recenzie.

Zbav nás zlého

Andrej Gomora | 17. 7. 2014

0

5/10          

žáner:

ghost, psycho

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu

„Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis."

Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.

„Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná."

Takto zložitý exorcistický film sme tu asi ešte nemali. Exorcistickú pointu asi nikto nečaká, a vlastne sa do neho ani nehodí. Čo sa týka scenára je film zle zvládnutý asi po každej stránke. Prečo všade ťahať Irak? Dúfali, že si nahrajú body ilúziou politického podtónu? Ale dobre, to je ešte ten najmenší problém. Pri zbieraní klišé na opisovanie policajtov sa autori asi riadili heslom z Pokemonov - Gotta catch 'em all!. Kolegovia si musia mimovoľne v každej druhej vete pripomenúť niektorú z kľúčových vlastností toho druhého. Vykreslenie pomocou skutkov alebo dialógov asi bolo nad možnosti autorov, alebo očakávaného diváka. Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná. Korunuje ju nástup toho hlavného, dlhovlasého duchovného s cigaretou v jednej ruke a pohárom whisky v druhej. S policajtom si musia navzájom vyliať duše, prebrať útrapy svojich životov a aké znamenia ich doviedli k plneniu svojho poslania.

"Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita."

Hororové prvky sa spočiatku vyskytujú skôr sporadicky a do diela kompozične nezapadajú. Mystický podtón sa nebije len s drsným a priamym charakterom policajtov, tento stret by mohol naopak byť zaujímavý. Bije sa hlavne s prízemnou krimi, ktorá ak už nechce zostať pri realizme, možno by zniesla nejakú nákazu, no nasadiť prvej časti exorcisitickú pointu viditeľne nejde. Film sa našťastie dostane do fázy, keď všetko nie je vysvetlené, respektíve ešte nie sme nútení veriť, že autori to myslia vážne. Strašenie tu ako tak funguje. Jednak v podobe čudného chlapa, no hlavne čo sa týka diania v policajtovom dome. Zapojenie rodiny a jej zanedbávanie je ďalšie klišé. Dá zato tvorcom možnosť pochváliť sa, že dokážu naľakať päťročné dievčatko. Aj keď tu vôbec nie je jasné, čo sa deje, scény zatvárajúcich sa dverí a pohybujúcich sa plyšákov sú skutočne strašidelné. Spolu s pár veľmi podarenými ľakačkami potešia hororového diváka, veľa z nich vyžmýka dobré vyhotovenie. Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita.

Zbav nás zlého je ukážka stretnutia výbornej réžie so scenárom z kontajneru. Vidno, že z režijnej stránky nebol Sinister náhoda, na druhej strane aj tam príbeh nebol žiadnym prínosom, akurát nič nepokazil. Tentokrát dielu výrazne uškodil. Premrhaná snaha vyvoláva podozrenie, či sa režisér len nestavil, čo dokáže z tejto gebuziny vydolovať. Áno, niečo sa mu podarilo. Ale stálo to zato?