hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Mom and Dad

Andrej Gomora | 20. 3. 2018
0
4/10          
žáner:
bizarre, comedy, crazy family, slasher

Nikto sa tak o dieťa nepostará, ako vlastný rodič


Rodič je naprogramovaný spraviť pre ochranu svojho potomka čokoľvek a pokiaľ ide o jeho bezpečnosť, nepozná prekážky či zábrany. Tento inštinkt v tomto prípade nezmizne, on sa dokonale prevráti. Teda to, čo by boli predtým rodičia schopní podstúpiť, aby ich deti boli v poriadku, sú teraz ochotní spraviť, aby svoje deti zabili. Nie, nedáva to celkom zmysel, to sa nám nikto ani nesnaží nahovoriť. Ide skôr o akúsi hru s hypotetickou a absurdnou situáciou, nazvanou jednoducho Mom and Dad.

Film nám napred musí predstaviť bežný rodinný život. Ten zdanlivo idylický, kde deti robia svojim rodičom radosť, sú svetlom aj zmyslom ich životov. Tí sa ale niekedy nevyhnú pocitu, že by svojich potomkov najradšej zabili. Tak tých drobných, zväčša roztomilých, ktorí akurát nechávajú po celom dome rozhádzané hračky a hra je pre nich aj to, čo už rodičia za rozkošné a zábavné určite nepokladajú. Ako aj tých starších, čoskoro samostatných. Ktorí môžu rodičom robiť radosť ako samostatne sa formujúce osobnosti. Čo tiež znamená, že prestávajú poslúchať, slušne sa správať, a občas kradnú peniaze. Cieľ je navodiť ten pocit, že bez príležitostnej chuti zabiť svoje deti byť rodičom nejde.

„Jednoducho sa stalo to, čo už niekde viselo dlho, k čomu sa u rodičov na celom svete schyľovalo už dávno.“

Na náznak logiky či zdôvodnenia čaká divák až do konca. A nedočká sa. Zmeny v správaní bývajú zdôvodnené rôzne a často ide o dosť bizarné vysvetlenia. Otravy a podobne, len aby tam niečo bolo, prípadne nech pribudne pátrací prvok. Skrátka zobraziť ľudí, ktorým sa prevrátil základný inštinkt a nijako to nekomentovať pôsobí pozitívne v tom, že ideme priamo na vec, a zbytočne okolo toho nekecáme. Môže ísť aj o úmysel, súčasť tej vtipnosti. Jednoducho sa stalo to, čo už niekde viselo dlho, k čomu sa u rodičov na celom svete schyľovalo už dávno. Nejde o čin teroristov ani otravu, rodičia sa konečne odhodlali a bodka.

„Divák nepochybne uvidí niečo, čo ešte nevidel, a čo asi ani nikdy nepočítal, že sa mu podarí zazrieť.“

S napätím budeme pracovať až neskôr, keď to celé prepukne, má ísť svojím spôsobom hlavne o zábavu. Nadmieru brutálnu a cynickú zábavu. Uvidíme, ako rodičia vo veľkom masakrujú svoje deti. Svojho času išlo o viac menej tabu, pri plnej vážnosti by nepochybne išlo o značne kontroverznú tému. Tu to ale má byť jednoducho sranda. Preto tvorcovia počítali, že im násilie na deťoch prejde. Rozhodne je absurdné, ak nadrozmerný tatko beží za svojím drobným potomkom, aby na neho skočil a zmasakroval ho na zemi. Alebo keď rodič naháňa svoje dieťa, aby mu nasadil na hlavu plastové vrecko a udusil ho. Divák nepochybne uvidí niečo, čo ešte nevidel, a čo asi ani nikdy nepočítal, že sa mu podarí zazrieť. Nakoľko už je to ale zábavné a pozerania hodné je otázka, na ktorú bude mať určite každý svoju vlastnú odpoveď.

„Na rozdiel od len uletenej krutosti príde pár skutočne mrazivých momentov.“

Niečo čo pripomína horor sa rozvinie, keď na svoje deti začnú poľovať priamo naši hlavní hrdinovia. A keď budeme sledovať, ako deti bojujú o svoje životy. Na rozdiel od len uletenej krutosti príde pár skutočne mrazivých momentov. Tu už vieme, že tieto deti by mali prežiť, celkom nám to ale nebráni sa o ne báť. Tón filmu sa nezmení, stále musí byť predovšetkým absurdný a uletený, a prinášať nám humorné momenty postavené na nečakanej situácii. Ako keď obaja rodičia skonštatujú, že ten druhý je doma skoro. Pozrú sa navzájom do očí, a obaja vedia, prečo sa ponáhľali. Predsa je tu už ale aj tá trocha napätia, aby sa nepovedalo.

Mom and Dad je film, ktorý sa snaží byť predovšetkým absurdným a šokovať diváka. Nejde cestou čo najbrutálnejšieho násilia v zmysle jeho explicitnosti, značne brutálny je zato čo sa týka podstaty toho, čo sa v ňom odohráva. V zásade ide o kvalitne nakrútený film, ktorý má úroveň, a čo sa týka plnenia toho, o čo sa snaží, mu príliš nie je čo vytknúť. Ide ale o značne neštandardný cieľ, ktorý divákovi musí vyslovene sadnúť. Pretože tým, ktorí nemajú pochopenie pre samoúčelnú absurdnosť a nezmyselnú brutalitu nemá čo ponúknuť. Maximálne im tak pokazí náladu.


View on YouTube
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy