hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Zbav nás zlého

Andrej Gomora | 17. 7. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu


Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
 

„Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis."

Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.

„Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná."

Takto zložitý exorcistický film sme tu asi ešte nemali. Exorcistickú pointu asi nikto nečaká, a vlastne sa do neho ani nehodí. Čo sa týka scenára je film zle zvládnutý asi po každej stránke. Prečo všade ťahať Irak? Dúfali, že si nahrajú body ilúziou politického podtónu? Ale dobre, to je ešte ten najmenší problém. Pri zbieraní klišé na opisovanie policajtov sa autori asi riadili heslom z Pokemonov - Gotta catch 'em all!. Kolegovia si musia mimovoľne v každej druhej vete pripomenúť niektorú z kľúčových vlastností toho druhého. Vykreslenie pomocou skutkov alebo dialógov asi bolo nad možnosti autorov, alebo očakávaného diváka. Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná. Korunuje ju nástup toho hlavného, dlhovlasého duchovného s cigaretou v jednej ruke a pohárom whisky v druhej. S policajtom si musia navzájom vyliať duše, prebrať útrapy svojich životov a aké znamenia ich doviedli k plneniu svojho poslania.

"Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita."

Hororové prvky sa spočiatku vyskytujú skôr sporadicky a do diela kompozične nezapadajú. Mystický podtón sa nebije len s drsným a priamym charakterom policajtov, tento stret by mohol naopak byť zaujímavý. Bije sa hlavne s prízemnou krimi, ktorá ak už nechce zostať pri realizme, možno by zniesla nejakú nákazu, no nasadiť prvej časti exorcisitickú pointu viditeľne nejde. Film sa našťastie dostane do fázy, keď všetko nie je vysvetlené, respektíve ešte nie sme nútení veriť, že autori to myslia vážne. Strašenie tu ako tak funguje. Jednak v podobe čudného chlapa, no hlavne čo sa týka diania v policajtovom dome. Zapojenie rodiny a jej zanedbávanie je ďalšie klišé. Dá zato tvorcom možnosť pochváliť sa, že dokážu naľakať päťročné dievčatko. Aj keď tu vôbec nie je jasné, čo sa deje, scény zatvárajúcich sa dverí a pohybujúcich sa plyšákov sú skutočne strašidelné. Spolu s pár veľmi podarenými ľakačkami potešia hororového diváka, veľa z nich vyžmýka dobré vyhotovenie. Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita.

Zbav nás zlého je ukážka stretnutia výbornej réžie so scenárom z kontajneru. Vidno, že z režijnej stránky nebol Sinister náhoda, na druhej strane aj tam príbeh nebol žiadnym prínosom, akurát nič nepokazil. Tentokrát dielu výrazne uškodil. Premrhaná snaha vyvoláva podozrenie, či sa režisér len nestavil, čo dokáže z tejto gebuziny vydolovať. Áno, niečo sa mu podarilo. Ale stálo to zato?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy