hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža
Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.
9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Battery

Andrej Gomora | 11. 12. 2013
0
8/10          
žáner:
comedy, independent, zombie/infection

Jim Jarmusch sa dal na horory?


Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.

Mick a Ben sú bývalí spoluhráči z baseballového družstva. Kým nemuseli, neboli žiadni veľkí kamaráti, spojila ich až večná púť za prežitím. Ben si na nový život privykol, priam sa zdá, že si ho užíva. Plne sa stotožnil so zásadami prežitia, a potešenie hľadá len tam, kde sa nájsť dá. Napríklad v krvi živých mŕtvych. Naopak Mick by chcel svoj život čo najviac vrátiť do normálu. Chce sa usadiť, spať v posteli, zoznámiť sa so ženou. Nie je prekvapením, že tá sa im nakoniec stane osudnou.

„Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení."

Málo sa vyvíjajúci dej už sám naznačuje, že o žiadne veľké strašenie tu nepôjde. Sústredí sa na zobrazenie dvoch hlavných postáv a do oveľa menšej miery na zobrazenie sveta, v ktorom žijú. Niečo na spôsob dejového napredovanie príde len raz, a vedie už len ku koncu našich hrdinov. Väčšinu priebehu tvoria v podstate nedôležité príhody ktoré nám pomáhajú zblížiť sa s postavami. Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení. Z hororového hľadiska je prítomnosť zombíkov mierne slabá. Stretneme sa s nimi len párkrát, a ani vtedy nepredstavujú výraznú hrozbu, ich využitie je dokonca skôr komické. Viditeľne ide v tomto smere o úmysel, aby film bol čo najviac o hlavných postavách a nie o nebezpečenstve, v ktorom sa ocitli. To sa mu darí, a kvalita zobrazenia každodenného cestovania je na veľmi dobrej úrovni. Netradičné road movie je veľmi záživné a v podstate ukazuje to, nad čím sa asi každý niekedy zamýšľal. Ako by vyzeral život vo svete bez ľudí, ako by asi po pominutí bezprostrednej hrozby trávil dni v spoločnosti jediného človeka. Sloboda ako najdôležitejší element všetkých road movie je prítomná v plnej miere, užívame si jej krásu rovnako ako starosti s ktorými sa spája. Postavy riešia bezpečnostné opatrenia a nezhody ohľade smerovania cesty rovnako ako by mohli riešiť ukrývanie sa pred políciou či mafiánskym manželom.

„Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie."

Nakrútenie je výrazne minimalistické, nezaoberá sa zbytočnosťami a nič nevysvetľuje. Všetko vidíme len z pohľadu hlavných hrdinov, to čo zostane skryté im, zostane skryté aj nám. Hlavne akčné finále môže podráždiť milovníkov detailov, keďže o tajomnej skupine preživších ani jej utečencovi sa nedozvieme prakticky nič. Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie. Hlavným nástrojom je tu samozrejme kamera, klasicky roztrasená a bez veľkých starostí o kvalitu obrazu. Výrazná je vo filme hudba, ako inak radikálne nezávislá.

The Battery je skutočne netradičný horor, či jeho kríženec. V tom, o čo sa snaží je výborne nakrútený, zábavný a keď na to príde, aj dramatický. Treba pre neho mať pochopenie a určite sa mu vyhnite ak nemáte radi minimalizmus, túžite po akcii a veľkej výprave. Inak ide o veľmi príjemný výlet do neprebádaných zákutí postapokalyptického sveta a ďalší dôkaz že jeho potenciál zďaleka nie je vyčerpaný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy