hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Tortured

Umučení nudou
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010

Girl on the Third Floor

Sexi nájomníčka v cene domu

Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.

13. 2. 2020

Color Out of Space

Skutočne z iného sveta

Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.

4. 2. 2020

Game Over

Na niektoré výhody počítačových hier lepšie si nezvykať

Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.

28. 1. 2020

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

recenzie.

My Soul to Take

Afonka Soby | 18. 3. 2011
2
6/10          
žáner:
slasher

Wes Craven ponúka len zahrievacie kolo


Keď sa v horore ozvú slová „jeho telo nikdy nenašli", je jasné, že je zarobené na problémy. Reč je o vrahovi Adamo Plenkovi, ktorý si za svoje vraždy obrovským nožom vyslúžil prezývku Ripper. Samozrejme, ako každý kvalitný masový vrah, aj Ripper sa po rokoch vracia, aby vyvraždil ďalšie obete podľa akéhosi bizarného kľúča. Tentoraz je to dátum narodenia, pretože Ripper zrejme neznáša, keď sa niekto narodil v ten istý deň, keď bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Zabíjať malé deti však nie je až taká zábava, a tak počkal šestnásť rokov, kým jeho obete dosiahnu ten správny vek na poriadny masaker. A keďže deň, keď Ripper oficiálne zomrel, bol mimoriadne plodný, má pred sebou zoznam siedmich pubertálnych obetí. A jedným z nich je aj Bug, záhadný, citlivý a čudácky chlapec, ktorý má zrejme schopnosť komunikovať s Ripperovými obeťami.

„Prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť."

Slasherové ikony sa vracajú! Okrem samotného zakladateľa žánru Johna Carpentera, ktorý sa po deväťročnej prestávke vracia s hororom The Ward, sa nenechal zahanbiť aj Wes Craven a po čudnej vlkolačej patlanine Cursed a celkom solídnom thrileri Red Eye sa vracia k subžánru, ktorý ho najviac preslávil. Jeho Nočná mora v Elm Street či Vreskot patria k dnes ku klasikám a pokladom  žánru „shash and run" a pozná ich (nielen) každý fanúšik hororu. Veľké očakávanie v prípade My Soul to Take sú určite opodstatnené. Samozrejme, mal som ich aj ja.

Najskôr bodík k dobru: Wes Craven si uvedomuje, v čom je dobrý, a neváha nám to servírovať od prvej sekundy filmu. Vôbec prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť. Parádne znázornenie schyzofrenického sveta masového vraha však čoskoro vystrieda klasické „o 16 rokov neskôr" a záber na akúsi strednú školu kdesi v zapadákove, ktorý až príliš nápadne pripomína twilightovský zapršaný Forks. Našťastie napriek tomu, že sa dosť dlho preberajú citové problémy (klasické stredoškolské „kto je do koho") je jasné, že od červenej knižnice s ligotavými upírmi má My Soul to Take ďaleko.

Bohužiaľ aj v tom prípade, ak by červená znamenalo krvavá. Wes Craven sa nikdy krvi neštítil, a keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí. Niežeby Ripper nezabil dostatočný počet obetí, nakoniec, od začiatku je jasné, že ich musí zmasakrovať minimálne šesť, ale jeho vraždy sú rýchle, takmer sterilné a bez nápadu. Toto sa už dnes dávno nenosí, Wes. Dnes keď sa v horore objaví obrovský kuchynský nôž, navyše s nápisom „pomsta" na jeho ostrí, tak pracuje pomalšie, vynaliezavejšie a kreatívnejšie. A to platí aj v prípade takého nedotknuteľného žánru, ako je slasher.

„Keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí."

Miesto krvi sa v My Soul to Take kecá. A neuveriteľným spôsobom. Ak ste fanúšikom Žien rodu Gilmorovcov, zrejme najukecanejšieho seriálu všetkých čias, možno vám ukecaný štýl celkom sadne. Nakoniec, aj v horore to už so slovami niekoľkokrát vyšlo: napríklad v Pontypool alebo v divadelnom psychohorore Bug (viac o týchto filmoch tu). Do slashera sa mi to však akosi nehodí. Výsledkom je, že sa toho veľa načrtne a máločo sa dotiahne do konca. Viac priestoru by si určite zaslúžil Bugova sestra Leah, drzé, sebavedomé a dominantné dievča, ktoré ostatné spolužiačky počúvajú na slovo. Jej charakter je síce fajn napísaný a celkom solídne herecky stvárnený (Emily Meade), no vlastne úplne zbytočný. Tak ako väčšina z toho, čo a vo filme deje, nakoniec vyšumí do prázdna.

My Soul to Take nie je úplne zlý slasher. Nakoniec, Wes ide na istotu. Po totálnom fiasku s Cursed sa už zrejme bál vstúpiť do iných hororových subžánrov a rozhodol sa, že vydestiluje to najlepšie z Nočnej mory v Elm Street (samotná postava „mŕtveho" zabijaka z minulosti, nočné mory, vízie) a Vreskotu (vražedná zbraň, whodunit štýl - hádame, kto je vrahom), no napísal si toho do scenára príliš mnoho. Preto mu napriek na slasher pomerne veľkorysej stopáži neostáva veľa priestoru na samotné killy. A o to by predsa malo v slasheri ísť: o „slash" and „run". Na veľkolepý návrat Wesa Cravena si zrejme budeme musieť ešte chvíľu počkať. My Soul to Take je iba také zahrievacie kolo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
'Hroza' Rasto
21. 6. 2011, 21:01

Jeden z najhorsich horror filmov ake som kedy videl (a to som uz videl vselico). Ked som to pretrpel az do konca, tak mi celkom bolo Cravena aj luto...ako mohol takuto hlupost natocit. Neviem, co recenzent fajci, ked tomuto 'filmu' dal 6 hviezdiciek...asi dobry matros.

Skoda penazi Michaela
3. 6. 2011, 20:10

Isla som na to s priatelom do kina, ten vecer som brala len ako vylet a teda mi v podstate nevadilo pozriet si nejaky nenarocny priemerny film. Prvych 10 minut bolo vynikajucich, uplne nas to pohltilo, navzajom sme si hovorili, ze to bude vynikajuci film...a potom? nic, nic, nic a stale nic. absolutne nerozvinuta idea, a teenagerske zvasty. 6 hviezdiciek si to nezasluzi, maximalne dve. Rozuzlenie tiez nejako uletelo do vzduchu a kazdy si uz len moze domyslat o co konkretne tam vlastne slo. Skoda penazi! Ale keby som vedela, co je toto za brak, tak by som to ani na internete zadarmo dobrovolne nepozrela:P