hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Into the Grizzly Maze

Medvedia paródia na Čeľuste
Ak by ste si vzali skutočné hororové klasiky známe nielen priaznivcom žánra. V koľkých z nich je v úlohe zla obyčajné zviera? Napadnú vám Čeľuste a možno Vtáci. To je všetko. Ak by ste začali hĺbať, prídete možno na Cuja či Arachnofóbiu, tie už ale majú ďaleko od klasík ako aj širšej hororovej špičky. So zvieratami to skrátka akosi nejde. Vyvraždili sme ich, zahnali do hĺbok lesov a priemerný človek vída tie čo i len trochu hrozivé v lepšom prípade za mrežami, zdegenerované v ZOO. O vražedných levoch a hrochoch počúvame len príbehy z ďalekej Afriky, strach zo žralokov sa vníma ako spoločenské faux pas. Výnimkou by mohli zostať len úmyselne uchovávané divočiny v Amerike, tam sa nedávno odohrával celkom podarený Backcountry. Medvede teraz uvidíme v ďalšom horore s názvom Into the Grizzly Maze.
6. 11. 2015

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Windmill Massacre

Andrej Gomora | 30. 3. 2017
0
7/10          
žáner:
claustrophobic, slasher

Kosa je ostrejšia ako tulipán


Pred pár rokmi sa Islanďanom príjemne podaril Reykjavik Whale Watching Massacre, kde využili špecifiká vlastnej krajiny aj kinematografie. Nakrútili slasher originálny a sebaironický, ktorému ale zároveň nechýbalo nič, čo by si divák mohol žiadať. Cestou podobne nadsadenej ale fungujúcej propagácie vlastnej krajiny išiel aj austrálsky Wolf Creek, hoci tam nešlo o slasher. Teraz klišé o svojej krajine využívajú v snahe o neopozeraný horor Holanďania, volá sa The Windmill Massacre.

„Stretnú sa v autobuse, vezme ich vidieť skutočné Holandsko, nielen turistické hlavné mesto.“

Samotná zápletka vlastne až taká originálna nie je, ide skôr o jej kombináciu so zasadením, kam sa nadmieru hodí. Po Amsterdame sa túla viacero stratených duší. Okrem iných vojak, ktorý nezvládol stretnutie s prostitútkou, večne zaneprázdnený otec s mladým synom, opatrovateľka detí, ktorá zjavne niečo skrýva. Stretnú sa v autobuse, vezme ich vidieť skutočné Holandsko, nielen turistické hlavné mesto. Tým by mali byť aj veterné mlyny, tradične využívané na hneď niekoľko účelov. Autobus sa ale pokazí. Nenaštartuje, keď mladá Austrálčanka požiada vodiča, aby zastal. Zdalo sa jej, že videla svojho otca. Dvaja si napred zájdu pozrieť okolie, dievčina sa vráti sama. Nikto jej neverí, že muža zmasakrovalo monštrum, ona totiž berie lieky na hlavu, a miestami sa aj správa trocha zvláštne. Presunú sa hľadať pomoc do jedinej stavby v okolí, veterného mlyna. Ak malo byť monštrum halucináciou, tá je akosi nezvyčajne reálna. Rovnako ako výsledky jej práce.

Koncept je od začiatku pomerne jasný. Aj keď sa odkrýva postupne a mnoho detailov príde až neskôr, o čo pôjde je nám zhruba jasné. Tajomný nádych má už samotný autobus a jeho šofér. Nie všetko vlastne celkom dáva zmysel a odohráva sa, ako by si asi turisti mali predstavovať. Čo je ale zjavne cieľom filmu, nie nedomysleným detailom. Už len prirodzene potom pokračujeme čudne pokazeným autobusom, prvou nie celkom zrozumiteľnou vraždou a rozprávkami o miestnom mlynárovi.

„Sme v rozprávkovej krajine veterných mlynov, legenda s násilným vyústením do súčasnosti sa sem hodí dokonale.“

Kombinácia slashera a nadprirodzených prvkov nie je v tejto podobe celkom zvyčajná, hoci, máloktorého slasherového zabijaka možno nazvať celkom realistickým. Legendy ako Michael Meyers či Jason Vorhese boli vždy ľuďmi len oficiálne, ich správanie sa už schopnosťami bežných ľudí príliš neobmedzovalo. Tak, ako vyvražďovali oni, vraždí teraz monštrum s priznaným nie pozemským pôvodom, a je pre nich kompliment ak nebadáme priveľké rozdiely. Nadprirodzená zložka je zároveň skôr rozprávková. Vôbec nepôsobí vtieravo, prešpekulovane či rušivo. Sme v rozprávkovej krajine veterných mlynov, legenda s násilným vyústením do súčasnosti sa sem hodí dokonale.

„...tvorcovia nešetria krvou, pritom si ale vždy dávajú záležať aj na nápaditosti.“

Slasher je o vraždách, tie vďaka prítomnej zápletke nemôžu byť celkom jednoduché. Väčšina z nich je vopred ohlásených, čo ale nijako neznižuje ich pôsobivosť. Každá je iná, tvorcovia nešetria krvou, pritom si ale vždy dávajú záležať aj na nápaditosti. Gore preto nemusí zájsť až do extrémnych detailov aby bol skutočne funkčný a zhruba predvádza, ako má vyzerať ideálna práca s brutalitou. Prvoradá je vždy myšlienka, ktorú už krvavé zobrazenie len doplňuje.

„Vo filme našťastie prevláda určitá hravosť, tá si nežiada, aby bol dokonalý po každej stránke.“

Spád v zásade funguje, aj keď priebeh nie je celkom hladký a miestami sa zadrháva. Hlavne iracionálny otecko a špiritistický Japonec nie sú vždy celkom presvedčiví, rovnako ako keď párkrát zbytočne zabŕdneme do detailov ideológie. Vo filme našťastie prevláda určitá hravosť, tá si nežiada, aby bol dokonalý po každej stránke. Slasher je na jednej strane drsný, nesnaží sa ale brať sám seba vážne. Je to len krvavá rozprávka, čo je jeden z najlepších prístupov k hororu.

The Windmill Massacre je príjemný slasher. Má zhruba všetko, čo by mať mal, a k tomu tú trochu sviežosti. Nejde ani tak o originálny námet, v tom sa dá nájsť mnoho starších hororov. Skôr je to kombinácia miestneho elementu, nadsadenosti a hravosti, ktoré ho robia divácky zaujímavým. Nemusí ísť o žiaden dokonale nakrútený skvost, stačí, že vie, o čo sa snaží, a to robí dobre.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy