hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Into the Grizzly Maze

Andrej Gomora | 6. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
survival, eco-terror

Medvedia paródia na Čeľuste


Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
 

„Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu."

Ten si akurát dáva záležať na oveľa zložitejšej medziľudskej zložke, ani náhodou si nevystačí s dvojicou turistov. Máme tu dvoch bratov, jeden je miestny šerif, druhý sa vracia do rodného mesta po siedmych rokoch. Strávil ich vo väzení za vraždu. Manželka šerifa je hluchonemá fotografka a milovníčka prírody, do lesa s ním ešte pôjde stará láska odcestovaného brata. V lese pôsobia pytliaci, na medveďa si robí zálusk starý poľovník plný neskrývanej nenávisti ku zvieratám, odkedy ledva prežil útok jedného z nich. Obyčajný nemôže byť ani medveď. Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu. Napáda aj iné medvede, jeho hlavným cieľom sú ale samozrejme ľudia. Neútočí len tak, že by sa túlal po lese a skočí na toho, kto ho vyruší. Zozadu sa prikráda, aj napriek nezvyčajnej veľkosti dokáže svoje obete prekvapiť. Nevystraší ho streľba ani hluk motorovej píly, jeho odhodlaním by sa mohli inšpirovať všetci, kto sa ho vyberú loviť.

„Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody."

Komplikovaných prvkov na hranici komickosti je tu veru mnoho, viaceré aj za ňou. Zvieratá síce dokážu ľudí neustále prekvapovať, no keď sa nám o nich niečo snaží nahovoriť horor so zjavným úmyslom, trochu sa mu môžeme zdráhať veriť. Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody. Film sa dlho nedostáva k explicitnosti, dôvody pochopíme pri pár pokusoch o ňu v závere filmu. Aj bez nej nás ale dokáže naľakať, cítime prítomnosť hrozby, sledujeme jej prejavy, ktoré sú aj bez krvi dostatočne drsné.

„Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu."

Spočiatku ťahá film dole predovšetkým časť pozostávajúca z medziľudskej drámy. Tá je plná klišé a gýča, neuveriteľne silene sa snaží veci skomplikovať. Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu. Asi ako v príbehoch pre mládež. Máme tu až primnoho podobností s Čeľusťami, aby sme ich brali ako náhodu. Tam ale fungovali a boli uveriteľné. Tu by sme ich možno dokázali do určitej miery prehliadnuť alebo tolerovať, ak by aspoň tá hororová časť zotrvala na pozerateľnej úrovni.

„Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať."

Po prvých, rýchlych a strašidelných útokoch, príde samotný lov na medveďa. Skupinka ľudí ide po ňom, on sa s nimi hrá. Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať. Medveď prestane byť živelný a tajomný, namiesto toho začne byť smiešny. Iste, stále je veľký a silný, no ako prvok či postavu ho už nedokážeme brať vážne. Všetko už len dorazí niekoľko zvratov na konci a súboj medzi človekom a zvieraťom, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna paródia.

Into the Grizzly Maze sa začína sympaticky, lenže vrcholí filmárskou katastrofou. Tu nejde o problém žánra, že by nefungovalo zviera. Problém je skrátka vo filme, ktorý nevie čo so sebou a neuveriteľne sa dopletá. Strašidelný ja na začiatku počas pár scén. Jeho spád ale smeruje jednoznačne smerom nadol a od určitej chvíle je divákovi jasné, že tu už nič pozitívne nemôže čakať. Jedine, ak by mal skutočnú vášeň pre veľké huňaté zvieratá, určitú krásu im nakoniec nemôžeme odoprieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok