hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Here Alone

Nočná mora samoty

Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

8. 6. 2017

recenzie.

Into the Grizzly Maze

Andrej Gomora | 6. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
survival, eco-terror

Medvedia paródia na Čeľuste


Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
 

„Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu."

Ten si akurát dáva záležať na oveľa zložitejšej medziľudskej zložke, ani náhodou si nevystačí s dvojicou turistov. Máme tu dvoch bratov, jeden je miestny šerif, druhý sa vracia do rodného mesta po siedmych rokoch. Strávil ich vo väzení za vraždu. Manželka šerifa je hluchonemá fotografka a milovníčka prírody, do lesa s ním ešte pôjde stará láska odcestovaného brata. V lese pôsobia pytliaci, na medveďa si robí zálusk starý poľovník plný neskrývanej nenávisti ku zvieratám, odkedy ledva prežil útok jedného z nich. Obyčajný nemôže byť ani medveď. Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu. Napáda aj iné medvede, jeho hlavným cieľom sú ale samozrejme ľudia. Neútočí len tak, že by sa túlal po lese a skočí na toho, kto ho vyruší. Zozadu sa prikráda, aj napriek nezvyčajnej veľkosti dokáže svoje obete prekvapiť. Nevystraší ho streľba ani hluk motorovej píly, jeho odhodlaním by sa mohli inšpirovať všetci, kto sa ho vyberú loviť.

„Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody."

Komplikovaných prvkov na hranici komickosti je tu veru mnoho, viaceré aj za ňou. Zvieratá síce dokážu ľudí neustále prekvapovať, no keď sa nám o nich niečo snaží nahovoriť horor so zjavným úmyslom, trochu sa mu môžeme zdráhať veriť. Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody. Film sa dlho nedostáva k explicitnosti, dôvody pochopíme pri pár pokusoch o ňu v závere filmu. Aj bez nej nás ale dokáže naľakať, cítime prítomnosť hrozby, sledujeme jej prejavy, ktoré sú aj bez krvi dostatočne drsné.

„Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu."

Spočiatku ťahá film dole predovšetkým časť pozostávajúca z medziľudskej drámy. Tá je plná klišé a gýča, neuveriteľne silene sa snaží veci skomplikovať. Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu. Asi ako v príbehoch pre mládež. Máme tu až primnoho podobností s Čeľusťami, aby sme ich brali ako náhodu. Tam ale fungovali a boli uveriteľné. Tu by sme ich možno dokázali do určitej miery prehliadnuť alebo tolerovať, ak by aspoň tá hororová časť zotrvala na pozerateľnej úrovni.

„Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať."

Po prvých, rýchlych a strašidelných útokoch, príde samotný lov na medveďa. Skupinka ľudí ide po ňom, on sa s nimi hrá. Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať. Medveď prestane byť živelný a tajomný, namiesto toho začne byť smiešny. Iste, stále je veľký a silný, no ako prvok či postavu ho už nedokážeme brať vážne. Všetko už len dorazí niekoľko zvratov na konci a súboj medzi človekom a zvieraťom, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna paródia.

Into the Grizzly Maze sa začína sympaticky, lenže vrcholí filmárskou katastrofou. Tu nejde o problém žánra, že by nefungovalo zviera. Problém je skrátka vo filme, ktorý nevie čo so sebou a neuveriteľne sa dopletá. Strašidelný ja na začiatku počas pár scén. Jeho spád ale smeruje jednoznačne smerom nadol a od určitej chvíle je divákovi jasné, že tu už nič pozitívne nemôže čakať. Jedine, ak by mal skutočnú vášeň pre veľké huňaté zvieratá, určitú krásu im nakoniec nemôžeme odoprieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok