hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Socialistický zombi mord (SZM)

Zážitok do konca života
Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. No dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.
7. 7. 2014

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

recenzie.

The Windmill Massacre

Andrej Gomora | 30. 3. 2017
0
7/10          
žáner:
claustrophobic, slasher

Kosa je ostrejšia ako tulipán


Pred pár rokmi sa Islanďanom príjemne podaril Reykjavik Whale Watching Massacre, kde využili špecifiká vlastnej krajiny aj kinematografie. Nakrútili slasher originálny a sebaironický, ktorému ale zároveň nechýbalo nič, čo by si divák mohol žiadať. Cestou podobne nadsadenej ale fungujúcej propagácie vlastnej krajiny išiel aj austrálsky Wolf Creek, hoci tam nešlo o slasher. Teraz klišé o svojej krajine využívajú v snahe o neopozeraný horor Holanďania, volá sa The Windmill Massacre.

„Stretnú sa v autobuse, vezme ich vidieť skutočné Holandsko, nielen turistické hlavné mesto.“

Samotná zápletka vlastne až taká originálna nie je, ide skôr o jej kombináciu so zasadením, kam sa nadmieru hodí. Po Amsterdame sa túla viacero stratených duší. Okrem iných vojak, ktorý nezvládol stretnutie s prostitútkou, večne zaneprázdnený otec s mladým synom, opatrovateľka detí, ktorá zjavne niečo skrýva. Stretnú sa v autobuse, vezme ich vidieť skutočné Holandsko, nielen turistické hlavné mesto. Tým by mali byť aj veterné mlyny, tradične využívané na hneď niekoľko účelov. Autobus sa ale pokazí. Nenaštartuje, keď mladá Austrálčanka požiada vodiča, aby zastal. Zdalo sa jej, že videla svojho otca. Dvaja si napred zájdu pozrieť okolie, dievčina sa vráti sama. Nikto jej neverí, že muža zmasakrovalo monštrum, ona totiž berie lieky na hlavu, a miestami sa aj správa trocha zvláštne. Presunú sa hľadať pomoc do jedinej stavby v okolí, veterného mlyna. Ak malo byť monštrum halucináciou, tá je akosi nezvyčajne reálna. Rovnako ako výsledky jej práce.

Koncept je od začiatku pomerne jasný. Aj keď sa odkrýva postupne a mnoho detailov príde až neskôr, o čo pôjde je nám zhruba jasné. Tajomný nádych má už samotný autobus a jeho šofér. Nie všetko vlastne celkom dáva zmysel a odohráva sa, ako by si asi turisti mali predstavovať. Čo je ale zjavne cieľom filmu, nie nedomysleným detailom. Už len prirodzene potom pokračujeme čudne pokazeným autobusom, prvou nie celkom zrozumiteľnou vraždou a rozprávkami o miestnom mlynárovi.

„Sme v rozprávkovej krajine veterných mlynov, legenda s násilným vyústením do súčasnosti sa sem hodí dokonale.“

Kombinácia slashera a nadprirodzených prvkov nie je v tejto podobe celkom zvyčajná, hoci, máloktorého slasherového zabijaka možno nazvať celkom realistickým. Legendy ako Michael Meyers či Jason Vorhese boli vždy ľuďmi len oficiálne, ich správanie sa už schopnosťami bežných ľudí príliš neobmedzovalo. Tak, ako vyvražďovali oni, vraždí teraz monštrum s priznaným nie pozemským pôvodom, a je pre nich kompliment ak nebadáme priveľké rozdiely. Nadprirodzená zložka je zároveň skôr rozprávková. Vôbec nepôsobí vtieravo, prešpekulovane či rušivo. Sme v rozprávkovej krajine veterných mlynov, legenda s násilným vyústením do súčasnosti sa sem hodí dokonale.

„...tvorcovia nešetria krvou, pritom si ale vždy dávajú záležať aj na nápaditosti.“

Slasher je o vraždách, tie vďaka prítomnej zápletke nemôžu byť celkom jednoduché. Väčšina z nich je vopred ohlásených, čo ale nijako neznižuje ich pôsobivosť. Každá je iná, tvorcovia nešetria krvou, pritom si ale vždy dávajú záležať aj na nápaditosti. Gore preto nemusí zájsť až do extrémnych detailov aby bol skutočne funkčný a zhruba predvádza, ako má vyzerať ideálna práca s brutalitou. Prvoradá je vždy myšlienka, ktorú už krvavé zobrazenie len doplňuje.

„Vo filme našťastie prevláda určitá hravosť, tá si nežiada, aby bol dokonalý po každej stránke.“

Spád v zásade funguje, aj keď priebeh nie je celkom hladký a miestami sa zadrháva. Hlavne iracionálny otecko a špiritistický Japonec nie sú vždy celkom presvedčiví, rovnako ako keď párkrát zbytočne zabŕdneme do detailov ideológie. Vo filme našťastie prevláda určitá hravosť, tá si nežiada, aby bol dokonalý po každej stránke. Slasher je na jednej strane drsný, nesnaží sa ale brať sám seba vážne. Je to len krvavá rozprávka, čo je jeden z najlepších prístupov k hororu.

The Windmill Massacre je príjemný slasher. Má zhruba všetko, čo by mať mal, a k tomu tú trochu sviežosti. Nejde ani tak o originálny námet, v tom sa dá nájsť mnoho starších hororov. Skôr je to kombinácia miestneho elementu, nadsadenosti a hravosti, ktoré ho robia divácky zaujímavým. Nemusí ísť o žiaden dokonale nakrútený skvost, stačí, že vie, o čo sa snaží, a to robí dobre.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok