hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Hell Fest: Park hrôzy

Andrej Gomora | 9. 10. 2018
0
4/10          
žáner:
slasher

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?


Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

„Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení.“

Ako výhoda by sa pritom mohlo javiť posunutie v žánri, minimálne ak sa vám žiada trochu viac akcie. Všetko nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o klasický tínedžerský slasher, ten skutočne aj tvorí kostru diela. Problém je len v jeho intenzite. A v tom, ako málo film využíva jeho možnosti na úkor šantenia sa v strašidelnom parku. Fajn, že nám ukáže vraždu na úvod, nech nepochybujeme, či sa niečo bude diať. Nech jej aj slabšia, chýba jej napätie a dramatickosť. Predsa, je to úvod. Skutočná hrôza je, ako dlho po nej sa vo filme nič zásadne dramatické nedeje. Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení. A sledujeme hororový zábavný park. Bez ohľadu na jeho príťažlivosť pre diváka z hľadiska možnej návštevy nedáva príliš zmysel vyplňovať čas zobrazovaním zjavne neškodných atrakcií.

„Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy.“

V čom bol nenaplnený potenciál väčšiny diela sa ukáže na koniec, keď sa tento potenciál začne počas krátkeho finále využívať. Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy. Sú svedkami vraždy, ale myslia si, že ide o jednu z atrakcií. Dolieza za nimi čudný chlapík v maske. Vždy sa ale drží na hranici atrakcie respektíve magora, ktorý svoju prácu berie príliš vážne, prípadne je skrátka mierne mimo. Postavy sa môžu cítiť nepríjemne, zmätene a báť sa viac než očakávali. Až takmer do konca to ale nie je skutočná hrôza, strach o život, aký by si žiadal horor.

„Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku.“

Snáh o dramatizáciu dlho aj tak nie je veľa, pár márnych pokusov sa nejak stráca v odľahčenej atmosfére, čo sa ale do značnej miery javí ako úmysel. Nič by zatiaľ nemalo tínedžerom kaziť zábavu a prehlbovať prvé vrásky na čelách. Preto aj keď prvý z nich zomrie, nikto o jeho smrti vlastne nevie. Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku. My sme preto nútení sledovať len ich a ich často veľmi nápadne nezmyselné správanie. Predsa, snažiť sa prinútiť diváka tráviť toľko času s tak výrazne iritujúcimi postavami neznie ako najlepší nápad. A to si hovoríme, že je ich šesť, nepočítajúc anonymných návštevníkov parku. Možných obetí viac než dosť, šetria si ich za nejakým prekvapivým účelom?

„Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť.“

O to horšie je, keď nakoniec zistíme, že celý ten nápad nemusel byť až tak dokonale nezmyselný. Keď sa postavy boja vraha, už aj tie atrakcie vyznievajú o čosi zaujímavejšie. Keď skutočne vedia, že im niečo hrozí, a že niečo  hrozí aj ostatným návštevníkom parku, a že bezpečnosťou žiadnej atrakcie si nemôžu byť istí. Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť. Možno tiež nejde o skutočný hororový skvost, v porovnaní s predošlou otravou sa ale javí neporovnateľne zábavnejšia, a hlavne ako pravý horor. Ten bol dovtedy dosť ťažko badateľný.

Hell Fest: Park hrôzy by chcel byť v rámci žánra tínedžerských slasherov niečím zaujímavý, nakoniec sa ale nedoťahuje ani len na priemer. Že sa odohráva v parku hrôzy možno mohla byť výhoda, určite ale nešlo na nej postaviť celý film. Kto vie, keby sa tvorcovia držali osvedčených receptov, dali si viac záležať na scenári, ponúkli viac obetí a krvi. A vôbec, skutočne hororový scenár. Na základe ako tak fungujúceho finále sa zdá, že z filmu mohlo aj niečo byť. Takto sa doň veru mnoho zaujímavého nedostalo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok