hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Sorority Row

Afonka Soby | 27. 7. 2010
0
7/10          
žáner:
slasher

Zopár sexi báb vs. jedna páka na pneumatiky


Jessicu, Cassidy, Megan, Ellie, Claire a Chugs k sebe pojí viac ako bežné priateľstvo. Všetky sú totiž členkami školského klubu Theta Pi, kde sa heslo „všetci za jedného, jeden za všetkých" berie smrteľne vážne. Preto, keď Jessica vymyslí plán, ako sa pomstiť Garretovi, nevernému priateľovi Megan, ani jedna nezapochybuje o tom, že to bude skvelá zábava. Spočiatku sa všetko vyvíja sľubne: Megan sa naoko dusí v Garretovej posteli a nakoniec „zomiera" v aute po ceste do nemocnice, ovracaná falošnými zvratkami. Garret však situáciu nezvládne a v panike zabije Megan naozaj. Kto je však skutočne zodpovedný za jej smrť? Je to Garret alebo päťka dievčat, ktoré sa spolupodieľali na tomto zvrátenom žarte? Nech už je to ktokoľvek, nikto nechce svoj život skončiť vo väzení. Dievčatá zo sesterstva Theta Pi musia opäť raz ťahať za jeden povraz...

Sorority Row (u nás nezmyselne ako Klub nemilosrdných) je ďalšou klasickou variáciou na tému „keď sa nevinný žartík zvrhne". Začína, ako inak, divokou párty a o desať minút sa už všetci hádajú, či sa tela zbaviť, alebo zavolať políciu (Netreba ani písať, ktorá možnosť zvíťazí.) Z podobných filmov mi napadá April Fools Day, Red Mist, Haunting of Sorority Row, ale najmä Viem, čo ste robili minulé leto, ktorý v roku 1997 zadefinoval pravidlá tohto slasheroidného „subžánru". Režisér Sorority Row Steward Hendler (Whisper) sa nás snaží presvedčiť, že za 13 rokov sa toho v horore vlastne veľa nezmenilo. Ale počkať... zmenilo sa vlastne niečo?

Okrem toho, že pribudlo pár narážok na Facebook a vrah sa už nevyhráža listom, ale cez MMS a video nahraté do mobilu, je všetko po starom. Rovnako ako vo Viem, čo ste robili..., aj tu sú karty rozdané hneď v úvodných minútach a hádka „čo s telom" potvrdí rozdelenie charakterov. Jessica je dominantná a dokáže presvedčiť všetky, že Theta Pi musí držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Naopak, Cassidy je tá „správna", ktorá by najradšej zavolala políciu a ku všetkému sa priznala. Tieto dve dievčatá sú sestry a sú hlavnými hrdinkami filmu. Scenár si ich všíma trocha viac a necháva ich vyniknúť každú zvlášť. Najmä Jessicu si vyslovene obľúbite. Jej snobské hlášky sú perfektné korenie každej scény, ktorá by inak možno vyznela trápne alebo teatrálne. Ostatné dievčatá sú ako charaktery výrazne plochejšie, ale vôbec to nevadí. Presne spĺňajú svoj účel: vyzerajú dobre, kričia ešte lepšie a tie, ktoré ešte neumreli, môžeme upodozrievať, že majú všetky vraždy na svedomí. „Prečo tá zrzka odišla tesne predtým, ako došla tá ememeska od vraha? Hmm..."

Dobrý slasher okrem nejakej tej kvalitnej hlavnej hrdinky stojí najmä na kvalitnom zabijakovi. Ten v Sorority Row sa imidžom nápadne inšpiroval Benom Wilsonom (Viem, čo ste robili minulé leto) a jeho rúcho s kapucňou pripomína známy rybársky plášť. Miesto háka však má omnoho bizarnejšiu zbraň: montážnu páku na pneumatiky (?!) Vie s ňou narábať naozaj veľmi obratne, akoby prešiel kurzom sebaobrany pre automechanikov. Hák v rukách rybára pôsobil omnoho uveriteľnejšie, no tu má voľba vražednej zbrane symbolický charakter (takou istou pákou bola zabitá aj Megan), takže sa dá s prižmúreným okom akceptovať.

Sorority Row je plný divokých párty, sexi báb v bikinách a bizarných vrážd. Je to dobre premiešaný letný kokteil, na ktorý si možno na druhý deň nespomeniete, no váš večer vám určite spríjemní. Pre mňa je to takmer všetko, čo od kvalitného slashera očakávam.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok