všetko už len dorazí niekoľko zvratov na konci a súboj medzi človekom a zvieraťom, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna paródia.

Into the Grizzly Maze sa začína sympaticky, lenže vrcholí filmárskou katastrofou. Tu nejde o problém žánra, že by nefungovalo zviera. Problém je skrátka vo filme, ktorý nevie čo so sebou a neuveriteľne sa dopletá. Strašidelný ja na začiatku počas pár scén. Jeho spád ale smeruje jednoznačne smerom nadol a od určitej chvíle je divákovi jasné, že tu už nič pozitívne nemôže čakať. Jedine, ak by mal skutočnú vášeň pre veľké huňaté zvieratá, určitú krásu im nakoniec nemôžeme odoprieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok