najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Nevesta na zabitie
Svadobná noc trochu inak
V rodinách, kde sa dedí bohatstvo, sa zvyknú dediť aj tradície. U nás podobné príbehy príliš nepoznáme, keďže bohaté klany sa po zmene režimu museli začať nanovo tvoriť, rovnako ako rodinné podniky. Príbehov o dedoch, pradedoch či prapradedoch, ktorí vďaka určitému zvratu osudu úspešne položili základy rodinného bohatstva sme aj tak z Ameriky počuli dosť. Príbeh sú povinní si potomkovia ctiť, vyplýva z neho nejaké ponaučenie, či rovno tradícia. Táto sa odohráva počas svadobnej noci. Jej význam v širšom zmysle slovenský distribútor zahmlil, sústredil sa už na jej konkrétnejší prejav, Nevestu na zabitie.
„Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka.“
Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.
Je nevyhnutné, aby sme prijali skutočnosť, že niekto by skutočne veril, že nad ním bdie pradávny dobrodinec, a vyžaduje si dodržiavanie určitých pravidiel. Rodina je zobrazená tak, že to ide, predovšetkým otec veľmi dobre zapadá do stereotypu slepého ochrancu tradícií, a v širšom poňatí aj rodiny. Iste, vo vzťahu postáv k smrti tu máme množstvo dier, tie sa nám ale priamo nevnucujú. Pre všetkých ide jednoducho o povinnosť, ktorej sa nebránia, tiež sa v nej ale nezačnú nepresvedčivo vyžívať. Respektíve, ak aj áno, nejde o sadizmus, sú len oddaní svojmu klanu.
„Miernosť diela by sa dala práve vnímať ako určitý nedostatok, keďže ani v jednom konkrétnom smere zásadne nevyniká.“
Miernosť diela by sa dala práve vnímať ako určitý nedostatok, keďže ani v jednom konkrétnom smere zásadne nevyniká. Komických scén je pár, často sú komické príjemne civilizovane, zobrazovaním celkom predstaviteľných nezdarov a riešení bežných ľudí. Žiadna z týchto scén sa ale nedá označiť za výraznú či výnimočne smiešnu. Podobné je to aj s hororovou zložkou. Pár vrážd je drastických, žiadna ale nie je zaujímavá svojou krvavosťou. Prebiehajú takmer uveriteľným spôsobom, miestami možno absurdne, my si ale celkom vieme predstaviť situáciu, ktorá k nim viedla, a ako by sa v podobnej situácii mohli stať aj na našej svadbe. Teoreticky.
„Ničím výrazne nezaujme ani akčná zložka, presvedčivé postavy predsa nerobia nič príliš spektakulárne.“
Podobné je to s atmosférou, ktorú nič nekazí, nič ju ale výrazne neťahá k určitému pocitu. Nevesta sa bojí, cítime jej stratenosť, bezradnosť a najviac zo všetkého práve jej neschopnosť vstrebať situáciu, v ktorej sa ocitla. Bojíme sa pri jednotlivých scénach, celkove je nám ale jasné, ako sa asi film musí skončiť. Rovnako sú vtipné jednotlivé scény, celkové ladenie ale ide keď tak v smere odľahčenej absurdity, nie bláznivého humoru. Čo je určite prospešné pre zachovanie náznakov hororovej zložky. Ničím výrazne nezaujme ani akčná zložka, presvedčivé postavy predsa nerobia nič príliš spektakulárne. Maximálne tak zúfalé alebo hlúpe, čo nakoniec tiež nemusí byť celkom na škodu.
Nevesta na zabitie je teda film určitým spôsobom nevýrazný, zároveň ale veľmi príjemný. Nakrútený je bez väčších nedostatkov, výborní sú všetci herci na čele so Samarou Weaving, obľúbenkyňou hororových fanúšikov vďaka filmom ako Babysitter či Mayhem. Ničím nenudí, má svoj absurdný nápad, ktorý sa akurát rozhodol realizovať nie až tak absurdne. Preto v ňom uvidíme dokonale ľudské postavy robiť takmer dokonale ľudské veci, čo vzhľadom na situáciu v ktorej sa ocitli musí byť miestami smiešne, a miestami hrozné. Taký je skrátka život.
