hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Sorority Row

Afonka Soby | 27. 7. 2010
0
7/10          
žáner:
slasher

Zopár sexi báb vs. jedna páka na pneumatiky


Jessicu, Cassidy, Megan, Ellie, Claire a Chugs k sebe pojí viac ako bežné priateľstvo. Všetky sú totiž členkami školského klubu Theta Pi, kde sa heslo „všetci za jedného, jeden za všetkých" berie smrteľne vážne. Preto, keď Jessica vymyslí plán, ako sa pomstiť Garretovi, nevernému priateľovi Megan, ani jedna nezapochybuje o tom, že to bude skvelá zábava. Spočiatku sa všetko vyvíja sľubne: Megan sa naoko dusí v Garretovej posteli a nakoniec „zomiera" v aute po ceste do nemocnice, ovracaná falošnými zvratkami. Garret však situáciu nezvládne a v panike zabije Megan naozaj. Kto je však skutočne zodpovedný za jej smrť? Je to Garret alebo päťka dievčat, ktoré sa spolupodieľali na tomto zvrátenom žarte? Nech už je to ktokoľvek, nikto nechce svoj život skončiť vo väzení. Dievčatá zo sesterstva Theta Pi musia opäť raz ťahať za jeden povraz...

Sorority Row (u nás nezmyselne ako Klub nemilosrdných) je ďalšou klasickou variáciou na tému „keď sa nevinný žartík zvrhne". Začína, ako inak, divokou párty a o desať minút sa už všetci hádajú, či sa tela zbaviť, alebo zavolať políciu (Netreba ani písať, ktorá možnosť zvíťazí.) Z podobných filmov mi napadá April Fools Day, Red Mist, Haunting of Sorority Row, ale najmä Viem, čo ste robili minulé leto, ktorý v roku 1997 zadefinoval pravidlá tohto slasheroidného „subžánru". Režisér Sorority Row Steward Hendler (Whisper) sa nás snaží presvedčiť, že za 13 rokov sa toho v horore vlastne veľa nezmenilo. Ale počkať... zmenilo sa vlastne niečo?

Okrem toho, že pribudlo pár narážok na Facebook a vrah sa už nevyhráža listom, ale cez MMS a video nahraté do mobilu, je všetko po starom. Rovnako ako vo Viem, čo ste robili..., aj tu sú karty rozdané hneď v úvodných minútach a hádka „čo s telom" potvrdí rozdelenie charakterov. Jessica je dominantná a dokáže presvedčiť všetky, že Theta Pi musí držať spolu, nech sa deje čokoľvek. Naopak, Cassidy je tá „správna", ktorá by najradšej zavolala políciu a ku všetkému sa priznala. Tieto dve dievčatá sú sestry a sú hlavnými hrdinkami filmu. Scenár si ich všíma trocha viac a necháva ich vyniknúť každú zvlášť. Najmä Jessicu si vyslovene obľúbite. Jej snobské hlášky sú perfektné korenie každej scény, ktorá by inak možno vyznela trápne alebo teatrálne. Ostatné dievčatá sú ako charaktery výrazne plochejšie, ale vôbec to nevadí. Presne spĺňajú svoj účel: vyzerajú dobre, kričia ešte lepšie a tie, ktoré ešte neumreli, môžeme upodozrievať, že majú všetky vraždy na svedomí. „Prečo tá zrzka odišla tesne predtým, ako došla tá ememeska od vraha? Hmm..."

Dobrý slasher okrem nejakej tej kvalitnej hlavnej hrdinky stojí najmä na kvalitnom zabijakovi. Ten v Sorority Row sa imidžom nápadne inšpiroval Benom Wilsonom (Viem, čo ste robili minulé leto) a jeho rúcho s kapucňou pripomína známy rybársky plášť. Miesto háka však má omnoho bizarnejšiu zbraň: montážnu páku na pneumatiky (?!) Vie s ňou narábať naozaj veľmi obratne, akoby prešiel kurzom sebaobrany pre automechanikov. Hák v rukách rybára pôsobil omnoho uveriteľnejšie, no tu má voľba vražednej zbrane symbolický charakter (takou istou pákou bola zabitá aj Megan), takže sa dá s prižmúreným okom akceptovať.

Sorority Row je plný divokých párty, sexi báb v bikinách a bizarných vrážd. Je to dobre premiešaný letný kokteil, na ktorý si možno na druhý deň nespomeniete, no váš večer vám určite spríjemní. Pre mňa je to takmer všetko, čo od kvalitného slashera očakávam.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok