recenzie.

Into the Grizzly Maze

Andrej Gomora | 6. 11. 2015

0

3/10          

žáner:

survival, eco-terror

Medvedia paródia na Čeľuste

„Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu."

Ten si akurát dáva záležať na oveľa zložitejšej medziľudskej zložke, ani náhodou si nevystačí s dvojicou turistov. Máme tu dvoch bratov, jeden je miestny šerif, druhý sa vracia do rodného mesta po siedmych rokoch. Strávil ich vo väzení za vraždu. Manželka šerifa je hluchonemá fotografka a milovníčka prírody, do lesa s ním ešte pôjde stará láska odcestovaného brata. V lese pôsobia pytliaci, na medveďa si robí zálusk starý poľovník plný neskrývanej nenávisti ku zvieratám, odkedy ledva prežil útok jedného z nich. Obyčajný nemôže byť ani medveď. Podľa jeho útokov vidno, že nie je len hladný alebo vystrašený. Je plný hnevu. Napáda aj iné medvede, jeho hlavným cieľom sú ale samozrejme ľudia. Neútočí len tak, že by sa túlal po lese a skočí na toho, kto ho vyruší. Zozadu sa prikráda, aj napriek nezvyčajnej veľkosti dokáže svoje obete prekvapiť. Nevystraší ho streľba ani hluk motorovej píly, jeho odhodlaním by sa mohli inšpirovať všetci, kto sa ho vyberú loviť.

„Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody."

Komplikovaných prvkov na hranici komickosti je tu veru mnoho, viaceré aj za ňou. Zvieratá síce dokážu ľudí neustále prekvapovať, no keď sa nám o nich niečo snaží nahovoriť horor so zjavným úmyslom, trochu sa mu môžeme zdráhať veriť. Prvé útoky možno aj fungujú. Medveď je obrovský, hrozivý, zosobnená nepremožiteľnosť prírody. Film sa dlho nedostáva k explicitnosti, dôvody pochopíme pri pár pokusoch o ňu v závere filmu. Aj bez nej nás ale dokáže naľakať, cítime prítomnosť hrozby, sledujeme jej prejavy, ktoré sú aj bez krvi dostatočne drsné.

„Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu."

Spočiatku ťahá film dole predovšetkým časť pozostávajúca z medziľudskej drámy. Tá je plná klišé a gýča, neuveriteľne silene sa snaží veci skomplikovať. Za každú cenu chce vnášať staré príbehy a múdrosti, primitívnou filozofiou dávať postavám tajomnú charizmu. Asi ako v príbehoch pre mládež. Máme tu až primnoho podobností s Čeľusťami, aby sme ich brali ako náhodu. Tam ale fungovali a boli uveriteľné. Tu by sme ich možno dokázali do určitej miery prehliadnuť alebo tolerovať, ak by aspoň tá hororová časť zotrvala na pozerateľnej úrovni.

„Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať."

Po prvých, rýchlych a strašidelných útokoch, príde samotný lov na medveďa. Skupinka ľudí ide po ňom, on sa s nimi hrá. Kvôli melodráme sme medzičasom začali silne pochybovať, že vôbec niektorej z postáv by sa mohlo niečo stať. Medveď prestane byť živelný a tajomný, namiesto toho začne byť smiešny. Iste, stále je veľký a silný, no ako prvok či postavu ho už nedokážeme brať vážne. Všetko už len dorazí niekoľko zvratov na konci a súboj medzi človekom a zvieraťom, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna paródia.

Into the Grizzly Maze sa začína sympaticky, lenže vrcholí filmárskou katastrofou. Tu nejde o problém žánra, že by nefungovalo zviera. Problém je skrátka vo filme, ktorý nevie čo so sebou a neuveriteľne sa dopletá. Strašidelný ja na začiatku počas pár scén. Jeho spád ale smeruje jednoznačne smerom nadol a od určitej chvíle je divákovi jasné, že tu už nič pozitívne nemôže čakať. Jedine, ak by mal skutočnú vášeň pre veľké huňaté zvieratá, určitú krásu im nakoniec nemôžeme odoprieť.