recenzie.

The Town That Dreaded Sundown (2014)

Andrej Gomora | 9. 3. 2015

0

5/10          

žáner:

independent, slasher

Nielen film o filme

„Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje."

Úloha pôvodného filmu je vlastne pochopiteľná, samozrejme obyvateľov pobúril. Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje. Premietanie každý rok na Halloween má síce množstvo návštevníkov, zároveň ale aj mnoho odporcov. Hlavným je miestny kazateľ, ktorého počuť pomaly lepšie ako reproduktory autokina. Keď sa Jami s Coreym poberú z premietania predčasne, napred by ich rád pochválil. No oni idú na známe miesto, kde mladí zvykli vyhľadávať súkromie. Pred 65 rokmi práve tu maskovaný vrah najčastejšie vyhľadával svoje obete. Ľudia sa sem potom báli chodiť, no zdá sa, že strach sa pomaly vytráca. Až do toho dňa. Jami vrah pustí, je totiž ašpirujúca novinárka. Nech svetu povie, že nemali zabudnúť. Pripomína sa ale aj sám, a s veľkým potešením.

„Skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku."

Mladá žena ako hlavná postava sa do filmu nádherne hodí. Aj keď jej ambície vysvetľujú záujem v pátraní po vrahovi, detektívna zložka ako celok až tak nefunguje. Miestami si zo seba samého robí žarty úmyslne, nech vidíme, že nesledujeme detektívku. No skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku. Aj keď základný zmysel v nej je, cítiť z nej skôr absurditu a tú chaotický a nezrozumiteľný záver skutočne korunuje.

„Keď už aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život, ani nijako inak nás vražda nevzruší."

Hlavné je ale samozrejme v slasheri razenie, vrah a jeho obete. Málo ich nie je a miestami z nich aj poriadne strieka krv. No vyslovene podarenou nie je ani jedna vražda, už ani nehovoriac o nejakej pamätnosti. Novinka je možno v prerušení rande dvoch chlapcov. Smrť zväčša prichádza rýchlo a nečakane, teda bez veľkého napätia. Taká je aj celková prítomnosť zabijaka, nám dosť ľahostajná. Že niekoho môže zabiť nás veľmi netrápi. Keďže tých ľudí nepoznáme. Keď už ale aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život ani nijako inak nás vražda nevzruší. To je škoda, keďže v slasheri by zrovna o to malo ísť.

Aj keď film celkove nie je zle nakrútený, mnoho svojich ambícií zjavne nespĺňa. Nejde len o neserióznu zápletku miestami úmyselne hraničiacu s paródiou. Prehnane zoschematizovaných je aj veľa postáv, na čele s pastorom. Ako doplnok by možno boli fajn, vtedy by z nich mohol byť prídavný komický element. No slasher potrebuje sympatické a ľudské postavy a tie tu trochu chýbajú. Podobne prestrelená je aj realizácia, hlavne kamera. Aj keď nepochybne prekonáva mnoho konkurentov, množstvo inovatívnych a kreatívnych záberov už autori nedokázali úplne prispôsobiť svojim schopnostiam. Mnohé preto pôsobia až zbytočne ambiciózne. Celý film sa prekomplikuje. Čo by nám neprekážalo. Stačilo by, aby fungovalo to hlavné.

The Town That Dreaded Sundown je konečne po čase pozerateľný slasher, ale tým sa jeho výhody v podstate končia. Už aj v rámci širšieho žánra hororov dosahuje sotva na priemer. Nehrozí síce, že ho nedopozeráte z odporu, ako to býva pri exploitoch. Skôr hrozí, že vám bude na smiech. A nie v pozitívnom slova zmysle, aj napriek snahe tvorcov tak jeho absurdnú zložku štylizovať.