recenzie.

Sea Fever

Andrej Gomora | 27. 5. 2020

0

4/10          

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Rusovláska na lodi znamená stretnúť morskú príšeru

Zasadenie je trochu klišé, ale jedno z tých, ktoré už sa ako klišé nevnímajú. Rybárska loď, majitelia s existenčnými problémami vďaka ktorým čoskoro môžu prísť o loď. Posádka jedna veľká rodina, v ktorej sú zároveň všetci nejakým spôsobom exoti. A mladá vedkyňa. Nezvyknutá robiť v teréne, medzi živými, veď aj v laboratóriu s málokým komunikovala. Navyše ryšavá, také vraj námorníkom nosia nešťastie. Sami na šírom mori, potrebujú dobrý úlovok, v týchto prípadoch ale zvykne hroziť viac ako obyčajná Sea Fever.

Nehororový úvod je dlhý, cítime len miernu stiesnenosť a ponurosť, nič dramatické. Postavy nie sú zrovna zaujímavé či sympatické, zvládnuté sú ale dostatočne. Trochu príliš na nás kričí to, čo si na nich máme najviac všimnúť. Nie je to problém, len dialógy v niektorých miestach pôsobia príliš silene a vykonštruovane. Nesmieme zabudnúť, akí zúfalí majitelia sú, aký génius je arabský inžinier, ako veľmi mimo ľudí a vo svojich teóriách žije vedkyňa. Inak sa na film pozerá dobre, vyhotovenie je kvalitné, herci sú presvedčiví a priebeh má spád. Nie napínavý, ale príjemne si plynie a unáša loď doprostred šíreho mora.

„Veci sa začnú zamotávať, napred ale pôsobia pomerne neškodne.“

Ktorá udalosť by nás mala pocitovo vniesť do hororu nie je celkom jasné. To žiaľ znamená, že skutočne ako v horore sa cítiť asi nikdy nebudeme. Veci sa začnú zamotávať, napred ale pôsobia pomerne neškodne. Deje sa tu niečo zvláštne, možno náznakom nechutné, ani divákovi a ani postavám to ale nepripadá zásadne ohrozujúce. Iste, loď uviazla, no len na chvíľu. Čudné veci pod vodou sa mierne hrozivo načiahnu, akoby ale ich hlavný účel stále nemohol byť v strašení. Všetko to na nás pôsobí ako príprava na niečo, čo má prísť, keď sa film konečne rozbehne. Kiežby sa tak aj stalo.

„Práca s hororovými zvratmi je slabá, a z hľadiska atmosféry vyznejú celkom nadarmo.“

Prvý dotyk so smrťou by sme ešte možno mohli vnímať ako pocitovo najvýraznejší, s atmosférou ale nič nespraví. My totiž nepochopíme, čo pre posádku znamená, v čom mení ich situáciu a vyhliadky. Takto to žiaľ bude so všetkými dramatickými či náznakom hororovými zvratmi. Práca s nimi je slabá, a z hľadiska atmosféry vyznejú celkom nadarmo. Hrozba je dlho príliš neurčitá, ani postavy nevedia, čoho presne sa báť, a v divákovi preto nemá čo umocňovať pocit, že to prichádza. Aj tá najdramatickejšia smrť príde akosi náhle, samej osebe by sme jej nemuseli nič vytýkať, problém je, že nijako neovplyvní atmosféru diela, nech je aj nechutná. Netušíme, čo znamená pre ostatné postavy, a aké by sme na jej základe mali mať očakávania. Tým pádom je predovšetkým smutná.

„Cítime tu silnú snahu atmosféru nejako zahustiť, väčšina týchto snáh ale nefunguje.“

Priebeh začne byť celý značne kostrbatý a zadrhávať sa. Cítime tu silnú snahu atmosféru nejako zahustiť, väčšina týchto snáh ale nefunguje. Postavy sa začnú správať nelogicky, vznikajú medzi nimi silené konflikty, ktoré aj keby boli o niečo uveriteľnejšie, fungovali by maximálne ako doplnok hlavného zdroja strachu. Čo tam tá vec dokáže na vlastné oči uvidíme možno tak raz, ju samotnú ako šíriace sa ohrozenie vnímame zanedbateľne. V diele necítime nejakú logiku, na základe ktorej by sme mali očakávania, preto nám tieto chýbajú, spolu so strachom. Všetko to nejako plynie, kamsi do stratena, ľudia umierajú smutne, niekedy zbytočne, v atmosfére, ktorá horor pripomína celkom minimálne.

Sea Fever pôsobí ako film s dobrým potenciálom a divák by mohol dúfať, že sa pokúsi mu pripomenúť napríklad Carpentrovu The Thing. Napriek poctivo filmársky vyhotovenému dielu sa to nedeje, to hlavné čo by sme od hororu čakali tu vôbec nefunguje. Film nie je problém dopozerať, nerozčúli, tiež ale vôbec nijako nezaujme. Skrátka sa to tam, kde je to dôležité, vôbec nepodarilo, čo je škoda, keďže tu bol nápad aj poctivá snaha.