hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Sorority Row

Afonka Soby | 27. 7. 2010
0
7/10          
žáner:
slasher

Zopár sexi báb vs. jedna páka na pneumatiky


Jessicu, Cassidy, Megan, Ellie, Claire a Chugs k sebe pojí viac ako bežné priateľstvo. Všetky sú totiž členkami školského klubu Theta Pi, kde sa heslo „všetci za jedného, jeden za všetkých" berie smrteľne vážne. Preto, keď Jessica vymyslí plán, ako sa pomstiť Garretovi, nevernému priateľovi Megan, ani jedna nezapochybuje o tom, že to bude skvelá zábava. Spočiatku sa všetko vyvíja sľubne: Megan sa naoko dusí v Garretovej posteli a nakoniec „zomiera" v aute po ceste do nemocnice, ovracaná falošnými zvratkami. Garret však situáciu nezvládne a v panike zabije Megan naozaj. Kto je však skutočne zodpovedný za jej smrť? Je to Garret alebo päťka dievčat, ktoré sa spolupodieľali na tomto zvrátenom žarte? Nech už je to ktokoľvek, nikto nechce svoj život skončiť vo väzení. Dievčatá zo sesterstva Theta Pi musia opäť raz ťahať za jeden povraz...

Sorority Row (u nás nezmyselne ako Klub nemilosrdných) je ďalšou klasickou variáciou na tému „keď sa nevinný žartík zvrhne". Začína, ako inak, divokou párty a o desať minút sa už všetci hádajú, či sa tela zbaviť, alebo zavolať políciu (Netreba ani písať, ktorá možnosť zvíťazí.) Z podobných filmov mi napadá April Fools Day, Red Mist, Haunting of Sorority Row, ale najmä Viem, čo ste robili minulé leto, ktorý v roku 1997 zadefinoval pravidlá tohto slasheroidného „subžánru". Režisér Sorority Row Steward Hendler (Whisper) sa nás snaží presvedčiť, že za 13 rokov sa toho v horore vlastne veľa nezmenilo. Ale počkať... zmenilo sa vlastne niečo?

Okrem toho, že pribudlo pár narážok na Facebook a vrah sa už nevyhráža listom, ale cez MMS a video nahraté do mobilu, je všetko po starom. Rovnako ako vo Viem, čo ste robili..., aj tu sú karty rozdané hneď v úvodných minútach a hádka „čo s telom" potvrdí rozdelenie charakterov. Jessica je dominantná a dokáže presvedčiť všetky, že Theta Pi musí držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Naopak, Cassidy je tá „správna", ktorá by najradšej zavolala políciu a ku všetkému sa priznala. Tieto dve dievčatá sú sestry a sú hlavnými hrdinkami filmu. Scenár si ich všíma trocha viac a necháva ich vyniknúť každú zvlášť. Najmä Jessicu si vyslovene obľúbite. Jej snobské hlášky sú perfektné korenie každej scény, ktorá by inak možno vyznela trápne alebo teatrálne. Ostatné dievčatá sú ako charaktery výrazne plochejšie, ale vôbec to nevadí. Presne spĺňajú svoj účel: vyzerajú dobre, kričia ešte lepšie a tie, ktoré ešte neumreli, môžeme upodozrievať, že majú všetky vraždy na svedomí. „Prečo tá zrzka odišla tesne predtým, ako došla tá ememeska od vraha? Hmm..."

Dobrý slasher okrem nejakej tej kvalitnej hlavnej hrdinky stojí najmä na kvalitnom zabijakovi. Ten v Sorority Row sa imidžom nápadne inšpiroval Benom Wilsonom (Viem, čo ste robili minulé leto) a jeho rúcho s kapucňou pripomína známy rybársky plášť. Miesto háka však má omnoho bizarnejšiu zbraň: montážnu páku na pneumatiky (?!) Vie s ňou narábať naozaj veľmi obratne, akoby prešiel kurzom sebaobrany pre automechanikov. Hák v rukách rybára pôsobil omnoho uveriteľnejšie, no tu má voľba vražednej zbrane symbolický charakter (takou istou pákou bola zabitá aj Megan), takže sa dá s prižmúreným okom akceptovať.

Sorority Row je plný divokých párty, sexi báb v bikinách a bizarných vrážd. Je to dobre premiešaný letný kokteil, na ktorý si možno na druhý deň nespomeniete, no váš večer vám určite spríjemní. Pre mňa je to takmer všetko, čo od kvalitného slashera očakávam.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok