najčítanejšie recenzie.
Hellions
The Intruder
V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.
The Battery
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
recenzie.
Nevesta na zabitie
Svadobná noc trochu inak
V rodinách, kde sa dedí bohatstvo, sa zvyknú dediť aj tradície. U nás podobné príbehy príliš nepoznáme, keďže bohaté klany sa po zmene režimu museli začať nanovo tvoriť, rovnako ako rodinné podniky. Príbehov o dedoch, pradedoch či prapradedoch, ktorí vďaka určitému zvratu osudu úspešne položili základy rodinného bohatstva sme aj tak z Ameriky počuli dosť. Príbeh sú povinní si potomkovia ctiť, vyplýva z neho nejaké ponaučenie, či rovno tradícia. Táto sa odohráva počas svadobnej noci. Jej význam v širšom zmysle slovenský distribútor zahmlil, sústredil sa už na jej konkrétnejší prejav, Nevestu na zabitie.
„Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka.“
Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.
Je nevyhnutné, aby sme prijali skutočnosť, že niekto by skutočne veril, že nad ním bdie pradávny dobrodinec, a vyžaduje si dodržiavanie určitých pravidiel. Rodina je zobrazená tak, že to ide, predovšetkým otec veľmi dobre zapadá do stereotypu slepého ochrancu tradícií, a v širšom poňatí aj rodiny. Iste, vo vzťahu postáv k smrti tu máme množstvo dier, tie sa nám ale priamo nevnucujú. Pre všetkých ide jednoducho o povinnosť, ktorej sa nebránia, tiež sa v nej ale nezačnú nepresvedčivo vyžívať. Respektíve, ak aj áno, nejde o sadizmus, sú len oddaní svojmu klanu.
„Miernosť diela by sa dala práve vnímať ako určitý nedostatok, keďže ani v jednom konkrétnom smere zásadne nevyniká.“
Miernosť diela by sa dala práve vnímať ako určitý nedostatok, keďže ani v jednom konkrétnom smere zásadne nevyniká. Komických scén je pár, často sú komické príjemne civilizovane, zobrazovaním celkom predstaviteľných nezdarov a riešení bežných ľudí. Žiadna z týchto scén sa ale nedá označiť za výraznú či výnimočne smiešnu. Podobné je to aj s hororovou zložkou. Pár vrážd je drastických, žiadna ale nie je zaujímavá svojou krvavosťou. Prebiehajú takmer uveriteľným spôsobom, miestami možno absurdne, my si ale celkom vieme predstaviť situáciu, ktorá k nim viedla, a ako by sa v podobnej situácii mohli stať aj na našej svadbe. Teoreticky.
„Ničím výrazne nezaujme ani akčná zložka, presvedčivé postavy predsa nerobia nič príliš spektakulárne.“
Podobné je to s atmosférou, ktorú nič nekazí, nič ju ale výrazne neťahá k určitému pocitu. Nevesta sa bojí, cítime jej stratenosť, bezradnosť a najviac zo všetkého práve jej neschopnosť vstrebať situáciu, v ktorej sa ocitla. Bojíme sa pri jednotlivých scénach, celkove je nám ale jasné, ako sa asi film musí skončiť. Rovnako sú vtipné jednotlivé scény, celkové ladenie ale ide keď tak v smere odľahčenej absurdity, nie bláznivého humoru. Čo je určite prospešné pre zachovanie náznakov hororovej zložky. Ničím výrazne nezaujme ani akčná zložka, presvedčivé postavy predsa nerobia nič príliš spektakulárne. Maximálne tak zúfalé alebo hlúpe, čo nakoniec tiež nemusí byť celkom na škodu.
Nevesta na zabitie je teda film určitým spôsobom nevýrazný, zároveň ale veľmi príjemný. Nakrútený je bez väčších nedostatkov, výborní sú všetci herci na čele so Samarou Weaving, obľúbenkyňou hororových fanúšikov vďaka filmom ako Babysitter či Mayhem. Ničím nenudí, má svoj absurdný nápad, ktorý sa akurát rozhodol realizovať nie až tak absurdne. Preto v ňom uvidíme dokonale ľudské postavy robiť takmer dokonale ľudské veci, čo vzhľadom na situáciu v ktorej sa ocitli musí byť miestami smiešne, a miestami hrozné. Taký je skrátka život.
