hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Would You Rather

Aktivity vyšli z módy, zahrajte sa Battle Royale
Nech dá prvý výpoveď kto môže povedať že pre peniaze nerobí nič čo sa mu hnusí. A nech prestane behať po konkurzoch do všemožných reality šou. Viete si ale predstaviť, že by ste pre peniaze niekoho zmrzačili alebo zabili, a to isté nechali spraviť sebe? Najlepšie takpovediac z vlastnej vôle, keď sa vás na vaše slobodné rozhodnutie spýtajú slovami Would You Rather?
Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.
12. 11. 2013

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Darlin

Divoké zlatíčko

Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.

24. 3. 2020

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

recenzie.

Here Alone

Andrej Gomora | 8. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
independent, psycho, survival, zombie/infection

Nočná mora samoty


Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

„Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery.“

Toho hlavná hrdinka zostala sama, celkom sama. Žije ako divožienka, v lese sa snaží využívať tú trochu loveckých postupov, ktoré sa naučila. O jej minulosti sa dozvedáme z flashbackov, pôvodne mala aj manžela a dieťa. Spolu sa vydali na cesty v ten deň, keď v rádiu ohlásili zvláštnu epidémiu. Prejavuje sa červenými škvrnami na bruchu a zmenami správania. Na nepredvídateľné a agresívne. Manžel ju ešte naučil strieľať, spolu vypracovali postup, s ktorým by sa mohlo dať ako tak prežiť. Dokonalý ale nebol, raz skrátka zlyhal, odvtedy Ann bojuje len o svoj vlastný život. Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery. Preto sa zmiluje nad dvojicou na pokraji skazy. Nedovolila by, aby jeden z nich zostal sám. Tak ako ona.

„Len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným.“

Celkom oprávnená je po chvíli pozerania otázka, či vôbec nejakých nakazených uvidíme. Aj v scénach, kde by sme ich prítomnosť mali cítiť, zostávajú nenápadní. Sú ako ktorákoľvek iná nástraha, ktorá na Ann číha, nepôsobia na nás ako hlavné nebezpečenstvo pre ňu osobne. Možno dostali svet tam, kde je, na to sa ale film nesústreďuje. Môže byť v tomto smere aj zle podaný. My totiž len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným. Na jednej strane nám ju film vykresľuje ľudsky. Nie je sebavedomá, nevie, čo robí, veľa jej toho nevychádza. Presne ako keby sa ktokoľvek z nás ocitol sám v divočine a snažil sa prežiť. Výsledkom je, že pri mnohých jej činoch ani nehľadáme nejakú logiku. O to menej rozumieme, čo sa vlastne deje.

„Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie.“

Celkom minimalistický štýl vyznieva dlho dejovo staticky, a v tejto polohe sa filmu celkom darí. Opäť si každý fanúšik musí samozrejme premyslieť, nakoľko ho podobný horor môže zaujať. Keďže celkom o horor ani tak nejde. Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie. Hrdinka koná z nevyhnutnosti, stáva sa z nej zviera bojujúce len o prežitie. Jej ľudskosť nám ale film neustále pripomína. Cez jej nezdary, cez flashbacky a nakoniec aj cez humánnu interakciu s cudzincami.

„Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú.“

Zápletka s novými postavami, napredovanie deja a odtrhnutie sa od nemenného prežívania sa javia ako nevyhnutnosť, nie celkom ale filmu vyjdú. Prinesú o niečo viac akcie aj bezprostredných ľakačiek. Tie nemuseli byť celkom nevyhnutné pre atmosféru, tá v zásade aj dovtedy fungovala. Film si už ale oživenie pýtal, teda vôbec začať kamkoľvek smerovať. Aj ďalej sa snaží byť predovšetkým ľudský, také budú hlavné zvraty ako aj pointa. Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú. Čo už, niečo sa stať muselo, nejako sa film musel skončiť. Len o málo nenápadnejšie, ako celý prebiehal.

Here Alone je príjemný film, no len keď máte pochopenie pre bezdejový minimalizmus. Nájdete v ňom minimum akcie, krvi aj bezprostredného strachu. Ani atmosféra sa až tak nesústredí na hrozby ako na samotu, preto sa žánrovo dá radiť skôr medzi drámy ako medzi horory. Trochu hororu tam je, určite ale film nepozerajte s tým, že vám na ňom bude záležať ako na jeho hlavnej zložke.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy