hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

The Town That Dreaded Sundown (2014)

Andrej Gomora | 9. 3. 2015
0
5/10          
žáner:
independent, slasher

Nielen film o filme


Nový tínedžerský slasher. Čo by bol niekedy pred dvadsiatimi rokmi možno sklamaný povzdych, v súčasnosti naopak privoláva nadšený jasot. Slashery v poslednom čase výrazne ustupujú sofistikovanejším žánrom, pre ktoré ale hlavne konzervatívni fanúšikovia nemajú vždy pochopenie. O to väčšia škoda je, že mnoho ich končí buď v kategórii odpadu alebo ide o remaky klasík. Tu našťastie nejde ani o jeden z týchto prípadov, hoci prehnané očakávania tiež nie sú na mieste. Áno, takýto vrah tu už bol vo filme s rovnakým názvom. Tu to al vlastne znamená len že má tú istú masku, je krutý a príliš si nevyberá. Nejde totiž o remake ani sequel. Pôvodný film tu existuje zároveň ako film a skutočné sú aj udalosti, ktoré sa v ňom odohrali. Volá sa The Town That Dreaded Sundown.
 

„Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje."

Úloha pôvodného filmu je vlastne pochopiteľná, samozrejme obyvateľov pobúril. Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje. Premietanie každý rok na Halloween má síce množstvo návštevníkov, zároveň ale aj mnoho odporcov. Hlavným je miestny kazateľ, ktorého počuť pomaly lepšie ako reproduktory autokina. Keď sa Jami s Coreym poberú z premietania predčasne, napred by ich rád pochválil. No oni idú na známe miesto, kde mladí zvykli vyhľadávať súkromie. Pred 65 rokmi práve tu maskovaný vrah najčastejšie vyhľadával svoje obete. Ľudia sa sem potom báli chodiť, no zdá sa, že strach sa pomaly vytráca. Až do toho dňa. Jami vrah pustí, je totiž ašpirujúca novinárka. Nech svetu povie, že nemali zabudnúť. Pripomína sa ale aj sám, a s veľkým potešením.

„Skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku."

Mladá žena ako hlavná postava sa do filmu nádherne hodí. Aj keď jej ambície vysvetľujú záujem v pátraní po vrahovi, detektívna zložka ako celok až tak nefunguje. Miestami si zo seba samého robí žarty úmyslne, nech vidíme, že nesledujeme detektívku. No skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku. Aj keď základný zmysel v nej je, cítiť z nej skôr absurditu a tú chaotický a nezrozumiteľný záver skutočne korunuje.

„Keď už aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život, ani nijako inak nás vražda nevzruší."

Hlavné je ale samozrejme v slasheri razenie, vrah a jeho obete. Málo ich nie je a miestami z nich aj poriadne strieka krv. No vyslovene podarenou nie je ani jedna vražda, už ani nehovoriac o nejakej pamätnosti. Novinka je možno v prerušení rande dvoch chlapcov. Smrť zväčša prichádza rýchlo a nečakane, teda bez veľkého napätia. Taká je aj celková prítomnosť zabijaka, nám dosť ľahostajná. Že niekoho môže zabiť nás veľmi netrápi. Keďže tých ľudí nepoznáme. Keď už ale aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život ani nijako inak nás vražda nevzruší. To je škoda, keďže v slasheri by zrovna o to malo ísť.

Aj keď film celkove nie je zle nakrútený, mnoho svojich ambícií zjavne nespĺňa. Nejde len o neserióznu zápletku miestami úmyselne hraničiacu s paródiou. Prehnane zoschematizovaných je aj veľa postáv, na čele s pastorom. Ako doplnok by možno boli fajn, vtedy by z nich mohol byť prídavný komický element. No slasher potrebuje sympatické a ľudské postavy a tie tu trochu chýbajú. Podobne prestrelená je aj realizácia, hlavne kamera. Aj keď nepochybne prekonáva mnoho konkurentov, množstvo inovatívnych a kreatívnych záberov už autori nedokázali úplne prispôsobiť svojim schopnostiam. Mnohé preto pôsobia až zbytočne ambiciózne. Celý film sa prekomplikuje. Čo by nám neprekážalo. Stačilo by, aby fungovalo to hlavné.

The Town That Dreaded Sundown je konečne po čase pozerateľný slasher, ale tým sa jeho výhody v podstate končia. Už aj v rámci širšieho žánra hororov dosahuje sotva na priemer. Nehrozí síce, že ho nedopozeráte z odporu, ako to býva pri exploitoch. Skôr hrozí, že vám bude na smiech. A nie v pozitívnom slova zmysle, aj napriek snahe tvorcov tak jeho absurdnú zložku štylizovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy