hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Beneath

Hranica šialenstva a geniality
Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.
6. 5. 2014

recenzie.

Here Alone

Andrej Gomora | 8. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
independent, psycho, survival, zombie/infection

Nočná mora samoty


Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

„Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery.“

Toho hlavná hrdinka zostala sama, celkom sama. Žije ako divožienka, v lese sa snaží využívať tú trochu loveckých postupov, ktoré sa naučila. O jej minulosti sa dozvedáme z flashbackov, pôvodne mala aj manžela a dieťa. Spolu sa vydali na cesty v ten deň, keď v rádiu ohlásili zvláštnu epidémiu. Prejavuje sa červenými škvrnami na bruchu a zmenami správania. Na nepredvídateľné a agresívne. Manžel ju ešte naučil strieľať, spolu vypracovali postup, s ktorým by sa mohlo dať ako tak prežiť. Dokonalý ale nebol, raz skrátka zlyhal, odvtedy Ann bojuje len o svoj vlastný život. Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery. Preto sa zmiluje nad dvojicou na pokraji skazy. Nedovolila by, aby jeden z nich zostal sám. Tak ako ona.

„Len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným.“

Celkom oprávnená je po chvíli pozerania otázka, či vôbec nejakých nakazených uvidíme. Aj v scénach, kde by sme ich prítomnosť mali cítiť, zostávajú nenápadní. Sú ako ktorákoľvek iná nástraha, ktorá na Ann číha, nepôsobia na nás ako hlavné nebezpečenstvo pre ňu osobne. Možno dostali svet tam, kde je, na to sa ale film nesústreďuje. Môže byť v tomto smere aj zle podaný. My totiž len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným. Na jednej strane nám ju film vykresľuje ľudsky. Nie je sebavedomá, nevie, čo robí, veľa jej toho nevychádza. Presne ako keby sa ktokoľvek z nás ocitol sám v divočine a snažil sa prežiť. Výsledkom je, že pri mnohých jej činoch ani nehľadáme nejakú logiku. O to menej rozumieme, čo sa vlastne deje.

„Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie.“

Celkom minimalistický štýl vyznieva dlho dejovo staticky, a v tejto polohe sa filmu celkom darí. Opäť si každý fanúšik musí samozrejme premyslieť, nakoľko ho podobný horor môže zaujať. Keďže celkom o horor ani tak nejde. Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie. Hrdinka koná z nevyhnutnosti, stáva sa z nej zviera bojujúce len o prežitie. Jej ľudskosť nám ale film neustále pripomína. Cez jej nezdary, cez flashbacky a nakoniec aj cez humánnu interakciu s cudzincami.

„Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú.“

Zápletka s novými postavami, napredovanie deja a odtrhnutie sa od nemenného prežívania sa javia ako nevyhnutnosť, nie celkom ale filmu vyjdú. Prinesú o niečo viac akcie aj bezprostredných ľakačiek. Tie nemuseli byť celkom nevyhnutné pre atmosféru, tá v zásade aj dovtedy fungovala. Film si už ale oživenie pýtal, teda vôbec začať kamkoľvek smerovať. Aj ďalej sa snaží byť predovšetkým ľudský, také budú hlavné zvraty ako aj pointa. Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú. Čo už, niečo sa stať muselo, nejako sa film musel skončiť. Len o málo nenápadnejšie, ako celý prebiehal.

Here Alone je príjemný film, no len keď máte pochopenie pre bezdejový minimalizmus. Nájdete v ňom minimum akcie, krvi aj bezprostredného strachu. Ani atmosféra sa až tak nesústredí na hrozby ako na samotu, preto sa žánrovo dá radiť skôr medzi drámy ako medzi horory. Trochu hororu tam je, určite ale film nepozerajte s tým, že vám na ňom bude záležať ako na jeho hlavnej zložke.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy