recenzie.

Haunt (2019)

Andrej Gomora | 31. 10. 2019

0

6/10          

žáner:

slasher

Slasher v strašidelnom dome

Zo strašenia v strašení pomaly vzniká žáner, čo sa vzhľadom na kvalitu doterajšej tvorby nakrútenej v tomto štýle javí skôr ako prejav zúfalosti než ako využívanie overeného nápadu. Asi tu niekto vidí potenciál, ktorý sa jednoducho nedarí naplniť a treba skúšať ďalej. Tento pokus je opäť o niečo priamočiarejší, a vyberá si vlastne tú najjednoduchšiu možnú cestu. Skupinka chce, aby ju strašili. Tak teda nech sa páči, tu je Haunt.

Sympatický je aj mládežnícky úvod v tradícii klasických slasherov, ten ale zároveň predostiera pomerne zásadnú slabinu filmu. Tou je neschopnosť pracovať s postavami ako aj s ich úlohou v napredovaní deja. Ukážu nám končiaci sa vzťah a psychopatického čoskoro bývalého niekde na pozadí. Ženská časť končiaceho sa vzťahu bude to najbližšie, čo uvidíme vo filme k človeku, okolo nej sa len zhromaždia figúrky bez náznakov hĺbky či života. Tým pádom nám musí byť jasné, kto určite prežije. Podobne kostrbatý je dej, vôbec nevieme, kam sme sa to dostali, a čo sa to deje. Skupinka len prišla k strašidelnému domu. A zábava sa môže začať.

„Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu.“

Šťastie je, že s tou to už zďaleka také tragické nie je. Film dobre putuje od obyčajných čudností a náznakov na hranici medzi strašením a násilím, až k zbaveniu diváka všetkých pochybností. A rovnakou cestou si prechádzajú postavy. Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu. Kazí ich práve len nízka kvalita postáv, s ktorými by sme strach mali prežívať. Odráža sa to hlavne na atmosfére, tá nás nedokáže celkom vtiahnuť a vyvolať v nás skutočne intenzívne prežívanie toho, čo sa tu deje. Nedá sa povedať, že by sme sa o postavy báli, skôr ich len tak pre zábavu sledujeme, čo sa to s nimi deje.

„Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky.“

Prvé násilné scény v nás úspešne vyvolajú pochybnosti, skutočne sa ale začneme zabávať, až keď sa rozbehne samotná akcia. Keď do diania začnú vstupovať zvláštne postavy, a keď zistíme, že oni nijak nežartujú. Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky. Sympatická je jednoduchosť ich zámerov a zároveň sofistikovanosť v ich zobrazení. Celkom im nerozumieme, tak ako veľa detailom v tomto filme, podstatné je, že plnia svoj účel, a to robia vynikajúco. Sú strašidelní, drsní a tajomní a výborne prechádzajú od hier k celkom priamočiaremu masakrovaniu postáv.

„Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť.“

Po mnohých stránkach máme pocit, ako keby presne toto bol film, na ktorý sme v tomto žánri čakali. Ide predovšetkým o klasicky slasherovskú akciu a scény. Tie sú samé o sebe často vynikajúce, majú nápad a pritom nie sú nijako zbytočne komplikované. Je ich dosť, fungujú v jednoduchej krutosti rovnako ako keď sa dostaneme do zložitých bojov. Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť. Ide hlavne o absolútne nevypracované postavy, bez ktorých predsa žiaden film nemôže byť úplný.

Haunt je nakoniec asi najlepším predstaviteľom nového žánra o strašení, pričom obstojí aj ako klasický slasher. Po mnohých stránkach by dokonca aj v rámci klasického žánra vedel vynikať, či minimálne sa doťahovať na nadpriemer. Scenáristicky je ale nedotiahnutý a kvôli zdanlivo hlúpo nedotiahnutým drobnostiam všetka kvalita nevyznieva zďaleka tak dobre, ako by mohla. Škoda, ale predsa aj pozerateľný slasher je v dnešnej dobe niečo.