hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Hell Fest: Park hrôzy

Andrej Gomora | 9. 10. 2018
0
4/10          
žáner:
slasher

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?


Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

„Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení.“

Ako výhoda by sa pritom mohlo javiť posunutie v žánri, minimálne ak sa vám žiada trochu viac akcie. Všetko nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o klasický tínedžerský slasher, ten skutočne aj tvorí kostru diela. Problém je len v jeho intenzite. A v tom, ako málo film využíva jeho možnosti na úkor šantenia sa v strašidelnom parku. Fajn, že nám ukáže vraždu na úvod, nech nepochybujeme, či sa niečo bude diať. Nech jej aj slabšia, chýba jej napätie a dramatickosť. Predsa, je to úvod. Skutočná hrôza je, ako dlho po nej sa vo filme nič zásadne dramatické nedeje. Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení. A sledujeme hororový zábavný park. Bez ohľadu na jeho príťažlivosť pre diváka z hľadiska možnej návštevy nedáva príliš zmysel vyplňovať čas zobrazovaním zjavne neškodných atrakcií.

„Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy.“

V čom bol nenaplnený potenciál väčšiny diela sa ukáže na koniec, keď sa tento potenciál začne počas krátkeho finále využívať. Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy. Sú svedkami vraždy, ale myslia si, že ide o jednu z atrakcií. Dolieza za nimi čudný chlapík v maske. Vždy sa ale drží na hranici atrakcie respektíve magora, ktorý svoju prácu berie príliš vážne, prípadne je skrátka mierne mimo. Postavy sa môžu cítiť nepríjemne, zmätene a báť sa viac než očakávali. Až takmer do konca to ale nie je skutočná hrôza, strach o život, aký by si žiadal horor.

„Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku.“

Snáh o dramatizáciu dlho aj tak nie je veľa, pár márnych pokusov sa nejak stráca v odľahčenej atmosfére, čo sa ale do značnej miery javí ako úmysel. Nič by zatiaľ nemalo tínedžerom kaziť zábavu a prehlbovať prvé vrásky na čelách. Preto aj keď prvý z nich zomrie, nikto o jeho smrti vlastne nevie. Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku. My sme preto nútení sledovať len ich a ich často veľmi nápadne nezmyselné správanie. Predsa, snažiť sa prinútiť diváka tráviť toľko času s tak výrazne iritujúcimi postavami neznie ako najlepší nápad. A to si hovoríme, že je ich šesť, nepočítajúc anonymných návštevníkov parku. Možných obetí viac než dosť, šetria si ich za nejakým prekvapivým účelom?

„Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť.“

O to horšie je, keď nakoniec zistíme, že celý ten nápad nemusel byť až tak dokonale nezmyselný. Keď sa postavy boja vraha, už aj tie atrakcie vyznievajú o čosi zaujímavejšie. Keď skutočne vedia, že im niečo hrozí, a že niečo  hrozí aj ostatným návštevníkom parku, a že bezpečnosťou žiadnej atrakcie si nemôžu byť istí. Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť. Možno tiež nejde o skutočný hororový skvost, v porovnaní s predošlou otravou sa ale javí neporovnateľne zábavnejšia, a hlavne ako pravý horor. Ten bol dovtedy dosť ťažko badateľný.

Hell Fest: Park hrôzy by chcel byť v rámci žánra tínedžerských slasherov niečím zaujímavý, nakoniec sa ale nedoťahuje ani len na priemer. Že sa odohráva v parku hrôzy možno mohla byť výhoda, určite ale nešlo na nej postaviť celý film. Kto vie, keby sa tvorcovia držali osvedčených receptov, dali si viac záležať na scenári, ponúkli viac obetí a krvi. A vôbec, skutočne hororový scenár. Na základe ako tak fungujúceho finále sa zdá, že z filmu mohlo aj niečo byť. Takto sa doň veru mnoho zaujímavého nedostalo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok