hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

The Town That Dreaded Sundown (2014)

Andrej Gomora | 9. 3. 2015
0
5/10          
žáner:
independent, slasher

Nielen film o filme


Nový tínedžerský slasher. Čo by bol niekedy pred dvadsiatimi rokmi možno sklamaný povzdych, v súčasnosti naopak privoláva nadšený jasot. Slashery v poslednom čase výrazne ustupujú sofistikovanejším žánrom, pre ktoré ale hlavne konzervatívni fanúšikovia nemajú vždy pochopenie. O to väčšia škoda je, že mnoho ich končí buď v kategórii odpadu alebo ide o remaky klasík. Tu našťastie nejde ani o jeden z týchto prípadov, hoci prehnané očakávania tiež nie sú na mieste. Áno, takýto vrah tu už bol vo filme s rovnakým názvom. Tu to al vlastne znamená len že má tú istú masku, je krutý a príliš si nevyberá. Nejde totiž o remake ani sequel. Pôvodný film tu existuje zároveň ako film a skutočné sú aj udalosti, ktoré sa v ňom odohrali. Volá sa The Town That Dreaded Sundown.
 

„Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje."

Úloha pôvodného filmu je vlastne pochopiteľná, samozrejme obyvateľov pobúril. Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje. Premietanie každý rok na Halloween má síce množstvo návštevníkov, zároveň ale aj mnoho odporcov. Hlavným je miestny kazateľ, ktorého počuť pomaly lepšie ako reproduktory autokina. Keď sa Jami s Coreym poberú z premietania predčasne, napred by ich rád pochválil. No oni idú na známe miesto, kde mladí zvykli vyhľadávať súkromie. Pred 65 rokmi práve tu maskovaný vrah najčastejšie vyhľadával svoje obete. Ľudia sa sem potom báli chodiť, no zdá sa, že strach sa pomaly vytráca. Až do toho dňa. Jami vrah pustí, je totiž ašpirujúca novinárka. Nech svetu povie, že nemali zabudnúť. Pripomína sa ale aj sám, a s veľkým potešením.

„Skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku."

Mladá žena ako hlavná postava sa do filmu nádherne hodí. Aj keď jej ambície vysvetľujú záujem v pátraní po vrahovi, detektívna zložka ako celok až tak nefunguje. Miestami si zo seba samého robí žarty úmyslne, nech vidíme, že nesledujeme detektívku. No skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku. Aj keď základný zmysel v nej je, cítiť z nej skôr absurditu a tú chaotický a nezrozumiteľný záver skutočne korunuje.

„Keď už aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život, ani nijako inak nás vražda nevzruší."

Hlavné je ale samozrejme v slasheri razenie, vrah a jeho obete. Málo ich nie je a miestami z nich aj poriadne strieka krv. No vyslovene podarenou nie je ani jedna vražda, už ani nehovoriac o nejakej pamätnosti. Novinka je možno v prerušení rande dvoch chlapcov. Smrť zväčša prichádza rýchlo a nečakane, teda bez veľkého napätia. Taká je aj celková prítomnosť zabijaka, nám dosť ľahostajná. Že niekoho môže zabiť nás veľmi netrápi. Keďže tých ľudí nepoznáme. Keď už ale aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život ani nijako inak nás vražda nevzruší. To je škoda, keďže v slasheri by zrovna o to malo ísť.

Aj keď film celkove nie je zle nakrútený, mnoho svojich ambícií zjavne nespĺňa. Nejde len o neserióznu zápletku miestami úmyselne hraničiacu s paródiou. Prehnane zoschematizovaných je aj veľa postáv, na čele s pastorom. Ako doplnok by možno boli fajn, vtedy by z nich mohol byť prídavný komický element. No slasher potrebuje sympatické a ľudské postavy a tie tu trochu chýbajú. Podobne prestrelená je aj realizácia, hlavne kamera. Aj keď nepochybne prekonáva mnoho konkurentov, množstvo inovatívnych a kreatívnych záberov už autori nedokázali úplne prispôsobiť svojim schopnostiam. Mnohé preto pôsobia až zbytočne ambiciózne. Celý film sa prekomplikuje. Čo by nám neprekážalo. Stačilo by, aby fungovalo to hlavné.

The Town That Dreaded Sundown je konečne po čase pozerateľný slasher, ale tým sa jeho výhody v podstate končia. Už aj v rámci širšieho žánra hororov dosahuje sotva na priemer. Nehrozí síce, že ho nedopozeráte z odporu, ako to býva pri exploitoch. Skôr hrozí, že vám bude na smiech. A nie v pozitívnom slova zmysle, aj napriek snahe tvorcov tak jeho absurdnú zložku štylizovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok