hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Sorority Row

Afonka Soby | 27. 7. 2010
0
7/10          
žáner:
slasher

Zopár sexi báb vs. jedna páka na pneumatiky


Jessicu, Cassidy, Megan, Ellie, Claire a Chugs k sebe pojí viac ako bežné priateľstvo. Všetky sú totiž členkami školského klubu Theta Pi, kde sa heslo „všetci za jedného, jeden za všetkých" berie smrteľne vážne. Preto, keď Jessica vymyslí plán, ako sa pomstiť Garretovi, nevernému priateľovi Megan, ani jedna nezapochybuje o tom, že to bude skvelá zábava. Spočiatku sa všetko vyvíja sľubne: Megan sa naoko dusí v Garretovej posteli a nakoniec „zomiera" v aute po ceste do nemocnice, ovracaná falošnými zvratkami. Garret však situáciu nezvládne a v panike zabije Megan naozaj. Kto je však skutočne zodpovedný za jej smrť? Je to Garret alebo päťka dievčat, ktoré sa spolupodieľali na tomto zvrátenom žarte? Nech už je to ktokoľvek, nikto nechce svoj život skončiť vo väzení. Dievčatá zo sesterstva Theta Pi musia opäť raz ťahať za jeden povraz...

Sorority Row (u nás nezmyselne ako Klub nemilosrdných) je ďalšou klasickou variáciou na tému „keď sa nevinný žartík zvrhne". Začína, ako inak, divokou párty a o desať minút sa už všetci hádajú, či sa tela zbaviť, alebo zavolať políciu (Netreba ani písať, ktorá možnosť zvíťazí.) Z podobných filmov mi napadá April Fools Day, Red Mist, Haunting of Sorority Row, ale najmä Viem, čo ste robili minulé leto, ktorý v roku 1997 zadefinoval pravidlá tohto slasheroidného „subžánru". Režisér Sorority Row Steward Hendler (Whisper) sa nás snaží presvedčiť, že za 13 rokov sa toho v horore vlastne veľa nezmenilo. Ale počkať... zmenilo sa vlastne niečo?

Okrem toho, že pribudlo pár narážok na Facebook a vrah sa už nevyhráža listom, ale cez MMS a video nahraté do mobilu, je všetko po starom. Rovnako ako vo Viem, čo ste robili..., aj tu sú karty rozdané hneď v úvodných minútach a hádka „čo s telom" potvrdí rozdelenie charakterov. Jessica je dominantná a dokáže presvedčiť všetky, že Theta Pi musí držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Naopak, Cassidy je tá „správna", ktorá by najradšej zavolala políciu a ku všetkému sa priznala. Tieto dve dievčatá sú sestry a sú hlavnými hrdinkami filmu. Scenár si ich všíma trocha viac a necháva ich vyniknúť každú zvlášť. Najmä Jessicu si vyslovene obľúbite. Jej snobské hlášky sú perfektné korenie každej scény, ktorá by inak možno vyznela trápne alebo teatrálne. Ostatné dievčatá sú ako charaktery výrazne plochejšie, ale vôbec to nevadí. Presne spĺňajú svoj účel: vyzerajú dobre, kričia ešte lepšie a tie, ktoré ešte neumreli, môžeme upodozrievať, že majú všetky vraždy na svedomí. „Prečo tá zrzka odišla tesne predtým, ako došla tá ememeska od vraha? Hmm..."

Dobrý slasher okrem nejakej tej kvalitnej hlavnej hrdinky stojí najmä na kvalitnom zabijakovi. Ten v Sorority Row sa imidžom nápadne inšpiroval Benom Wilsonom (Viem, čo ste robili minulé leto) a jeho rúcho s kapucňou pripomína známy rybársky plášť. Miesto háka však má omnoho bizarnejšiu zbraň: montážnu páku na pneumatiky (?!) Vie s ňou narábať naozaj veľmi obratne, akoby prešiel kurzom sebaobrany pre automechanikov. Hák v rukách rybára pôsobil omnoho uveriteľnejšie, no tu má voľba vražednej zbrane symbolický charakter (takou istou pákou bola zabitá aj Megan), takže sa dá s prižmúreným okom akceptovať.

Sorority Row je plný divokých párty, sexi báb v bikinách a bizarných vrážd. Je to dobre premiešaný letný kokteil, na ktorý si možno na druhý deň nespomeniete, no váš večer vám určite spríjemní. Pre mňa je to takmer všetko, čo od kvalitného slashera očakávam.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok