hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Jessabelle

Odkaz mŕtvej matky pre mŕtve dieťa
Mať v kinách v priebehu mesiaca dva horory, ktorých názvy sú spolovice rovnaké ženské mená znie ako šibalský žartík. Hlavne keď za ten mesiac v našich kinách iné horory neboli. Annabelle bola už sama osebe nepodarený pokus o vtip. Takže právom vzbudzuje nedôveru ten, kto sa od nej nesnaží čo najviac dištancovať. Hovorme si, že ide o náhodu, a snažme sa na Jessabelle pozerať bez predsudkov.
20. 11. 2014

recenzie.

Hell Fest: Park hrôzy

Andrej Gomora | 9. 10. 2018
0
4/10          
žáner:
slasher

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?


Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

„Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení.“

Ako výhoda by sa pritom mohlo javiť posunutie v žánri, minimálne ak sa vám žiada trochu viac akcie. Všetko nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o klasický tínedžerský slasher, ten skutočne aj tvorí kostru diela. Problém je len v jeho intenzite. A v tom, ako málo film využíva jeho možnosti na úkor šantenia sa v strašidelnom parku. Fajn, že nám ukáže vraždu na úvod, nech nepochybujeme, či sa niečo bude diať. Nech jej aj slabšia, chýba jej napätie a dramatickosť. Predsa, je to úvod. Skutočná hrôza je, ako dlho po nej sa vo filme nič zásadne dramatické nedeje. Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení. A sledujeme hororový zábavný park. Bez ohľadu na jeho príťažlivosť pre diváka z hľadiska možnej návštevy nedáva príliš zmysel vyplňovať čas zobrazovaním zjavne neškodných atrakcií.

„Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy.“

V čom bol nenaplnený potenciál väčšiny diela sa ukáže na koniec, keď sa tento potenciál začne počas krátkeho finále využívať. Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy. Sú svedkami vraždy, ale myslia si, že ide o jednu z atrakcií. Dolieza za nimi čudný chlapík v maske. Vždy sa ale drží na hranici atrakcie respektíve magora, ktorý svoju prácu berie príliš vážne, prípadne je skrátka mierne mimo. Postavy sa môžu cítiť nepríjemne, zmätene a báť sa viac než očakávali. Až takmer do konca to ale nie je skutočná hrôza, strach o život, aký by si žiadal horor.

„Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku.“

Snáh o dramatizáciu dlho aj tak nie je veľa, pár márnych pokusov sa nejak stráca v odľahčenej atmosfére, čo sa ale do značnej miery javí ako úmysel. Nič by zatiaľ nemalo tínedžerom kaziť zábavu a prehlbovať prvé vrásky na čelách. Preto aj keď prvý z nich zomrie, nikto o jeho smrti vlastne nevie. Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku. My sme preto nútení sledovať len ich a ich často veľmi nápadne nezmyselné správanie. Predsa, snažiť sa prinútiť diváka tráviť toľko času s tak výrazne iritujúcimi postavami neznie ako najlepší nápad. A to si hovoríme, že je ich šesť, nepočítajúc anonymných návštevníkov parku. Možných obetí viac než dosť, šetria si ich za nejakým prekvapivým účelom?

„Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť.“

O to horšie je, keď nakoniec zistíme, že celý ten nápad nemusel byť až tak dokonale nezmyselný. Keď sa postavy boja vraha, už aj tie atrakcie vyznievajú o čosi zaujímavejšie. Keď skutočne vedia, že im niečo hrozí, a že niečo  hrozí aj ostatným návštevníkom parku, a že bezpečnosťou žiadnej atrakcie si nemôžu byť istí. Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť. Možno tiež nejde o skutočný hororový skvost, v porovnaní s predošlou otravou sa ale javí neporovnateľne zábavnejšia, a hlavne ako pravý horor. Ten bol dovtedy dosť ťažko badateľný.

Hell Fest: Park hrôzy by chcel byť v rámci žánra tínedžerských slasherov niečím zaujímavý, nakoniec sa ale nedoťahuje ani len na priemer. Že sa odohráva v parku hrôzy možno mohla byť výhoda, určite ale nešlo na nej postaviť celý film. Kto vie, keby sa tvorcovia držali osvedčených receptov, dali si viac záležať na scenári, ponúkli viac obetí a krvi. A vôbec, skutočne hororový scenár. Na základe ako tak fungujúceho finále sa zdá, že z filmu mohlo aj niečo byť. Takto sa doň veru mnoho zaujímavého nedostalo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok