hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Zbav nás zlého

Andrej Gomora | 17. 7. 2014
0
5/10          
žáner:
ghost, psycho

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu


Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
 

„Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis."

Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.

„Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná."

Takto zložitý exorcistický film sme tu asi ešte nemali. Exorcistickú pointu asi nikto nečaká, a vlastne sa do neho ani nehodí. Čo sa týka scenára je film zle zvládnutý asi po každej stránke. Prečo všade ťahať Irak? Dúfali, že si nahrajú body ilúziou politického podtónu? Ale dobre, to je ešte ten najmenší problém. Pri zbieraní klišé na opisovanie policajtov sa autori asi riadili heslom z Pokemonov - Gotta catch 'em all!. Kolegovia si musia mimovoľne v každej druhej vete pripomenúť niektorú z kľúčových vlastností toho druhého. Vykreslenie pomocou skutkov alebo dialógov asi bolo nad možnosti autorov, alebo očakávaného diváka. Pokiaľ vás nebavia najprimitívnejšie krimi o drsných strážcoch zákona, prvá časť je vyslovene otravná. Korunuje ju nástup toho hlavného, dlhovlasého duchovného s cigaretou v jednej ruke a pohárom whisky v druhej. S policajtom si musia navzájom vyliať duše, prebrať útrapy svojich životov a aké znamenia ich doviedli k plneniu svojho poslania.

"Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita."

Hororové prvky sa spočiatku vyskytujú skôr sporadicky a do diela kompozične nezapadajú. Mystický podtón sa nebije len s drsným a priamym charakterom policajtov, tento stret by mohol naopak byť zaujímavý. Bije sa hlavne s prízemnou krimi, ktorá ak už nechce zostať pri realizme, možno by zniesla nejakú nákazu, no nasadiť prvej časti exorcisitickú pointu viditeľne nejde. Film sa našťastie dostane do fázy, keď všetko nie je vysvetlené, respektíve ešte nie sme nútení veriť, že autori to myslia vážne. Strašenie tu ako tak funguje. Jednak v podobe čudného chlapa, no hlavne čo sa týka diania v policajtovom dome. Zapojenie rodiny a jej zanedbávanie je ďalšie klišé. Dá zato tvorcom možnosť pochváliť sa, že dokážu naľakať päťročné dievčatko. Aj keď tu vôbec nie je jasné, čo sa deje, scény zatvárajúcich sa dverí a pohybujúcich sa plyšákov sú skutočne strašidelné. Spolu s pár veľmi podarenými ľakačkami potešia hororového diváka, veľa z nich vyžmýka dobré vyhotovenie. Pár atmosferických pasáží už ale dielo nezachráni, hlavne keď v nich vrcholí jeho stupidita.

Zbav nás zlého je ukážka stretnutia výbornej réžie so scenárom z kontajneru. Vidno, že z režijnej stránky nebol Sinister náhoda, na druhej strane aj tam príbeh nebol žiadnym prínosom, akurát nič nepokazil. Tentokrát dielu výrazne uškodil. Premrhaná snaha vyvoláva podozrenie, či sa režisér len nestavil, čo dokáže z tejto gebuziny vydolovať. Áno, niečo sa mu podarilo. Ale stálo to zato?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy