hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

My Soul to Take

Afonka Soby | 18. 3. 2011
2
6/10          
žáner:
slasher

Wes Craven ponúka len zahrievacie kolo


Keď sa v horore ozvú slová „jeho telo nikdy nenašli", je jasné, že je zarobené na problémy. Reč je o vrahovi Adamo Plenkovi, ktorý si za svoje vraždy obrovským nožom vyslúžil prezývku Ripper. Samozrejme, ako každý kvalitný masový vrah, aj Ripper sa po rokoch vracia, aby vyvraždil ďalšie obete podľa akéhosi bizarného kľúča. Tentoraz je to dátum narodenia, pretože Ripper zrejme neznáša, keď sa niekto narodil v ten istý deň, keď bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Zabíjať malé deti však nie je až taká zábava, a tak počkal šestnásť rokov, kým jeho obete dosiahnu ten správny vek na poriadny masaker. A keďže deň, keď Ripper oficiálne zomrel, bol mimoriadne plodný, má pred sebou zoznam siedmich pubertálnych obetí. A jedným z nich je aj Bug, záhadný, citlivý a čudácky chlapec, ktorý má zrejme schopnosť komunikovať s Ripperovými obeťami.

„Prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť."

Slasherové ikony sa vracajú! Okrem samotného zakladateľa žánru Johna Carpentera, ktorý sa po deväťročnej prestávke vracia s hororom The Ward, sa nenechal zahanbiť aj Wes Craven a po čudnej vlkolačej patlanine Cursed a celkom solídnom thrileri Red Eye sa vracia k subžánru, ktorý ho najviac preslávil. Jeho Nočná mora v Elm Street či Vreskot patria k dnes ku klasikám a pokladom  žánru „shash and run" a pozná ich (nielen) každý fanúšik hororu. Veľké očakávanie v prípade My Soul to Take sú určite opodstatnené. Samozrejme, mal som ich aj ja.

Najskôr bodík k dobru: Wes Craven si uvedomuje, v čom je dobrý, a neváha nám to servírovať od prvej sekundy filmu. Vôbec prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť. Parádne znázornenie schyzofrenického sveta masového vraha však čoskoro vystrieda klasické „o 16 rokov neskôr" a záber na akúsi strednú školu kdesi v zapadákove, ktorý až príliš nápadne pripomína twilightovský zapršaný Forks. Našťastie napriek tomu, že sa dosť dlho preberajú citové problémy (klasické stredoškolské „kto je do koho") je jasné, že od červenej knižnice s ligotavými upírmi má My Soul to Take ďaleko.

Bohužiaľ aj v tom prípade, ak by červená znamenalo krvavá. Wes Craven sa nikdy krvi neštítil, a keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí. Niežeby Ripper nezabil dostatočný počet obetí, nakoniec, od začiatku je jasné, že ich musí zmasakrovať minimálne šesť, ale jeho vraždy sú rýchle, takmer sterilné a bez nápadu. Toto sa už dnes dávno nenosí, Wes. Dnes keď sa v horore objaví obrovský kuchynský nôž, navyše s nápisom „pomsta" na jeho ostrí, tak pracuje pomalšie, vynaliezavejšie a kreatívnejšie. A to platí aj v prípade takého nedotknuteľného žánru, ako je slasher.

„Keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí."

Miesto krvi sa v My Soul to Take kecá. A neuveriteľným spôsobom. Ak ste fanúšikom Žien rodu Gilmorovcov, zrejme najukecanejšieho seriálu všetkých čias, možno vám ukecaný štýl celkom sadne. Nakoniec, aj v horore to už so slovami niekoľkokrát vyšlo: napríklad v Pontypool alebo v divadelnom psychohorore Bug (viac o týchto filmoch tu). Do slashera sa mi to však akosi nehodí. Výsledkom je, že sa toho veľa načrtne a máločo sa dotiahne do konca. Viac priestoru by si určite zaslúžil Bugova sestra Leah, drzé, sebavedomé a dominantné dievča, ktoré ostatné spolužiačky počúvajú na slovo. Jej charakter je síce fajn napísaný a celkom solídne herecky stvárnený (Emily Meade), no vlastne úplne zbytočný. Tak ako väčšina z toho, čo a vo filme deje, nakoniec vyšumí do prázdna.

My Soul to Take nie je úplne zlý slasher. Nakoniec, Wes ide na istotu. Po totálnom fiasku s Cursed sa už zrejme bál vstúpiť do iných hororových subžánrov a rozhodol sa, že vydestiluje to najlepšie z Nočnej mory v Elm Street (samotná postava „mŕtveho" zabijaka z minulosti, nočné mory, vízie) a Vreskotu (vražedná zbraň, whodunit štýl - hádame, kto je vrahom), no napísal si toho do scenára príliš mnoho. Preto mu napriek na slasher pomerne veľkorysej stopáži neostáva veľa priestoru na samotné killy. A o to by predsa malo v slasheri ísť: o „slash" and „run". Na veľkolepý návrat Wesa Cravena si zrejme budeme musieť ešte chvíľu počkať. My Soul to Take je iba také zahrievacie kolo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
'Hroza' Rasto
21. 6. 2011, 21:01

Jeden z najhorsich horror filmov ake som kedy videl (a to som uz videl vselico). Ked som to pretrpel az do konca, tak mi celkom bolo Cravena aj luto...ako mohol takuto hlupost natocit. Neviem, co recenzent fajci, ked tomuto 'filmu' dal 6 hviezdiciek...asi dobry matros.

Skoda penazi Michaela
3. 6. 2011, 20:10

Isla som na to s priatelom do kina, ten vecer som brala len ako vylet a teda mi v podstate nevadilo pozriet si nejaky nenarocny priemerny film. Prvych 10 minut bolo vynikajucich, uplne nas to pohltilo, navzajom sme si hovorili, ze to bude vynikajuci film...a potom? nic, nic, nic a stale nic. absolutne nerozvinuta idea, a teenagerske zvasty. 6 hviezdiciek si to nezasluzi, maximalne dve. Rozuzlenie tiez nejako uletelo do vzduchu a kazdy si uz len moze domyslat o co konkretne tam vlastne slo. Skoda penazi! Ale keby som vedela, co je toto za brak, tak by som to ani na internete zadarmo dobrovolne nepozrela:P