recenzie.

The Silence

Andrej Gomora | 3. 9. 2019

0

4/10          

žáner:

bizarre, eco-terror, survival

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

Aby sme ho nemohli viniť z prvoplánového plagiátorstva, nakrútený je podľa knihy. Tú nám pripomína štýl, akým sa krúti okolo hlavnej postavy a jej vnútra. Ide o hluché dievča, a môžeme len rozmýšľať, či je jej hendikep v nových podmienkach výhodou alebo naopak hendikepom ešte väčším. Na jednej strane vidíme súvislosť, ona žila v tichu doteraz, odteraz by mali v tichu žiť všetci, ako keby vstupovali do jej sveta. V skutočnosti doň ale nevstupujú, svet je stále plný hluku, ktorý ona akurát nepočuje. Ľudia si len potrebujú dávať pozor, aby ho nevydávali, v tom prípade sa stále javí ako nevýhoda nedokázať si uvedomiť, aké zvuky človek svojou činnosťou vydáva.

„Ide o príšerky, ktoré by sa možno hodili do sci-fi, rozprávky alebo čohokoľvek podobného.“

Príbeh o vzniku hrozby patrí určite k tým slabším, vlastne nemá ďaleko od do očí bijúceho nezmyslu. Pozitívne je, že po neurčitých záberoch v úvode nadobudne celkom konkrétnu podobu, ktorá je aspoň strašidelná, hoci tiež na nej niečo pripomína čudný vtip. Ide o príšerky, ktoré by sa možno hodili do sci-fi, rozprávky alebo čohokoľvek podobného. Možno keby aspoň ich nábeh bol o niečo pomalší. Pôsobia na nás ako z celkom iného sveta, čo so svetom naším nejde tak celkom dohromady. Ako keby sme sa za dva dni presunuli do dokonale postapokalyptického prostredia. Škodí to nášmu vzťahu s postavami a možnosti čo i len sa pokúsiť do ich situácie. To ide ešte ako tak vo vzťahu k chaosu a iným nástrahám. Oveľa ťažšie vo vzťahu k hlavnej hrozbe.

„Náboženskí fanatici ako keby boli nevyhnutnosťou, tiež sa ale javí veľmi jednoduché spraviť z nich jeden z hlavných dejových prvkov.“

Na samotnom príbehu je hluchota tým jediným, čo by sa dalo označiť za mierne zaujímavé. Inak sú vrcholmi originality napríklad tajne fajčiaca babička s rakovinou alebo otcov drsný kamarát z detstva. Náboženskí fanatici ako keby boli nevyhnutnosťou, tiež sa ale javí veľmi jednoduché spraviť z nich jeden z hlavných dejových prvkov. V Amerike je ich prítomnosť asi citeľnejšia a ich reakcia na akúkoľvek katastrofu musí patriť vždy k tým, ktoré najviac počuť. V tomto smere filmu nie je dôvod vyčítať, ako sa o fanatikoch zmieňuje a využíva ich na dokreslenie situácie. Ich osobný vstup už pôsobí bezradne. Hlavne keď sú hneď po katastrofe po svojom zorganizovaní, pričom cieľ s ktorým rodinu kontaktujú by mohol dávať zmysel v celkom inej situácii. Nie v tejto.

„Atmosféru nám kazí množstvo nezmyslov ako aj neschopnosť niečo vymyslieť a napredovať.“

Film má pár momentov, ktoré by sme mohli za určitých okolností pokladať za dramatické či silné. Dokopy možno dva nápady v oblasti strašenia pôsobia aspoň teoreticky ako podarené, ich vyznenie takým celkom nie je. Atmosféru nám kazí množstvo nezmyslov ako aj neschopnosť niečo vymyslieť a napredovať. Prvých pár scén, počas ktorých sa postavy chvejú v tichu ešte ako tak funguje. My už ale aj tak cítime, ako málo presvedčivá hrozba je, a ako sa jej nedarí diváka o čomkoľvek presvedčiť. Film je totiž skrátka nezvládnutý po režijnej stránke, čo v spolupráci so slabým scenárom nemôže priniesť pozitívny výsledok. Ide o produkciu Netflixu, vidíme, že sa nešetrilo na produkcii, efektoch ani výprave. Nakoniec aj herci sú kvalitní a ich postavy môžeme v rámci možností pokladať za presvedčivé. Čo z toho, keď sú zasadené do celkom nepodareného a nezaujímavého príbehu.

The Silence je odvar v tom najčistejšom možnom význame. Berie si prvky, ktoré inde fungovali a vytvára z nich celkom nezaujímavý a neoriginálny príbeh. Sú tu náznaky literárne pôsobiacej práce s postavami, hlavne s tou hlavnou, ktoré sa nedajú samé o sebe označiť za celkom neúspešné. Filmu ako celku to ale nijako nepomáha, nezaujme jeho hororová zložka ani samotný príbeh. Až sa javí ako škoda, na čo sa vyplytvala pomerne zaujímavá produkcia.