hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Into the Grizzly Maze

Andrej Gomora | 6. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
survival, eco-terror

Medvedia paródia na Čeľuste


Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
 

„Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu."

Ten si akurát dáva záležať na oveľa zložitejšej medziľudskej zložke, ani náhodou si nevystačí s dvojicou turistov. Máme tu dvoch bratov, jeden je miestny šerif, druhý sa vracia do rodného mesta po siedmych rokoch. Strávil ich vo väzení za vraždu. Manželka šerifa je hluchonemá fotografka a milovníčka prírody, do lesa s ním ešte pôjde stará láska odcestovaného brata. V lese pôsobia pytliaci, na medveďa si robí zálusk starý poľovník plný neskrývanej nenávisti ku zvieratám, odkedy ledva prežil útok jedného z nich. Obyčajný nemôže byť ani medveď. Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu. Napáda aj iné medvede, jeho hlavným cieľom sú ale samozrejme ľudia. Neútočí len tak, že by sa túlal po lese a skočí na toho, kto ho vyruší. Zozadu sa prikráda, aj napriek nezvyčajnej veľkosti dokáže svoje obete prekvapiť. Nevystraší ho streľba ani hluk motorovej píly, jeho odhodlaním by sa mohli inšpirovať všetci, kto sa ho vyberú loviť.

„Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody."

Komplikovaných prvkov na hranici komickosti je tu veru mnoho, viaceré aj za ňou. Zvieratá síce dokážu ľudí neustále prekvapovať, no keď sa nám o nich niečo snaží nahovoriť horor so zjavným úmyslom, trochu sa mu môžeme zdráhať veriť. Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody. Film sa dlho nedostáva k explicitnosti, dôvody pochopíme pri pár pokusoch o ňu v závere filmu. Aj bez nej nás ale dokáže naľakať, cítime prítomnosť hrozby, sledujeme jej prejavy, ktoré sú aj bez krvi dostatočne drsné.

„Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu."

Spočiatku ťahá film dole predovšetkým časť pozostávajúca z medziľudskej drámy. Tá je plná klišé a gýča, neuveriteľne silene sa snaží veci skomplikovať. Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu. Asi ako v príbehoch pre mládež. Máme tu až primnoho podobností s Čeľusťami, aby sme ich brali ako náhodu. Tam ale fungovali a boli uveriteľné. Tu by sme ich možno dokázali do určitej miery prehliadnuť alebo tolerovať, ak by aspoň tá hororová časť zotrvala na pozerateľnej úrovni.

„Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať."

Po prvých, rýchlych a strašidelných útokoch, príde samotný lov na medveďa. Skupinka ľudí ide po ňom, on sa s nimi hrá. Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať. Medveď prestane byť živelný a tajomný, namiesto toho začne byť smiešny. Iste, stále je veľký a silný, no ako prvok či postavu ho už nedokážeme brať vážne. Všetko už len dorazí niekoľko zvratov na konci a súboj medzi človekom a zvieraťom, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna paródia.

Into the Grizzly Maze sa začína sympaticky, lenže vrcholí filmárskou katastrofou. Tu nejde o problém žánra, že by nefungovalo zviera. Problém je skrátka vo filme, ktorý nevie čo so sebou a neuveriteľne sa dopletá. Strašidelný ja na začiatku počas pár scén. Jeho spád ale smeruje jednoznačne smerom nadol a od určitej chvíle je divákovi jasné, že tu už nič pozitívne nemôže čakať. Jedine, ak by mal skutočnú vášeň pre veľké huňaté zvieratá, určitú krásu im nakoniec nemôžeme odoprieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok