hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Here Alone

Andrej Gomora | 8. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
independent, psycho, survival, zombie/infection

Nočná mora samoty


Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

„Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery.“

Toho hlavná hrdinka zostala sama, celkom sama. Žije ako divožienka, v lese sa snaží využívať tú trochu loveckých postupov, ktoré sa naučila. O jej minulosti sa dozvedáme z flashbackov, pôvodne mala aj manžela a dieťa. Spolu sa vydali na cesty v ten deň, keď v rádiu ohlásili zvláštnu epidémiu. Prejavuje sa červenými škvrnami na bruchu a zmenami správania. Na nepredvídateľné a agresívne. Manžel ju ešte naučil strieľať, spolu vypracovali postup, s ktorým by sa mohlo dať ako tak prežiť. Dokonalý ale nebol, raz skrátka zlyhal, odvtedy Ann bojuje len o svoj vlastný život. Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery. Preto sa zmiluje nad dvojicou na pokraji skazy. Nedovolila by, aby jeden z nich zostal sám. Tak ako ona.

„Len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným.“

Celkom oprávnená je po chvíli pozerania otázka, či vôbec nejakých nakazených uvidíme. Aj v scénach, kde by sme ich prítomnosť mali cítiť, zostávajú nenápadní. Sú ako ktorákoľvek iná nástraha, ktorá na Ann číha, nepôsobia na nás ako hlavné nebezpečenstvo pre ňu osobne. Možno dostali svet tam, kde je, na to sa ale film nesústreďuje. Môže byť v tomto smere aj zle podaný. My totiž len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným. Na jednej strane nám ju film vykresľuje ľudsky. Nie je sebavedomá, nevie, čo robí, veľa jej toho nevychádza. Presne ako keby sa ktokoľvek z nás ocitol sám v divočine a snažil sa prežiť. Výsledkom je, že pri mnohých jej činoch ani nehľadáme nejakú logiku. O to menej rozumieme, čo sa vlastne deje.

„Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie.“

Celkom minimalistický štýl vyznieva dlho dejovo staticky, a v tejto polohe sa filmu celkom darí. Opäť si každý fanúšik musí samozrejme premyslieť, nakoľko ho podobný horor môže zaujať. Keďže celkom o horor ani tak nejde. Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie. Hrdinka koná z nevyhnutnosti, stáva sa z nej zviera bojujúce len o prežitie. Jej ľudskosť nám ale film neustále pripomína. Cez jej nezdary, cez flashbacky a nakoniec aj cez humánnu interakciu s cudzincami.

„Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú.“

Zápletka s novými postavami, napredovanie deja a odtrhnutie sa od nemenného prežívania sa javia ako nevyhnutnosť, nie celkom ale filmu vyjdú. Prinesú o niečo viac akcie aj bezprostredných ľakačiek. Tie nemuseli byť celkom nevyhnutné pre atmosféru, tá v zásade aj dovtedy fungovala. Film si už ale oživenie pýtal, teda vôbec začať kamkoľvek smerovať. Aj ďalej sa snaží byť predovšetkým ľudský, také budú hlavné zvraty ako aj pointa. Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú. Čo už, niečo sa stať muselo, nejako sa film musel skončiť. Len o málo nenápadnejšie, ako celý prebiehal.

Here Alone je príjemný film, no len keď máte pochopenie pre bezdejový minimalizmus. Nájdete v ňom minimum akcie, krvi aj bezprostredného strachu. Ani atmosféra sa až tak nesústredí na hrozby ako na samotu, preto sa žánrovo dá radiť skôr medzi drámy ako medzi horory. Trochu hororu tam je, určite ale film nepozerajte s tým, že vám na ňom bude záležať ako na jeho hlavnej zložke.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy