hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Battery

Andrej Gomora | 11. 12. 2013
0
8/10          
žáner:
comedy, independent, zombie/infection

Jim Jarmusch sa dal na horory?


Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.

Mick a Ben sú bývalí spoluhráči z baseballového družstva. Kým nemuseli, neboli žiadni veľkí kamaráti, spojila ich až večná púť za prežitím. Ben si na nový život privykol, priam sa zdá, že si ho užíva. Plne sa stotožnil so zásadami prežitia, a potešenie hľadá len tam, kde sa nájsť dá. Napríklad v krvi živých mŕtvych. Naopak Mick by chcel svoj život čo najviac vrátiť do normálu. Chce sa usadiť, spať v posteli, zoznámiť sa so ženou. Nie je prekvapením, že tá sa im nakoniec stane osudnou.

„Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení."

Málo sa vyvíjajúci dej už sám naznačuje, že o žiadne veľké strašenie tu nepôjde. Sústredí sa na zobrazenie dvoch hlavných postáv a do oveľa menšej miery na zobrazenie sveta, v ktorom žijú. Niečo na spôsob dejového napredovanie príde len raz, a vedie už len ku koncu našich hrdinov. Väčšinu priebehu tvoria v podstate nedôležité príhody ktoré nám pomáhajú zblížiť sa s postavami. Ide o klasický road movie odnikiaľ nikam, s jediným rozdielom v zombíckom zasadení. Z hororového hľadiska je prítomnosť zombíkov mierne slabá. Stretneme sa s nimi len párkrát, a ani vtedy nepredstavujú výraznú hrozbu, ich využitie je dokonca skôr komické. Viditeľne ide v tomto smere o úmysel, aby film bol čo najviac o hlavných postavách a nie o nebezpečenstve, v ktorom sa ocitli. To sa mu darí, a kvalita zobrazenia každodenného cestovania je na veľmi dobrej úrovni. Netradičné road movie je veľmi záživné a v podstate ukazuje to, nad čím sa asi každý niekedy zamýšľal. Ako by vyzeral život vo svete bez ľudí, ako by asi po pominutí bezprostrednej hrozby trávil dni v spoločnosti jediného človeka. Sloboda ako najdôležitejší element všetkých road movie je prítomná v plnej miere, užívame si jej krásu rovnako ako starosti s ktorými sa spája. Postavy riešia bezpečnostné opatrenia a nezhody ohľade smerovania cesty rovnako ako by mohli riešiť ukrývanie sa pred políciou či mafiánskym manželom.

„Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie."

Nakrútenie je výrazne minimalistické, nezaoberá sa zbytočnosťami a nič nevysvetľuje. Všetko vidíme len z pohľadu hlavných hrdinov, to čo zostane skryté im, zostane skryté aj nám. Hlavne akčné finále môže podráždiť milovníkov detailov, keďže o tajomnej skupine preživších ani jej utečencovi sa nedozvieme prakticky nič. Následná sekvencia obliehania sa aj vo chvíľach vrcholného diania neodliepa od hlavných hrdinov, a drží sa cieľa zobraziť všetko cez ich vnímanie. Hlavným nástrojom je tu samozrejme kamera, klasicky roztrasená a bez veľkých starostí o kvalitu obrazu. Výrazná je vo filme hudba, ako inak radikálne nezávislá.

The Battery je skutočne netradičný horor, či jeho kríženec. V tom, o čo sa snaží je výborne nakrútený, zábavný a keď na to príde, aj dramatický. Treba pre neho mať pochopenie a určite sa mu vyhnite ak nemáte radi minimalizmus, túžite po akcii a veľkej výprave. Inak ide o veľmi príjemný výlet do neprebádaných zákutí postapokalyptického sveta a ďalší dôkaz že jeho potenciál zďaleka nie je vyčerpaný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy