hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Hell Fest: Park hrôzy

Andrej Gomora | 9. 10. 2018
0
4/10          
žáner:
slasher

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?


Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

„Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení.“

Ako výhoda by sa pritom mohlo javiť posunutie v žánri, minimálne ak sa vám žiada trochu viac akcie. Všetko nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o klasický tínedžerský slasher, ten skutočne aj tvorí kostru diela. Problém je len v jeho intenzite. A v tom, ako málo film využíva jeho možnosti na úkor šantenia sa v strašidelnom parku. Fajn, že nám ukáže vraždu na úvod, nech nepochybujeme, či sa niečo bude diať. Nech jej aj slabšia, chýba jej napätie a dramatickosť. Predsa, je to úvod. Skutočná hrôza je, ako dlho po nej sa vo filme nič zásadne dramatické nedeje. Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení. A sledujeme hororový zábavný park. Bez ohľadu na jeho príťažlivosť pre diváka z hľadiska možnej návštevy nedáva príliš zmysel vyplňovať čas zobrazovaním zjavne neškodných atrakcií.

„Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy.“

V čom bol nenaplnený potenciál väčšiny diela sa ukáže na koniec, keď sa tento potenciál začne počas krátkeho finále využívať. Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy. Sú svedkami vraždy, ale myslia si, že ide o jednu z atrakcií. Dolieza za nimi čudný chlapík v maske. Vždy sa ale drží na hranici atrakcie respektíve magora, ktorý svoju prácu berie príliš vážne, prípadne je skrátka mierne mimo. Postavy sa môžu cítiť nepríjemne, zmätene a báť sa viac než očakávali. Až takmer do konca to ale nie je skutočná hrôza, strach o život, aký by si žiadal horor.

„Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku.“

Snáh o dramatizáciu dlho aj tak nie je veľa, pár márnych pokusov sa nejak stráca v odľahčenej atmosfére, čo sa ale do značnej miery javí ako úmysel. Nič by zatiaľ nemalo tínedžerom kaziť zábavu a prehlbovať prvé vrásky na čelách. Preto aj keď prvý z nich zomrie, nikto o jeho smrti vlastne nevie. Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku. My sme preto nútení sledovať len ich a ich často veľmi nápadne nezmyselné správanie. Predsa, snažiť sa prinútiť diváka tráviť toľko času s tak výrazne iritujúcimi postavami neznie ako najlepší nápad. A to si hovoríme, že je ich šesť, nepočítajúc anonymných návštevníkov parku. Možných obetí viac než dosť, šetria si ich za nejakým prekvapivým účelom?

„Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť.“

O to horšie je, keď nakoniec zistíme, že celý ten nápad nemusel byť až tak dokonale nezmyselný. Keď sa postavy boja vraha, už aj tie atrakcie vyznievajú o čosi zaujímavejšie. Keď skutočne vedia, že im niečo hrozí, a že niečo  hrozí aj ostatným návštevníkom parku, a že bezpečnosťou žiadnej atrakcie si nemôžu byť istí. Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť. Možno tiež nejde o skutočný hororový skvost, v porovnaní s predošlou otravou sa ale javí neporovnateľne zábavnejšia, a hlavne ako pravý horor. Ten bol dovtedy dosť ťažko badateľný.

Hell Fest: Park hrôzy by chcel byť v rámci žánra tínedžerských slasherov niečím zaujímavý, nakoniec sa ale nedoťahuje ani len na priemer. Že sa odohráva v parku hrôzy možno mohla byť výhoda, určite ale nešlo na nej postaviť celý film. Kto vie, keby sa tvorcovia držali osvedčených receptov, dali si viac záležať na scenári, ponúkli viac obetí a krvi. A vôbec, skutočne hororový scenár. Na základe ako tak fungujúceho finále sa zdá, že z filmu mohlo aj niečo byť. Takto sa doň veru mnoho zaujímavého nedostalo.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok