hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

The Town That Dreaded Sundown (2014)

Andrej Gomora | 9. 3. 2015
0
5/10          
žáner:
independent, slasher

Nielen film o filme


Nový tínedžerský slasher. Čo by bol niekedy pred dvadsiatimi rokmi možno sklamaný povzdych, v súčasnosti naopak privoláva nadšený jasot. Slashery v poslednom čase výrazne ustupujú sofistikovanejším žánrom, pre ktoré ale hlavne konzervatívni fanúšikovia nemajú vždy pochopenie. O to väčšia škoda je, že mnoho ich končí buď v kategórii odpadu alebo ide o remaky klasík. Tu našťastie nejde ani o jeden z týchto prípadov, hoci prehnané očakávania tiež nie sú na mieste. Áno, takýto vrah tu už bol vo filme s rovnakým názvom. Tu to al vlastne znamená len že má tú istú masku, je krutý a príliš si nevyberá. Nejde totiž o remake ani sequel. Pôvodný film tu existuje zároveň ako film a skutočné sú aj udalosti, ktoré sa v ňom odohrali. Volá sa The Town That Dreaded Sundown.
 

„Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje."

Úloha pôvodného filmu je vlastne pochopiteľná, samozrejme obyvateľov pobúril. Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje. Premietanie každý rok na Halloween má síce množstvo návštevníkov, zároveň ale aj mnoho odporcov. Hlavným je miestny kazateľ, ktorého počuť pomaly lepšie ako reproduktory autokina. Keď sa Jami s Coreym poberú z premietania predčasne, napred by ich rád pochválil. No oni idú na známe miesto, kde mladí zvykli vyhľadávať súkromie. Pred 65 rokmi práve tu maskovaný vrah najčastejšie vyhľadával svoje obete. Ľudia sa sem potom báli chodiť, no zdá sa, že strach sa pomaly vytráca. Až do toho dňa. Jami vrah pustí, je totiž ašpirujúca novinárka. Nech svetu povie, že nemali zabudnúť. Pripomína sa ale aj sám, a s veľkým potešením.

„Skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku."

Mladá žena ako hlavná postava sa do filmu nádherne hodí. Aj keď jej ambície vysvetľujú záujem v pátraní po vrahovi, detektívna zložka ako celok až tak nefunguje. Miestami si zo seba samého robí žarty úmyslne, nech vidíme, že nesledujeme detektívku. No skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku. Aj keď základný zmysel v nej je, cítiť z nej skôr absurditu a tú chaotický a nezrozumiteľný záver skutočne korunuje.

„Keď už aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život, ani nijako inak nás vražda nevzruší."

Hlavné je ale samozrejme v slasheri razenie, vrah a jeho obete. Málo ich nie je a miestami z nich aj poriadne strieka krv. No vyslovene podarenou nie je ani jedna vražda, už ani nehovoriac o nejakej pamätnosti. Novinka je možno v prerušení rande dvoch chlapcov. Smrť zväčša prichádza rýchlo a nečakane, teda bez veľkého napätia. Taká je aj celková prítomnosť zabijaka, nám dosť ľahostajná. Že niekoho môže zabiť nás veľmi netrápi. Keďže tých ľudí nepoznáme. Keď už ale aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život ani nijako inak nás vražda nevzruší. To je škoda, keďže v slasheri by zrovna o to malo ísť.

Aj keď film celkove nie je zle nakrútený, mnoho svojich ambícií zjavne nespĺňa. Nejde len o neserióznu zápletku miestami úmyselne hraničiacu s paródiou. Prehnane zoschematizovaných je aj veľa postáv, na čele s pastorom. Ako doplnok by možno boli fajn, vtedy by z nich mohol byť prídavný komický element. No slasher potrebuje sympatické a ľudské postavy a tie tu trochu chýbajú. Podobne prestrelená je aj realizácia, hlavne kamera. Aj keď nepochybne prekonáva mnoho konkurentov, množstvo inovatívnych a kreatívnych záberov už autori nedokázali úplne prispôsobiť svojim schopnostiam. Mnohé preto pôsobia až zbytočne ambiciózne. Celý film sa prekomplikuje. Čo by nám neprekážalo. Stačilo by, aby fungovalo to hlavné.

The Town That Dreaded Sundown je konečne po čase pozerateľný slasher, ale tým sa jeho výhody v podstate končia. Už aj v rámci širšieho žánra hororov dosahuje sotva na priemer. Nehrozí síce, že ho nedopozeráte z odporu, ako to býva pri exploitoch. Skôr hrozí, že vám bude na smiech. A nie v pozitívnom slova zmysle, aj napriek snahe tvorcov tak jeho absurdnú zložku štylizovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok