hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Town That Dreaded Sundown (2014)

Andrej Gomora | 9. 3. 2015
0
5/10          
žáner:
independent, slasher

Nielen film o filme


Nový tínedžerský slasher. Čo by bol niekedy pred dvadsiatimi rokmi možno sklamaný povzdych, v súčasnosti naopak privoláva nadšený jasot. Slashery v poslednom čase výrazne ustupujú sofistikovanejším žánrom, pre ktoré ale hlavne konzervatívni fanúšikovia nemajú vždy pochopenie. O to väčšia škoda je, že mnoho ich končí buď v kategórii odpadu alebo ide o remaky klasík. Tu našťastie nejde ani o jeden z týchto prípadov, hoci prehnané očakávania tiež nie sú na mieste. Áno, takýto vrah tu už bol vo filme s rovnakým názvom. Tu to al vlastne znamená len že má tú istú masku, je krutý a príliš si nevyberá. Nejde totiž o remake ani sequel. Pôvodný film tu existuje zároveň ako film a skutočné sú aj udalosti, ktoré sa v ňom odohrali. Volá sa The Town That Dreaded Sundown.
 

„Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje."

Úloha pôvodného filmu je vlastne pochopiteľná, samozrejme obyvateľov pobúril. Predsa pamiatka obetí sa uctieva trochu inak, ako nakrútením hororu, kde sa ich smrť podrobne zobrazuje. Premietanie každý rok na Halloween má síce množstvo návštevníkov, zároveň ale aj mnoho odporcov. Hlavným je miestny kazateľ, ktorého počuť pomaly lepšie ako reproduktory autokina. Keď sa Jami s Coreym poberú z premietania predčasne, napred by ich rád pochválil. No oni idú na známe miesto, kde mladí zvykli vyhľadávať súkromie. Pred 65 rokmi práve tu maskovaný vrah najčastejšie vyhľadával svoje obete. Ľudia sa sem potom báli chodiť, no zdá sa, že strach sa pomaly vytráca. Až do toho dňa. Jami vrah pustí, je totiž ašpirujúca novinárka. Nech svetu povie, že nemali zabudnúť. Pripomína sa ale aj sám, a s veľkým potešením.

„Skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku."

Mladá žena ako hlavná postava sa do filmu nádherne hodí. Aj keď jej ambície vysvetľujú záujem v pátraní po vrahovi, detektívna zložka ako celok až tak nefunguje. Miestami si zo seba samého robí žarty úmyslne, nech vidíme, že nesledujeme detektívku. No skôr sa zdá, ako keby sa k sebairónii tvorcovia utiekali, pretože si netrúfajú budovať serióznu zápletku. Aj keď základný zmysel v nej je, cítiť z nej skôr absurditu a tú chaotický a nezrozumiteľný záver skutočne korunuje.

„Keď už aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život, ani nijako inak nás vražda nevzruší."

Hlavné je ale samozrejme v slasheri razenie, vrah a jeho obete. Málo ich nie je a miestami z nich aj poriadne strieka krv. No vyslovene podarenou nie je ani jedna vražda, už ani nehovoriac o nejakej pamätnosti. Novinka je možno v prerušení rande dvoch chlapcov. Smrť zväčša prichádza rýchlo a nečakane, teda bez veľkého napätia. Taká je aj celková prítomnosť zabijaka, nám dosť ľahostajná. Že niekoho môže zabiť nás veľmi netrápi. Keďže tých ľudí nepoznáme. Keď už ale aj niekoho vraždia, neprežívame ani jeho boj o život ani nijako inak nás vražda nevzruší. To je škoda, keďže v slasheri by zrovna o to malo ísť.

Aj keď film celkove nie je zle nakrútený, mnoho svojich ambícií zjavne nespĺňa. Nejde len o neserióznu zápletku miestami úmyselne hraničiacu s paródiou. Prehnane zoschematizovaných je aj veľa postáv, na čele s pastorom. Ako doplnok by možno boli fajn, vtedy by z nich mohol byť prídavný komický element. No slasher potrebuje sympatické a ľudské postavy a tie tu trochu chýbajú. Podobne prestrelená je aj realizácia, hlavne kamera. Aj keď nepochybne prekonáva mnoho konkurentov, množstvo inovatívnych a kreatívnych záberov už autori nedokázali úplne prispôsobiť svojim schopnostiam. Mnohé preto pôsobia až zbytočne ambiciózne. Celý film sa prekomplikuje. Čo by nám neprekážalo. Stačilo by, aby fungovalo to hlavné.

The Town That Dreaded Sundown je konečne po čase pozerateľný slasher, ale tým sa jeho výhody v podstate končia. Už aj v rámci širšieho žánra hororov dosahuje sotva na priemer. Nehrozí síce, že ho nedopozeráte z odporu, ako to býva pri exploitoch. Skôr hrozí, že vám bude na smiech. A nie v pozitívnom slova zmysle, aj napriek snahe tvorcov tak jeho absurdnú zložku štylizovať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok