hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Zbav nás zlého

Andrej Gomora | 17. 7. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu


Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
 

„Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis."

Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.

„Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná."

Takto zložitý exorcistický film sme tu asi ešte nemali. Exorcistickú pointu asi nikto nečaká, a vlastne sa do neho ani nehodí. Čo sa týka scenára je film zle zvládnutý asi po každej stránke. Prečo všade ťahať Irak? Dúfali, že si nahrajú body ilúziou politického podtónu? Ale dobre, to je ešte ten najmenší problém. Pri zbieraní klišé na opisovanie policajtov sa autori asi riadili heslom z Pokemonov - Gotta catch 'em all!. Kolegovia si musia mimovoľne v každej druhej vete pripomenúť niektorú z kľúčových vlastností toho druhého. Vykreslenie pomocou skutkov alebo dialógov asi bolo nad možnosti autorov, alebo očakávaného diváka. Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná. Korunuje ju nástup toho hlavného, dlhovlasého duchovného s cigaretou v jednej ruke a pohárom whisky v druhej. S policajtom si musia navzájom vyliať duše, prebrať útrapy svojich životov a aké znamenia ich doviedli k plneniu svojho poslania.

"Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita."

Hororové prvky sa spočiatku vyskytujú skôr sporadicky a do diela kompozične nezapadajú. Mystický podtón sa nebije len s drsným a priamym charakterom policajtov, tento stret by mohol naopak byť zaujímavý. Bije sa hlavne s prízemnou krimi, ktorá ak už nechce zostať pri realizme, možno by zniesla nejakú nákazu, no nasadiť prvej časti exorcisitickú pointu viditeľne nejde. Film sa našťastie dostane do fázy, keď všetko nie je vysvetlené, respektíve ešte nie sme nútení veriť, že autori to myslia vážne. Strašenie tu ako tak funguje. Jednak v podobe čudného chlapa, no hlavne čo sa týka diania v policajtovom dome. Zapojenie rodiny a jej zanedbávanie je ďalšie klišé. Dá zato tvorcom možnosť pochváliť sa, že dokážu naľakať päťročné dievčatko. Aj keď tu vôbec nie je jasné, čo sa deje, scény zatvárajúcich sa dverí a pohybujúcich sa plyšákov sú skutočne strašidelné. Spolu s pár veľmi podarenými ľakačkami potešia hororového diváka, veľa z nich vyžmýka dobré vyhotovenie. Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita.

Zbav nás zlého je ukážka stretnutia výbornej réžie so scenárom z kontajneru. Vidno, že z režijnej stránky nebol Sinister náhoda, na druhej strane aj tam príbeh nebol žiadnym prínosom, akurát nič nepokazil. Tentokrát dielu výrazne uškodil. Premrhaná snaha vyvoláva podozrenie, či sa režisér len nestavil, čo dokáže z tejto gebuziny vydolovať. Áno, niečo sa mu podarilo. Ale stálo to zato?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy