hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Haunt (2019)

Andrej Gomora | 31. 10. 2019
0
6/10          
žáner:
slasher

Slasher v strašidelnom dome


Zo strašenia v strašení pomaly vzniká žáner, čo sa vzhľadom na kvalitu doterajšej tvorby nakrútenej v tomto štýle javí skôr ako prejav zúfalosti než ako využívanie overeného nápadu. Asi tu niekto vidí potenciál, ktorý sa jednoducho nedarí naplniť a treba skúšať ďalej. Tento pokus je opäť o niečo priamočiarejší, a vyberá si vlastne tú najjednoduchšiu možnú cestu. Skupinka chce, aby ju strašili. Tak teda nech sa páči, tu je Haunt.

Sympatický je aj mládežnícky úvod v tradícii klasických slasherov, ten ale zároveň predostiera pomerne zásadnú slabinu filmu. Tou je neschopnosť pracovať s postavami ako aj s ich úlohou v napredovaní deja. Ukážu nám končiaci sa vzťah a psychopatického čoskoro bývalého niekde na pozadí. Ženská časť končiaceho sa vzťahu bude to najbližšie, čo uvidíme vo filme k človeku, okolo nej sa len zhromaždia figúrky bez náznakov hĺbky či života. Tým pádom nám musí byť jasné, kto určite prežije. Podobne kostrbatý je dej, vôbec nevieme, kam sme sa to dostali, a čo sa to deje. Skupinka len prišla k strašidelnému domu. A zábava sa môže začať.

„Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu.“

Šťastie je, že s tou to už zďaleka také tragické nie je. Film dobre putuje od obyčajných čudností a náznakov na hranici medzi strašením a násilím, až k zbaveniu diváka všetkých pochybností. A rovnakou cestou si prechádzajú postavy. Samotné násilné scény sú často podarené a majú presne vhodnú gradáciu. Kazí ich práve len nízka kvalita postáv, s ktorými by sme strach mali prežívať. Odráža sa to hlavne na atmosfére, tá nás nedokáže celkom vtiahnuť a vyvolať v nás skutočne intenzívne prežívanie toho, čo sa tu deje. Nedá sa povedať, že by sme sa o postavy báli, skôr ich len tak pre zábavu sledujeme, čo sa to s nimi deje.

„Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky.“

Prvé násilné scény v nás úspešne vyvolajú pochybnosti, skutočne sa ale začneme zabávať, až keď sa rozbehne samotná akcia. Keď do diania začnú vstupovať zvláštne postavy, a keď zistíme, že oni nijak nežartujú. Ich správanie je zároveň hravé aj temné, a to tak skutočne temné, priam diabolsky. Sympatická je jednoduchosť ich zámerov a zároveň sofistikovanosť v ich zobrazení. Celkom im nerozumieme, tak ako veľa detailom v tomto filme, podstatné je, že plnia svoj účel, a to robia vynikajúco. Sú strašidelní, drsní a tajomní a výborne prechádzajú od hier k celkom priamočiaremu masakrovaniu postáv.

„Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť.“

Po mnohých stránkach máme pocit, ako keby presne toto bol film, na ktorý sme v tomto žánri čakali. Ide predovšetkým o klasicky slasherovskú akciu a scény. Tie sú samé o sebe často vynikajúce, majú nápad a pritom nie sú nijako zbytočne komplikované. Je ich dosť, fungujú v jednoduchej krutosti rovnako ako keď sa dostaneme do zložitých bojov. Problém zostáva len v nedotiahnutí zdanlivých drobností, ktoré ale pôsobenie diela dokážu nakoniec pomerne výrazne ovplyvniť. Ide hlavne o absolútne nevypracované postavy, bez ktorých predsa žiaden film nemôže byť úplný.

Haunt je nakoniec asi najlepším predstaviteľom nového žánra o strašení, pričom obstojí aj ako klasický slasher. Po mnohých stránkach by dokonca aj v rámci klasického žánra vedel vynikať, či minimálne sa doťahovať na nadpriemer. Scenáristicky je ale nedotiahnutý a kvôli zdanlivo hlúpo nedotiahnutým drobnostiam všetka kvalita nevyznieva zďaleka tak dobre, ako by mohla. Škoda, ale predsa aj pozerateľný slasher je v dnešnej dobe niečo.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok