hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Haunt (2019)

Andrej Gomora | 31. 10. 2019
0
6/10          
žáner:
slasher

Slasher v strašidelnom dome


Zo strašenia v strašení pomaly vzniká žáner, čo sa vzhľadom na kvalitu doterajšej tvorby nakrútenej v tomto štýle javí skôr ako prejav zúfalosti než ako využívanie overeného nápadu. Asi tu niekto vidí potenciál, ktorý sa jednoducho nedarí naplniť a treba skúšať ďalej. Tento pokus je opäť o niečo priamočiarejší, a vyberá si vlastne tú najjednoduchšiu možnú cestu. Skupinka chce, aby ju strašili. Tak teda nech sa páči, tu je Haunt.

Sympatický je aj mládežnícky úvod v tradícii klasických slasherov, ten ale zároveň predostiera pomerne zásadnú slabinu filmu. Tou je neschopnosť pracovať s postavami ako aj s ich úlohou v napredovaní deja. Ukážu nám končiaci sa vzťah a psychopatického čoskoro bývalého niekde na pozadí. Ženská časť končiaceho sa vzťahu bude to najbližšie, čo uvidíme vo filme k človeku, okolo nej sa len zhromaždia figúrky bez náznakov hĺbky či života. Tým pádom nám musí byť jasné, kto určite prežije. Podobne kostrbatý je dej, vôbec nevieme, kam sme sa to dostali, a čo sa to deje. Skupinka len prišla k strašidelnému domu. A zábava sa môže začať.

„Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu.“

Šťastie je, že s tou to už zďaleka také tragické nie je. Film dobre putuje od obyčajných čudností a náznakov na hranici medzi strašením a násilím, až k zbaveniu diváka všetkých pochybností. A rovnakou cestou si prechádzajú postavy. Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu. Kazí ich práve len nízka kvalita postáv, s ktorými by sme strach mali prežívať. Odráža sa to hlavne na atmosfére, tá nás nedokáže celkom vtiahnuť a vyvolať v nás skutočne intenzívne prežívanie toho, čo sa tu deje. Nedá sa povedať, že by sme sa o postavy báli, skôr ich len tak pre zábavu sledujeme, čo sa to s nimi deje.

„Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky.“

Prvé násilné scény v nás úspešne vyvolajú pochybnosti, skutočne sa ale začneme zabávať, až keď sa rozbehne samotná akcia. Keď do diania začnú vstupovať zvláštne postavy, a keď zistíme, že oni nijak nežartujú. Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky. Sympatická je jednoduchosť ich zámerov a zároveň sofistikovanosť v ich zobrazení. Celkom im nerozumieme, tak ako veľa detailom v tomto filme, podstatné je, že plnia svoj účel, a to robia vynikajúco. Sú strašidelní, drsní a tajomní a výborne prechádzajú od hier k celkom priamočiaremu masakrovaniu postáv.

„Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť.“

Po mnohých stránkach máme pocit, ako keby presne toto bol film, na ktorý sme v tomto žánri čakali. Ide predovšetkým o klasicky slasherovskú akciu a scény. Tie sú samé o sebe často vynikajúce, majú nápad a pritom nie sú nijako zbytočne komplikované. Je ich dosť, fungujú v jednoduchej krutosti rovnako ako keď sa dostaneme do zložitých bojov. Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť. Ide hlavne o absolútne nevypracované postavy, bez ktorých predsa žiaden film nemôže byť úplný.

Haunt je nakoniec asi najlepším predstaviteľom nového žánra o strašení, pričom obstojí aj ako klasický slasher. Po mnohých stránkach by dokonca aj v rámci klasického žánra vedel vynikať, či minimálne sa doťahovať na nadpriemer. Scenáristicky je ale nedotiahnutý a kvôli zdanlivo hlúpo nedotiahnutým drobnostiam všetka kvalita nevyznieva zďaleka tak dobre, ako by mohla. Škoda, ale predsa aj pozerateľný slasher je v dnešnej dobe niečo.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok