recenzie.

Sorority Row

Afonka Soby | 27. 7. 2010

0

7/10          

žáner:

slasher

Zopár sexi báb vs. jedna páka na pneumatiky

Jessicu, Cassidy, Megan, Ellie, Claire a Chugs k sebe pojí viac ako bežné priateľstvo. Všetky sú totiž členkami školského klubu Theta Pi, kde sa heslo „všetci za jedného, jeden za všetkých" berie smrteľne vážne. Preto, keď Jessica vymyslí plán, ako sa pomstiť Garretovi, nevernému priateľovi Megan, ani jedna nezapochybuje o tom, že to bude skvelá zábava. Spočiatku sa všetko vyvíja sľubne: Megan sa naoko dusí v Garretovej posteli a nakoniec „zomiera" v aute po ceste do nemocnice, ovracaná falošnými zvratkami. Garret však situáciu nezvládne a v panike zabije Megan naozaj. Kto je však skutočne zodpovedný za jej smrť? Je to Garret alebo päťka dievčat, ktoré sa spolupodieľali na tomto zvrátenom žarte? Nech už je to ktokoľvek, nikto nechce svoj život skončiť vo väzení. Dievčatá zo sesterstva Theta Pi musia opäť raz ťahať za jeden povraz...

Sorority Row (u nás nezmyselne ako Klub nemilosrdných) je ďalšou klasickou variáciou na tému „keď sa nevinný žartík zvrhne". Začína, ako inak, divokou párty a o desať minút sa už všetci hádajú, či sa tela zbaviť, alebo zavolať políciu (Netreba ani písať, ktorá možnosť zvíťazí.) Z podobných filmov mi napadá April Fools Day, Red Mist, Haunting of Sorority Row, ale najmä Viem, čo ste robili minulé leto, ktorý v roku 1997 zadefinoval pravidlá tohto slasheroidného „subžánru". Režisér Sorority Row Steward Hendler (Whisper) sa nás snaží presvedčiť, že za 13 rokov sa toho v horore vlastne veľa nezmenilo. Ale počkať... zmenilo sa vlastne niečo?

Okrem toho, že pribudlo pár narážok na Facebook a vrah sa už nevyhráža listom, ale cez MMS a video nahraté do mobilu, je všetko po starom. Rovnako ako vo Viem, čo ste robili..., aj tu sú karty rozdané hneď v úvodných minútach a hádka „čo s telom" potvrdí rozdelenie charakterov. Jessica je dominantná a dokáže presvedčiť všetky, že Theta Pi musí držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Naopak, Cassidy je tá „správna", ktorá by najradšej zavolala políciu a ku všetkému sa priznala. Tieto dve dievčatá sú sestry a sú hlavnými hrdinkami filmu. Scenár si ich všíma trocha viac a necháva ich vyniknúť každú zvlášť. Najmä Jessicu si vyslovene obľúbite. Jej snobské hlášky sú perfektné korenie každej scény, ktorá by inak možno vyznela trápne alebo teatrálne. Ostatné dievčatá sú ako charaktery výrazne plochejšie, ale vôbec to nevadí. Presne spĺňajú svoj účel: vyzerajú dobre, kričia ešte lepšie a tie, ktoré ešte neumreli, môžeme upodozrievať, že majú všetky vraždy na svedomí. „Prečo tá zrzka odišla tesne predtým, ako došla tá ememeska od vraha? Hmm..."

Dobrý slasher okrem nejakej tej kvalitnej hlavnej hrdinky stojí najmä na kvalitnom zabijakovi. Ten v Sorority Row sa imidžom nápadne inšpiroval Benom Wilsonom (Viem, čo ste robili minulé leto) a jeho rúcho s kapucňou pripomína známy rybársky plášť. Miesto háka však má omnoho bizarnejšiu zbraň: montážnu páku na pneumatiky (?!) Vie s ňou narábať naozaj veľmi obratne, akoby prešiel kurzom sebaobrany pre automechanikov. Hák v rukách rybára pôsobil omnoho uveriteľnejšie, no tu má voľba vražednej zbrane symbolický charakter (takou istou pákou bola zabitá aj Megan), takže sa dá s prižmúreným okom akceptovať.

Sorority Row je plný divokých párty, sexi báb v bikinách a bizarných vrážd. Je to dobre premiešaný letný kokteil, na ktorý si možno na druhý deň nespomeniete, no váš večer vám určite spríjemní. Pre mňa je to takmer všetko, čo od kvalitného slashera očakávam.