hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Hallow

Andrej Gomora | 19. 1. 2016
0
7/10          
žáner:
bizarre, independent

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska


Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
 

„Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho."

Rodičov navyše v tomto prípade nemajú príliš v láske ani miestni, menovite otca rodiny. Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho. Hlavne muž, ktorému uniesli malú dcéru, sa ho všemožne snaží presvedčiť, aby lesom dal pokoj. Oni odísť nechcú a priam si myslia, že čudné veci, čo sa dejú v ich okolí, majú na svedomí len domáci vandali. Aby ich vyhnali. Šerif im dokonca tvrdí, že okno rozbil zblúdený vták. Až neskoro pochopia, že by išlo o ten lepší prípad. Bytosti nie sú len tak nejakí škriatkovia. Majú silu kamkoľvek sa dostať a čokoľvek ovládať. Boja sa len svetla, takže keď raz zaútočia, zastaví ich len príchod rána. Len ako sa ho dožiť.

„Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle."

Začiatok je chudobný na dej aj vzruchy, no aj keby bol celý film čistá nuda, na prírodu sa v ňom pozerá nadmieru príjemne. Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle. Úchvatný je ale celý vizuál, minimálne pre nás sú asi rovnako zaujímavé aj zábery vnútri domu a na írsky vidiek. Predstavenie postáv síce nemá zjavné nedostatky, nedokáže ale ani diváka zaujať. Postavy sú stereotypné, v niektorých polohách prehnane. Hrôzu by mohol vzbudzovať domáci, skôr ako nebezpečne sa ale javí hlúpo.

„Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá."

Zlo sa nám v prvých náznakoch javí príliš neurčité, a uletené. Napred sa totiž hovorí len o hubách, prenikaní do buniek a ovládaní myslí. Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá. Našťastie, nebude. Prvýkrát vidíme len tak na okraji nejaké postavičky. V určitej chvíli sa film skrátka rozbehne a postavičky sa začnú valiť zo všetkých strán. Pritom sa im darí byť zároveň aj neurčité aj konkrétne hrozivé. Presne to, čo by sme si od strašidiel v lese mohli priať.

„Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás."

Film sa nevyhne niekoľkým nedostatkom v logike, hlavne dva pomerne výrazne udrú do očí. Ako celok ale funguje, má spád a neustále sa stupňujúcu intenzitu napätia. Postavy vnímame na hranici totálnej bezmocnosti, predsa je to všade okolo nich a vidíme, čo to dokáže. Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás. Pravda, čo už im iné zostáva. Keďže hlavná časť filmu sa odohráva počas jedinej noci za neustáleho obliehania, hrozba sa javí ako nepretržite intenzívna a divák ju tak aj vníma. Zmeny sú len v smere, z ktorého prichádza a občasnom skomplikovaní vzťahu rodičov.

„Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch."

Nielen svojím zasadením pripomína film skôr ako klasický horor niečo na spôsob rozprávky, až poémy. Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch. Okrem zjavných nedostatkov logiky tu máme aj celkovo dokonale nejasné pozadie, vlastne vôbec netušíme, čo sa to tu deje. Máme tu len dvojicu bojujúcu s mýtickými bytosťami a veci čo sa dejú sú efektné, príjemne sa na ne pozerá a divákovi vo filme rozhodne vyhovujú. Celé to ale akoby nemalo racionálny základ, film stavia na určitej forme poetickosti. K tej vynikajúco pasuje zaujímavý vizuál, a vôbec, Írsko.

The Hallow je celkovou kvalitou horor niekde kúsok nad priemerom, z toho ale rozhodne vybočuje svojou špecifickosťou. Výborne remeselne nakrútený aj zahraný, kombinuje síce známe prostriedky no do pomerne nezvyčajnej štruktúry. Ak už máte radi len temné lesy, nemalo by pre vás ísť o nepríjemný zážitok. K tomu by ste mali mať pochopenie pre atmosferickú strašidelnosť bez logiky a zmyslu, potom pre vás film nebude mať chybu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy