hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Battery

Andrej Gomora | 11. 12. 2013
0
8/10          
žáner:
comedy, independent, zombie/infection

Jim Jarmusch sa dal na horory?


Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.

Mick a Ben sú bývalí spoluhráči z baseballového družstva. Kým nemuseli, neboli žiadni veľkí kamaráti, spojila ich až večná púť za prežitím. Ben si na nový život privykol, priam sa zdá, že si ho užíva. Plne sa stotožnil so zásadami prežitia, a potešenie hľadá len tam, kde sa nájsť dá. Napríklad v krvi živých mŕtvych. Naopak Mick by chcel svoj život čo najviac vrátiť do normálu. Chce sa usadiť, spať v posteli, zoznámiť sa so ženou. Nie je prekvapením, že tá sa im nakoniec stane osudnou.

„Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení."

Málo sa vyvíjajúci dej už sám naznačuje, že o žiadne veľké strašenie tu nepôjde. Sústredí sa na zobrazenie dvoch hlavných postáv a do oveľa menšej miery na zobrazenie sveta, v ktorom žijú. Niečo na spôsob dejového napredovanie príde len raz, a vedie už len ku koncu našich hrdinov. Väčšinu priebehu tvoria v podstate nedôležité príhody ktoré nám pomáhajú zblížiť sa s postavami. Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení. Z hororového hľadiska je prítomnosť zombíkov mierne slabá. Stretneme sa s nimi len párkrát, a ani vtedy nepredstavujú výraznú hrozbu, ich využitie je dokonca skôr komické. Viditeľne ide v tomto smere o úmysel, aby film bol čo najviac o hlavných postavách a nie o nebezpečenstve, v ktorom sa ocitli. To sa mu darí, a kvalita zobrazenia každodenného cestovania je na veľmi dobrej úrovni. Netradičné road movie je veľmi záživné a v podstate ukazuje to, nad čím sa asi každý niekedy zamýšľal. Ako by vyzeral život vo svete bez ľudí, ako by asi po pominutí bezprostrednej hrozby trávil dni v spoločnosti jediného človeka. Sloboda ako najdôležitejší element všetkých road movie je prítomná v plnej miere, užívame si jej krásu rovnako ako starosti s ktorými sa spája. Postavy riešia bezpečnostné opatrenia a nezhody ohľade smerovania cesty rovnako ako by mohli riešiť ukrývanie sa pred políciou či mafiánskym manželom.

„Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie."

Nakrútenie je výrazne minimalistické, nezaoberá sa zbytočnosťami a nič nevysvetľuje. Všetko vidíme len z pohľadu hlavných hrdinov, to čo zostane skryté im, zostane skryté aj nám. Hlavne akčné finále môže podráždiť milovníkov detailov, keďže o tajomnej skupine preživších ani jej utečencovi sa nedozvieme prakticky nič. Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie. Hlavným nástrojom je tu samozrejme kamera, klasicky roztrasená a bez veľkých starostí o kvalitu obrazu. Výrazná je vo filme hudba, ako inak radikálne nezávislá.

The Battery je skutočne netradičný horor, či jeho kríženec. V tom, o čo sa snaží je výborne nakrútený, zábavný a keď na to príde, aj dramatický. Treba pre neho mať pochopenie a určite sa mu vyhnite ak nemáte radi minimalizmus, túžite po akcii a veľkej výprave. Inak ide o veľmi príjemný výlet do neprebádaných zákutí postapokalyptického sveta a ďalší dôkaz že jeho potenciál zďaleka nie je vyčerpaný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy