recenzie.

Here Alone

Andrej Gomora | 8. 6. 2017

0

6/10          

žáner:

independent, psycho, survival, zombie/infection

Nočná mora samoty

Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

„Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery.“

Toho hlavná hrdinka zostala sama, celkom sama. Žije ako divožienka, v lese sa snaží využívať tú trochu loveckých postupov, ktoré sa naučila. O jej minulosti sa dozvedáme z flashbackov, pôvodne mala aj manžela a dieťa. Spolu sa vydali na cesty v ten deň, keď v rádiu ohlásili zvláštnu epidémiu. Prejavuje sa červenými škvrnami na bruchu a zmenami správania. Na nepredvídateľné a agresívne. Manžel ju ešte naučil strieľať, spolu vypracovali postup, s ktorým by sa mohlo dať ako tak prežiť. Dokonalý ale nebol, raz skrátka zlyhal, odvtedy Ann bojuje len o svoj vlastný život. Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery. Preto sa zmiluje nad dvojicou na pokraji skazy. Nedovolila by, aby jeden z nich zostal sám. Tak ako ona.

„Len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným.“

Celkom oprávnená je po chvíli pozerania otázka, či vôbec nejakých nakazených uvidíme. Aj v scénach, kde by sme ich prítomnosť mali cítiť, zostávajú nenápadní. Sú ako ktorákoľvek iná nástraha, ktorá na Ann číha, nepôsobia na nás ako hlavné nebezpečenstvo pre ňu osobne. Možno dostali svet tam, kde je, na to sa ale film nesústreďuje. Môže byť v tomto smere aj zle podaný. My totiž len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným. Na jednej strane nám ju film vykresľuje ľudsky. Nie je sebavedomá, nevie, čo robí, veľa jej toho nevychádza. Presne ako keby sa ktokoľvek z nás ocitol sám v divočine a snažil sa prežiť. Výsledkom je, že pri mnohých jej činoch ani nehľadáme nejakú logiku. O to menej rozumieme, čo sa vlastne deje.

„Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie.“

Celkom minimalistický štýl vyznieva dlho dejovo staticky, a v tejto polohe sa filmu celkom darí. Opäť si každý fanúšik musí samozrejme premyslieť, nakoľko ho podobný horor môže zaujať. Keďže celkom o horor ani tak nejde. Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie. Hrdinka koná z nevyhnutnosti, stáva sa z nej zviera bojujúce len o prežitie. Jej ľudskosť nám ale film neustále pripomína. Cez jej nezdary, cez flashbacky a nakoniec aj cez humánnu interakciu s cudzincami.

„Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú.“

Zápletka s novými postavami, napredovanie deja a odtrhnutie sa od nemenného prežívania sa javia ako nevyhnutnosť, nie celkom ale filmu vyjdú. Prinesú o niečo viac akcie aj bezprostredných ľakačiek. Tie nemuseli byť celkom nevyhnutné pre atmosféru, tá v zásade aj dovtedy fungovala. Film si už ale oživenie pýtal, teda vôbec začať kamkoľvek smerovať. Aj ďalej sa snaží byť predovšetkým ľudský, také budú hlavné zvraty ako aj pointa. Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú. Čo už, niečo sa stať muselo, nejako sa film musel skončiť. Len o málo nenápadnejšie, ako celý prebiehal.

Here Alone je príjemný film, no len keď máte pochopenie pre bezdejový minimalizmus. Nájdete v ňom minimum akcie, krvi aj bezprostredného strachu. Ani atmosféra sa až tak nesústredí na hrozby ako na samotu, preto sa žánrovo dá radiť skôr medzi drámy ako medzi horory. Trochu hororu tam je, určite ale film nepozerajte s tým, že vám na ňom bude záležať ako na jeho hlavnej zložke.