najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
13 Sins
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Hell Fest: Park hrôzy
Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?
Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.
„Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení.“
Ako výhoda by sa pritom mohlo javiť posunutie v žánri, minimálne ak sa vám žiada trochu viac akcie. Všetko nasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o klasický tínedžerský slasher, ten skutočne aj tvorí kostru diela. Problém je len v jeho intenzite. A v tom, ako málo film využíva jeho možnosti na úkor šantenia sa v strašidelnom parku. Fajn, že nám ukáže vraždu na úvod, nech nepochybujeme, či sa niečo bude diať. Nech jej aj slabšia, chýba jej napätie a dramatickosť. Predsa, je to úvod. Skutočná hrôza je, ako dlho po nej sa vo filme nič zásadne dramatické nedeje. Sledujeme šiestich tínedžerov, z toho štyria sú neznesiteľní svojou afektovanosťou a hlúposťou, zvyšní dvaja tým, akí sú presladení. A sledujeme hororový zábavný park. Bez ohľadu na jeho príťažlivosť pre diváka z hľadiska možnej návštevy nedáva príliš zmysel vyplňovať čas zobrazovaním zjavne neškodných atrakcií.
„Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy.“
V čom bol nenaplnený potenciál väčšiny diela sa ukáže na koniec, keď sa tento potenciál začne počas krátkeho finále využívať. Divák síce vie, že hrozba je skutočná, čo z toho, keď to nevedia postavy. Sú svedkami vraždy, ale myslia si, že ide o jednu z atrakcií. Dolieza za nimi čudný chlapík v maske. Vždy sa ale drží na hranici atrakcie respektíve magora, ktorý svoju prácu berie príliš vážne, prípadne je skrátka mierne mimo. Postavy sa môžu cítiť nepríjemne, zmätene a báť sa viac než očakávali. Až takmer do konca to ale nie je skutočná hrôza, strach o život, aký by si žiadal horor.
„Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku.“
Snáh o dramatizáciu dlho aj tak nie je veľa, pár márnych pokusov sa nejak stráca v odľahčenej atmosfére, čo sa ale do značnej miery javí ako úmysel. Nič by zatiaľ nemalo tínedžerom kaziť zábavu a prehlbovať prvé vrásky na čelách. Preto aj keď prvý z nich zomrie, nikto o jeho smrti vlastne nevie. Každý zárodok napätia autori vedome podkopú, prípadne z neho spravia žart, nezmysel, výstrelok parku. My sme preto nútení sledovať len ich a ich často veľmi nápadne nezmyselné správanie. Predsa, snažiť sa prinútiť diváka tráviť toľko času s tak výrazne iritujúcimi postavami neznie ako najlepší nápad. A to si hovoríme, že je ich šesť, nepočítajúc anonymných návštevníkov parku. Možných obetí viac než dosť, šetria si ich za nejakým prekvapivým účelom?
„Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť.“
O to horšie je, keď nakoniec zistíme, že celý ten nápad nemusel byť až tak dokonale nezmyselný. Keď sa postavy boja vraha, už aj tie atrakcie vyznievajú o čosi zaujímavejšie. Keď skutočne vedia, že im niečo hrozí, a že niečo hrozí aj ostatným návštevníkom parku, a že bezpečnosťou žiadnej atrakcie si nemôžu byť istí. Takmer ako nepochopiteľné sa javí, prečo táto časť vo filme zaberá takú krátku časť. Možno tiež nejde o skutočný hororový skvost, v porovnaní s predošlou otravou sa ale javí neporovnateľne zábavnejšia, a hlavne ako pravý horor. Ten bol dovtedy dosť ťažko badateľný.
Hell Fest: Park hrôzy by chcel byť v rámci žánra tínedžerských slasherov niečím zaujímavý, nakoniec sa ale nedoťahuje ani len na priemer. Že sa odohráva v parku hrôzy možno mohla byť výhoda, určite ale nešlo na nej postaviť celý film. Kto vie, keby sa tvorcovia držali osvedčených receptov, dali si viac záležať na scenári, ponúkli viac obetí a krvi. A vôbec, skutočne hororový scenár. Na základe ako tak fungujúceho finále sa zdá, že z filmu mohlo aj niečo byť. Takto sa doň veru mnoho zaujímavého nedostalo.
