hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

My Soul to Take

Afonka Soby | 18. 3. 2011
2
6/10          
žáner:
slasher

Wes Craven ponúka len zahrievacie kolo


Keď sa v horore ozvú slová „jeho telo nikdy nenašli", je jasné, že je zarobené na problémy. Reč je o vrahovi Adamo Plenkovi, ktorý si za svoje vraždy obrovským nožom vyslúžil prezývku Ripper. Samozrejme, ako každý kvalitný masový vrah, aj Ripper sa po rokoch vracia, aby vyvraždil ďalšie obete podľa akéhosi bizarného kľúča. Tentoraz je to dátum narodenia, pretože Ripper zrejme neznáša, keď sa niekto narodil v ten istý deň, keď bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Zabíjať malé deti však nie je až taká zábava, a tak počkal šestnásť rokov, kým jeho obete dosiahnu ten správny vek na poriadny masaker. A keďže deň, keď Ripper oficiálne zomrel, bol mimoriadne plodný, má pred sebou zoznam siedmich pubertálnych obetí. A jedným z nich je aj Bug, záhadný, citlivý a čudácky chlapec, ktorý má zrejme schopnosť komunikovať s Ripperovými obeťami.

„Prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť."

Slasherové ikony sa vracajú! Okrem samotného zakladateľa žánru Johna Carpentera, ktorý sa po deväťročnej prestávke vracia s hororom The Ward, sa nenechal zahanbiť aj Wes Craven a po čudnej vlkolačej patlanine Cursed a celkom solídnom thrileri Red Eye sa vracia k subžánru, ktorý ho najviac preslávil. Jeho Nočná mora v Elm Street či Vreskot patria k dnes ku klasikám a pokladom  žánru „shash and run" a pozná ich (nielen) každý fanúšik hororu. Veľké očakávanie v prípade My Soul to Take sú určite opodstatnené. Samozrejme, mal som ich aj ja.

Najskôr bodík k dobru: Wes Craven si uvedomuje, v čom je dobrý, a neváha nám to servírovať od prvej sekundy filmu. Vôbec prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť. Parádne znázornenie schyzofrenického sveta masového vraha však čoskoro vystrieda klasické „o 16 rokov neskôr" a záber na akúsi strednú školu kdesi v zapadákove, ktorý až príliš nápadne pripomína twilightovský zapršaný Forks. Našťastie napriek tomu, že sa dosť dlho preberajú citové problémy (klasické stredoškolské „kto je do koho") je jasné, že od červenej knižnice s ligotavými upírmi má My Soul to Take ďaleko.

Bohužiaľ aj v tom prípade, ak by červená znamenalo krvavá. Wes Craven sa nikdy krvi neštítil, a keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí. Niežeby Ripper nezabil dostatočný počet obetí, nakoniec, od začiatku je jasné, že ich musí zmasakrovať minimálne šesť, ale jeho vraždy sú rýchle, takmer sterilné a bez nápadu. Toto sa už dnes dávno nenosí, Wes. Dnes keď sa v horore objaví obrovský kuchynský nôž, navyše s nápisom „pomsta" na jeho ostrí, tak pracuje pomalšie, vynaliezavejšie a kreatívnejšie. A to platí aj v prípade takého nedotknuteľného žánru, ako je slasher.

„Keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí."

Miesto krvi sa v My Soul to Take kecá. A neuveriteľným spôsobom. Ak ste fanúšikom Žien rodu Gilmorovcov, zrejme najukecanejšieho seriálu všetkých čias, možno vám ukecaný štýl celkom sadne. Nakoniec, aj v horore to už so slovami niekoľkokrát vyšlo: napríklad v Pontypool alebo v divadelnom psychohorore Bug (viac o týchto filmoch tu). Do slashera sa mi to však akosi nehodí. Výsledkom je, že sa toho veľa načrtne a máločo sa dotiahne do konca. Viac priestoru by si určite zaslúžil Bugova sestra Leah, drzé, sebavedomé a dominantné dievča, ktoré ostatné spolužiačky počúvajú na slovo. Jej charakter je síce fajn napísaný a celkom solídne herecky stvárnený (Emily Meade), no vlastne úplne zbytočný. Tak ako väčšina z toho, čo a vo filme deje, nakoniec vyšumí do prázdna.

My Soul to Take nie je úplne zlý slasher. Nakoniec, Wes ide na istotu. Po totálnom fiasku s Cursed sa už zrejme bál vstúpiť do iných hororových subžánrov a rozhodol sa, že vydestiluje to najlepšie z Nočnej mory v Elm Street (samotná postava „mŕtveho" zabijaka z minulosti, nočné mory, vízie) a Vreskotu (vražedná zbraň, whodunit štýl - hádame, kto je vrahom), no napísal si toho do scenára príliš mnoho. Preto mu napriek na slasher pomerne veľkorysej stopáži neostáva veľa priestoru na samotné killy. A o to by predsa malo v slasheri ísť: o „slash" and „run". Na veľkolepý návrat Wesa Cravena si zrejme budeme musieť ešte chvíľu počkať. My Soul to Take je iba také zahrievacie kolo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
'Hroza' Rasto
21. 6. 2011, 21:01

Jeden z najhorsich horror filmov ake som kedy videl (a to som uz videl vselico). Ked som to pretrpel az do konca, tak mi celkom bolo Cravena aj luto...ako mohol takuto hlupost natocit. Neviem, co recenzent fajci, ked tomuto 'filmu' dal 6 hviezdiciek...asi dobry matros.

Skoda penazi Michaela
3. 6. 2011, 20:10

Isla som na to s priatelom do kina, ten vecer som brala len ako vylet a teda mi v podstate nevadilo pozriet si nejaky nenarocny priemerny film. Prvych 10 minut bolo vynikajucich, uplne nas to pohltilo, navzajom sme si hovorili, ze to bude vynikajuci film...a potom? nic, nic, nic a stale nic. absolutne nerozvinuta idea, a teenagerske zvasty. 6 hviezdiciek si to nezasluzi, maximalne dve. Rozuzlenie tiez nejako uletelo do vzduchu a kazdy si uz len moze domyslat o co konkretne tam vlastne slo. Skoda penazi! Ale keby som vedela, co je toto za brak, tak by som to ani na internete zadarmo dobrovolne nepozrela:P