hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

My Soul to Take

Afonka Soby | 18. 3. 2011
2
6/10          
žáner:
slasher

Wes Craven ponúka len zahrievacie kolo


Keď sa v horore ozvú slová „jeho telo nikdy nenašli", je jasné, že je zarobené na problémy. Reč je o vrahovi Adamo Plenkovi, ktorý si za svoje vraždy obrovským nožom vyslúžil prezývku Ripper. Samozrejme, ako každý kvalitný masový vrah, aj Ripper sa po rokoch vracia, aby vyvraždil ďalšie obete podľa akéhosi bizarného kľúča. Tentoraz je to dátum narodenia, pretože Ripper zrejme neznáša, keď sa niekto narodil v ten istý deň, keď bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Zabíjať malé deti však nie je až taká zábava, a tak počkal šestnásť rokov, kým jeho obete dosiahnu ten správny vek na poriadny masaker. A keďže deň, keď Ripper oficiálne zomrel, bol mimoriadne plodný, má pred sebou zoznam siedmich pubertálnych obetí. A jedným z nich je aj Bug, záhadný, citlivý a čudácky chlapec, ktorý má zrejme schopnosť komunikovať s Ripperovými obeťami.

„Prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť."

Slasherové ikony sa vracajú! Okrem samotného zakladateľa žánru Johna Carpentera, ktorý sa po deväťročnej prestávke vracia s hororom The Ward, sa nenechal zahanbiť aj Wes Craven a po čudnej vlkolačej patlanine Cursed a celkom solídnom thrileri Red Eye sa vracia k subžánru, ktorý ho najviac preslávil. Jeho Nočná mora v Elm Street či Vreskot patria k dnes ku klasikám a pokladom  žánru „shash and run" a pozná ich (nielen) každý fanúšik hororu. Veľké očakávanie v prípade My Soul to Take sú určite opodstatnené. Samozrejme, mal som ich aj ja.

Najskôr bodík k dobru: Wes Craven si uvedomuje, v čom je dobrý, a neváha nám to servírovať od prvej sekundy filmu. Vôbec prvá desaťminútovka je jeden z najlepších, najdynamickejších a najoriginálnejšie podaných úvodov, aké som mal možnosť v horore vidieť. Parádne znázornenie schyzofrenického sveta masového vraha však čoskoro vystrieda klasické „o 16 rokov neskôr" a záber na akúsi strednú školu kdesi v zapadákove, ktorý až príliš nápadne pripomína twilightovský zapršaný Forks. Našťastie napriek tomu, že sa dosť dlho preberajú citové problémy (klasické stredoškolské „kto je do koho") je jasné, že od červenej knižnice s ligotavými upírmi má My Soul to Take ďaleko.

Bohužiaľ aj v tom prípade, ak by červená znamenalo krvavá. Wes Craven sa nikdy krvi neštítil, a keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí. Niežeby Ripper nezabil dostatočný počet obetí, nakoniec, od začiatku je jasné, že ich musí zmasakrovať minimálne šesť, ale jeho vraždy sú rýchle, takmer sterilné a bez nápadu. Toto sa už dnes dávno nenosí, Wes. Dnes keď sa v horore objaví obrovský kuchynský nôž, navyše s nápisom „pomsta" na jeho ostrí, tak pracuje pomalšie, vynaliezavejšie a kreatívnejšie. A to platí aj v prípade takého nedotknuteľného žánru, ako je slasher.

„Keď si spomenieme na dnes už kultové scény ako posteľ striekajúca krv z Nočnej mory alebo záverečné krvavé zúčtovanie z prvého Vreskotu, očividná „zdržanlivosť" My Soul to Take prekvapí."

Miesto krvi sa v My Soul to Take kecá. A neuveriteľným spôsobom. Ak ste fanúšikom Žien rodu Gilmorovcov, zrejme najukecanejšieho seriálu všetkých čias, možno vám ukecaný štýl celkom sadne. Nakoniec, aj v horore to už so slovami niekoľkokrát vyšlo: napríklad v Pontypool alebo v divadelnom psychohorore Bug (viac o týchto filmoch tu). Do slashera sa mi to však akosi nehodí. Výsledkom je, že sa toho veľa načrtne a máločo sa dotiahne do konca. Viac priestoru by si určite zaslúžil Bugova sestra Leah, drzé, sebavedomé a dominantné dievča, ktoré ostatné spolužiačky počúvajú na slovo. Jej charakter je síce fajn napísaný a celkom solídne herecky stvárnený (Emily Meade), no vlastne úplne zbytočný. Tak ako väčšina z toho, čo a vo filme deje, nakoniec vyšumí do prázdna.

My Soul to Take nie je úplne zlý slasher. Nakoniec, Wes ide na istotu. Po totálnom fiasku s Cursed sa už zrejme bál vstúpiť do iných hororových subžánrov a rozhodol sa, že vydestiluje to najlepšie z Nočnej mory v Elm Street (samotná postava „mŕtveho" zabijaka z minulosti, nočné mory, vízie) a Vreskotu (vražedná zbraň, whodunit štýl - hádame, kto je vrahom), no napísal si toho do scenára príliš mnoho. Preto mu napriek na slasher pomerne veľkorysej stopáži neostáva veľa priestoru na samotné killy. A o to by predsa malo v slasheri ísť: o „slash" and „run". Na veľkolepý návrat Wesa Cravena si zrejme budeme musieť ešte chvíľu počkať. My Soul to Take je iba také zahrievacie kolo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (2 príspevky) Pridať príspevok
'Hroza' Rasto
21. 6. 2011, 21:01

Jeden z najhorsich horror filmov ake som kedy videl (a to som uz videl vselico). Ked som to pretrpel az do konca, tak mi celkom bolo Cravena aj luto...ako mohol takuto hlupost natocit. Neviem, co recenzent fajci, ked tomuto 'filmu' dal 6 hviezdiciek...asi dobry matros.

Skoda penazi Michaela
3. 6. 2011, 20:10

Isla som na to s priatelom do kina, ten vecer som brala len ako vylet a teda mi v podstate nevadilo pozriet si nejaky nenarocny priemerny film. Prvych 10 minut bolo vynikajucich, uplne nas to pohltilo, navzajom sme si hovorili, ze to bude vynikajuci film...a potom? nic, nic, nic a stale nic. absolutne nerozvinuta idea, a teenagerske zvasty. 6 hviezdiciek si to nezasluzi, maximalne dve. Rozuzlenie tiez nejako uletelo do vzduchu a kazdy si uz len moze domyslat o co konkretne tam vlastne slo. Skoda penazi! Ale keby som vedela, co je toto za brak, tak by som to ani na internete zadarmo dobrovolne nepozrela:P