hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Zbav nás zlého

Andrej Gomora | 17. 7. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu


Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
 

„Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis."

Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.

„Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná."

Takto zložitý exorcistický film sme tu asi ešte nemali. Exorcistickú pointu asi nikto nečaká, a vlastne sa do neho ani nehodí. Čo sa týka scenára je film zle zvládnutý asi po každej stránke. Prečo všade ťahať Irak? Dúfali, že si nahrajú body ilúziou politického podtónu? Ale dobre, to je ešte ten najmenší problém. Pri zbieraní klišé na opisovanie policajtov sa autori asi riadili heslom z Pokemonov - Gotta catch 'em all!. Kolegovia si musia mimovoľne v každej druhej vete pripomenúť niektorú z kľúčových vlastností toho druhého. Vykreslenie pomocou skutkov alebo dialógov asi bolo nad možnosti autorov, alebo očakávaného diváka. Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná. Korunuje ju nástup toho hlavného, dlhovlasého duchovného s cigaretou v jednej ruke a pohárom whisky v druhej. S policajtom si musia navzájom vyliať duše, prebrať útrapy svojich životov a aké znamenia ich doviedli k plneniu svojho poslania.

"Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita."

Hororové prvky sa spočiatku vyskytujú skôr sporadicky a do diela kompozične nezapadajú. Mystický podtón sa nebije len s drsným a priamym charakterom policajtov, tento stret by mohol naopak byť zaujímavý. Bije sa hlavne s prízemnou krimi, ktorá ak už nechce zostať pri realizme, možno by zniesla nejakú nákazu, no nasadiť prvej časti exorcisitickú pointu viditeľne nejde. Film sa našťastie dostane do fázy, keď všetko nie je vysvetlené, respektíve ešte nie sme nútení veriť, že autori to myslia vážne. Strašenie tu ako tak funguje. Jednak v podobe čudného chlapa, no hlavne čo sa týka diania v policajtovom dome. Zapojenie rodiny a jej zanedbávanie je ďalšie klišé. Dá zato tvorcom možnosť pochváliť sa, že dokážu naľakať päťročné dievčatko. Aj keď tu vôbec nie je jasné, čo sa deje, scény zatvárajúcich sa dverí a pohybujúcich sa plyšákov sú skutočne strašidelné. Spolu s pár veľmi podarenými ľakačkami potešia hororového diváka, veľa z nich vyžmýka dobré vyhotovenie. Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita.

Zbav nás zlého je ukážka stretnutia výbornej réžie so scenárom z kontajneru. Vidno, že z režijnej stránky nebol Sinister náhoda, na druhej strane aj tam príbeh nebol žiadnym prínosom, akurát nič nepokazil. Tentokrát dielu výrazne uškodil. Premrhaná snaha vyvoláva podozrenie, či sa režisér len nestavil, čo dokáže z tejto gebuziny vydolovať. Áno, niečo sa mu podarilo. Ale stálo to zato?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy