hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Silence

Andrej Gomora | 3. 9. 2019
0
4/10          
žáner:
bizarre, eco-terror, survival

Svet sa konečne ponorí do ticha


Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

Aby sme ho nemohli viniť z prvoplánového plagiátorstva, nakrútený je podľa knihy. Tú nám pripomína štýl, akým sa krúti okolo hlavnej postavy a jej vnútra. Ide o hluché dievča, a môžeme len rozmýšľať, či je jej hendikep v nových podmienkach výhodou alebo naopak hendikepom ešte väčším. Na jednej strane vidíme súvislosť, ona žila v tichu doteraz, odteraz by mali v tichu žiť všetci, ako keby vstupovali do jej sveta. V skutočnosti doň ale nevstupujú, svet je stále plný hluku, ktorý ona akurát nepočuje. Ľudia si len potrebujú dávať pozor, aby ho nevydávali, v tom prípade sa stále javí ako nevýhoda nedokázať si uvedomiť, aké zvuky človek svojou činnosťou vydáva.

„Ide o príšerky, ktoré by sa možno hodili do sci-fi, rozprávky alebo čohokoľvek podobného.“

Príbeh o vzniku hrozby patrí určite k tým slabším, vlastne nemá ďaleko od do očí bijúceho nezmyslu. Pozitívne je, že po neurčitých záberoch v úvode nadobudne celkom konkrétnu podobu, ktorá je aspoň strašidelná, hoci tiež na nej niečo pripomína čudný vtip. Ide o príšerky, ktoré by sa možno hodili do sci-fi, rozprávky alebo čohokoľvek podobného. Možno keby aspoň ich nábeh bol o niečo pomalší. Pôsobia na nás ako z celkom iného sveta, čo so svetom naším nejde tak celkom dohromady. Ako keby sme sa za dva dni presunuli do dokonale postapokalyptického prostredia. Škodí to nášmu vzťahu s postavami a možnosti čo i len sa pokúsiť do ich situácie. To ide ešte ako tak vo vzťahu k chaosu a iným nástrahám. Oveľa ťažšie vo vzťahu k hlavnej hrozbe.

„Náboženskí fanatici ako keby boli nevyhnutnosťou, tiež sa ale javí veľmi jednoduché spraviť z nich jeden z hlavných dejových prvkov.“

Na samotnom príbehu je hluchota tým jediným, čo by sa dalo označiť za mierne zaujímavé. Inak sú vrcholmi originality napríklad tajne fajčiaca babička s rakovinou alebo otcov drsný kamarát z detstva. Náboženskí fanatici ako keby boli nevyhnutnosťou, tiež sa ale javí veľmi jednoduché spraviť z nich jeden z hlavných dejových prvkov. V Amerike je ich prítomnosť asi citeľnejšia a ich reakcia na akúkoľvek katastrofu musí patriť vždy k tým, ktoré najviac počuť. V tomto smere filmu nie je dôvod vyčítať, ako sa o fanatikoch zmieňuje a využíva ich na dokreslenie situácie. Ich osobný vstup už pôsobí bezradne. Hlavne keď sú hneď po katastrofe po svojom zorganizovaní, pričom cieľ s ktorým rodinu kontaktujú by mohol dávať zmysel v celkom inej situácii. Nie v tejto.

„Atmosféru nám kazí množstvo nezmyslov ako aj neschopnosť niečo vymyslieť a napredovať.“

Film má pár momentov, ktoré by sme mohli za určitých okolností pokladať za dramatické či silné. Dokopy možno dva nápady v oblasti strašenia pôsobia aspoň teoreticky ako podarené, ich vyznenie takým celkom nie je. Atmosféru nám kazí množstvo nezmyslov ako aj neschopnosť niečo vymyslieť a napredovať. Prvých pár scén, počas ktorých sa postavy chvejú v tichu ešte ako tak funguje. My už ale aj tak cítime, ako málo presvedčivá hrozba je, a ako sa jej nedarí diváka o čomkoľvek presvedčiť. Film je totiž skrátka nezvládnutý po režijnej stránke, čo v spolupráci so slabým scenárom nemôže priniesť pozitívny výsledok. Ide o produkciu Netflixu, vidíme, že sa nešetrilo na produkcii, efektoch ani výprave. Nakoniec aj herci sú kvalitní a ich postavy môžeme v rámci možností pokladať za presvedčivé. Čo z toho, keď sú zasadené do celkom nepodareného a nezaujímavého príbehu.

The Silence je odvar v tom najčistejšom možnom význame. Berie si prvky, ktoré inde fungovali a vytvára z nich celkom nezaujímavý a neoriginálny príbeh. Sú tu náznaky literárne pôsobiacej práce s postavami, hlavne s tou hlavnou, ktoré sa nedajú samé o sebe označiť za celkom neúspešné. Filmu ako celku to ale nijako nepomáha, nezaujme jeho hororová zložka ani samotný príbeh. Až sa javí ako škoda, na čo sa vyplytvala pomerne zaujímavá produkcia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy