hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Haunt (2019)

Andrej Gomora | 31. 10. 2019
0
6/10          
žáner:
slasher

Slasher v strašidelnom dome


Zo strašenia v strašení pomaly vzniká žáner, čo sa vzhľadom na kvalitu doterajšej tvorby nakrútenej v tomto štýle javí skôr ako prejav zúfalosti než ako využívanie overeného nápadu. Asi tu niekto vidí potenciál, ktorý sa jednoducho nedarí naplniť a treba skúšať ďalej. Tento pokus je opäť o niečo priamočiarejší, a vyberá si vlastne tú najjednoduchšiu možnú cestu. Skupinka chce, aby ju strašili. Tak teda nech sa páči, tu je Haunt.

Sympatický je aj mládežnícky úvod v tradícii klasických slasherov, ten ale zároveň predostiera pomerne zásadnú slabinu filmu. Tou je neschopnosť pracovať s postavami ako aj s ich úlohou v napredovaní deja. Ukážu nám končiaci sa vzťah a psychopatického čoskoro bývalého niekde na pozadí. Ženská časť končiaceho sa vzťahu bude to najbližšie, čo uvidíme vo filme k človeku, okolo nej sa len zhromaždia figúrky bez náznakov hĺbky či života. Tým pádom nám musí byť jasné, kto určite prežije. Podobne kostrbatý je dej, vôbec nevieme, kam sme sa to dostali, a čo sa to deje. Skupinka len prišla k strašidelnému domu. A zábava sa môže začať.

„Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu.“

Šťastie je, že s tou to už zďaleka také tragické nie je. Film dobre putuje od obyčajných čudností a náznakov na hranici medzi strašením a násilím, až k zbaveniu diváka všetkých pochybností. A rovnakou cestou si prechádzajú postavy. Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu. Kazí ich práve len nízka kvalita postáv, s ktorými by sme strach mali prežívať. Odráža sa to hlavne na atmosfére, tá nás nedokáže celkom vtiahnuť a vyvolať v nás skutočne intenzívne prežívanie toho, čo sa tu deje. Nedá sa povedať, že by sme sa o postavy báli, skôr ich len tak pre zábavu sledujeme, čo sa to s nimi deje.

„Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky.“

Prvé násilné scény v nás úspešne vyvolajú pochybnosti, skutočne sa ale začneme zabávať, až keď sa rozbehne samotná akcia. Keď do diania začnú vstupovať zvláštne postavy, a keď zistíme, že oni nijak nežartujú. Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky. Sympatická je jednoduchosť ich zámerov a zároveň sofistikovanosť v ich zobrazení. Celkom im nerozumieme, tak ako veľa detailom v tomto filme, podstatné je, že plnia svoj účel, a to robia vynikajúco. Sú strašidelní, drsní a tajomní a výborne prechádzajú od hier k celkom priamočiaremu masakrovaniu postáv.

„Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť.“

Po mnohých stránkach máme pocit, ako keby presne toto bol film, na ktorý sme v tomto žánri čakali. Ide predovšetkým o klasicky slasherovskú akciu a scény. Tie sú samé o sebe často vynikajúce, majú nápad a pritom nie sú nijako zbytočne komplikované. Je ich dosť, fungujú v jednoduchej krutosti rovnako ako keď sa dostaneme do zložitých bojov. Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť. Ide hlavne o absolútne nevypracované postavy, bez ktorých predsa žiaden film nemôže byť úplný.

Haunt je nakoniec asi najlepším predstaviteľom nového žánra o strašení, pričom obstojí aj ako klasický slasher. Po mnohých stránkach by dokonca aj v rámci klasického žánra vedel vynikať, či minimálne sa doťahovať na nadpriemer. Scenáristicky je ale nedotiahnutý a kvôli zdanlivo hlúpo nedotiahnutým drobnostiam všetka kvalita nevyznieva zďaleka tak dobre, ako by mohla. Škoda, ale predsa aj pozerateľný slasher je v dnešnej dobe niečo.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok