hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Les raisins de la mort

Pesticídy hnevu

Tvorba francúzskeho režiséra Jeana Rollina vynikala v mnohých smeroch, preto si vyslúžila mnoho prirovnaní. Vyžívanie sa v lacnom gore, ktoré čo strácalo na kvalite zobrazenia dobiehalo na kvantite a miere nechutnosti ho približuje k Luciovi Fulcimu. Zasnená atmosféra prameniaca z bezvýrazovosti hercov, s ktorou prednášajú poetické dialógy ho zase približuje Robertovi Bressonovi. Jeho príbehy z prostredia fantasy sú často zdanlivo nezmyselné, až hlúpe. Javia sa povrchne, pritom ale majú svoju špecifickú poetiku podobnú surrealizmu. Jedným z nich je Les raisins de la mort.

16. 1. 2018

The Limehouse Golem

Zľahka zvrátená dobová detektívka

Nejde tu o Golema, ako neživý stroj. Vrah si len požičal jeho meno, keď sa podpísal pod jednu zo svojich obetí. Tých sa objaví niekoľko, na rozdiel od tých Jackových ich ale nič tak zjavne nespája. Polícia je bezradná, prípad zverí starému detektívovi, ktorého je pripravená verejnosti obetovať po predpokladanom neúspechu. Podarí sa mu nájsť v knižnici Golemov denník, do knihy si tam písal o svojich zločinoch. Detektív svoj záujem zároveň upriamuje na mladú bývalú herečku, podozrievajú ju, že otrávila svojho manžela. Dôvody mala, ich vzťah nebol ani náznakom ideálny, a manžel ju definitívne odtrhol od umenia. Zvykol sa prejavovať príliš protekcionisticky, v ich okolí sa akosi podozrivo hromadili mŕtvoly. Vyšetriť jeho smrť by podľa starého detektíva mohlo pomôcť aj pri hľadaní obávaného Golema. Zabila manžela, pretože odhalila jeho tajnú identitu?

3. 1. 2018

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

Doghouse

Mačky a psy, muži a ženy
Využitie britského humoru v hororovej komédii sa v poslednom čase osvedčilo už niekoľkokrát. Preto sa netreba čudovať, že filmári sa snažia nadviazať na podarené snímky ako Shaun of the Dead či nedávno Lesbian Vampire Killers. Ďalší počin vedený týmto smerom sa volá Doghouse a stojí za ním režisér Jake West, autor hororovej paródie Evil Aliens z roku 2005.

5. 1. 2011

recenzie.

Here Alone

Andrej Gomora | 8. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
independent, psycho, survival, zombie/infection

Nočná mora samoty


Samotná myšlienka preskúmať postapokalyptický svet trochu inak, nielen cez jednoduché súboje so zombíkmi či nakazenými, už nie je vôbec nová. Preto samotná existencia iného prístupu zo svojej podstaty nemôže znamenať, že by film bol originálny. Môže byť iný, nastoliť si vlastné témy, byť o ľuďoch, sústrediť sa na ich spolunažívanie, či naopak samotu. Ako napríklad Here Alone.

„Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery.“

Toho hlavná hrdinka zostala sama, celkom sama. Žije ako divožienka, v lese sa snaží využívať tú trochu loveckých postupov, ktoré sa naučila. O jej minulosti sa dozvedáme z flashbackov, pôvodne mala aj manžela a dieťa. Spolu sa vydali na cesty v ten deň, keď v rádiu ohlásili zvláštnu epidémiu. Prejavuje sa červenými škvrnami na bruchu a zmenami správania. Na nepredvídateľné a agresívne. Manžel ju ešte naučil strieľať, spolu vypracovali postup, s ktorým by sa mohlo dať ako tak prežiť. Dokonalý ale nebol, raz skrátka zlyhal, odvtedy Ann bojuje len o svoj vlastný život. Človeka v sebe ale nenechala zahynúť, prežil aj v tvrdých podmienkach boja kto z koho a všadeprítomnej nedôvery. Preto sa zmiluje nad dvojicou na pokraji skazy. Nedovolila by, aby jeden z nich zostal sám. Tak ako ona.

„Len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným.“

Celkom oprávnená je po chvíli pozerania otázka, či vôbec nejakých nakazených uvidíme. Aj v scénach, kde by sme ich prítomnosť mali cítiť, zostávajú nenápadní. Sú ako ktorákoľvek iná nástraha, ktorá na Ann číha, nepôsobia na nás ako hlavné nebezpečenstvo pre ňu osobne. Možno dostali svet tam, kde je, na to sa ale film nesústreďuje. Môže byť v tomto smere aj zle podaný. My totiž len postupne zisťujeme, čo všetko z toho, čo sledujeme Ann bez slova vykonávať, sú opatrenia proti nakazeným. Na jednej strane nám ju film vykresľuje ľudsky. Nie je sebavedomá, nevie, čo robí, veľa jej toho nevychádza. Presne ako keby sa ktokoľvek z nás ocitol sám v divočine a snažil sa prežiť. Výsledkom je, že pri mnohých jej činoch ani nehľadáme nejakú logiku. O to menej rozumieme, čo sa vlastne deje.

„Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie.“

Celkom minimalistický štýl vyznieva dlho dejovo staticky, a v tejto polohe sa filmu celkom darí. Opäť si každý fanúšik musí samozrejme premyslieť, nakoľko ho podobný horor môže zaujať. Keďže celkom o horor ani tak nejde. Prevláda pocit osamotenosti, stratenia sa, hľadania miesta vo svete až otázka zmyslu podobnej existencie. Hrdinka koná z nevyhnutnosti, stáva sa z nej zviera bojujúce len o prežitie. Jej ľudskosť nám ale film neustále pripomína. Cez jej nezdary, cez flashbacky a nakoniec aj cez humánnu interakciu s cudzincami.

„Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú.“

Zápletka s novými postavami, napredovanie deja a odtrhnutie sa od nemenného prežívania sa javia ako nevyhnutnosť, nie celkom ale filmu vyjdú. Prinesú o niečo viac akcie aj bezprostredných ľakačiek. Tie nemuseli byť celkom nevyhnutné pre atmosféru, tá v zásade aj dovtedy fungovala. Film si už ale oživenie pýtal, teda vôbec začať kamkoľvek smerovať. Aj ďalej sa snaží byť predovšetkým ľudský, také budú hlavné zvraty ako aj pointa. Práve príchod deja ale prinesie aj náznaky kostrbatosti, tvorcovia ho nie celkom zvládajú. Čo už, niečo sa stať muselo, nejako sa film musel skončiť. Len o málo nenápadnejšie, ako celý prebiehal.

Here Alone je príjemný film, no len keď máte pochopenie pre bezdejový minimalizmus. Nájdete v ňom minimum akcie, krvi aj bezprostredného strachu. Ani atmosféra sa až tak nesústredí na hrozby ako na samotu, preto sa žánrovo dá radiť skôr medzi drámy ako medzi horory. Trochu hororu tam je, určite ale film nepozerajte s tým, že vám na ňom bude záležať ako na jeho hlavnej zložke.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy