recenzie.

The Hallow

Andrej Gomora | 19. 1. 2016

0

7/10          

žáner:

bizarre, independent

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska

„Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho."

Rodičov navyše v tomto prípade nemajú príliš v láske ani miestni, menovite otca rodiny. Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho. Hlavne muž, ktorému uniesli malú dcéru, sa ho všemožne snaží presvedčiť, aby lesom dal pokoj. Oni odísť nechcú a priam si myslia, že čudné veci, čo sa dejú v ich okolí, majú na svedomí len domáci vandali. Aby ich vyhnali. Šerif im dokonca tvrdí, že okno rozbil zblúdený vták. Až neskoro pochopia, že by išlo o ten lepší prípad. Bytosti nie sú len tak nejakí škriatkovia. Majú silu kamkoľvek sa dostať a čokoľvek ovládať. Boja sa len svetla, takže keď raz zaútočia, zastaví ich len príchod rána. Len ako sa ho dožiť.

„Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle."

Začiatok je chudobný na dej aj vzruchy, no aj keby bol celý film čistá nuda, na prírodu sa v ňom pozerá nadmieru príjemne. Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle. Úchvatný je ale celý vizuál, minimálne pre nás sú asi rovnako zaujímavé aj zábery vnútri domu a na írsky vidiek. Predstavenie postáv síce nemá zjavné nedostatky, nedokáže ale ani diváka zaujať. Postavy sú stereotypné, v niektorých polohách prehnane. Hrôzu by mohol vzbudzovať domáci, skôr ako nebezpečne sa ale javí hlúpo.

„Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá."

Zlo sa nám v prvých náznakoch javí príliš neurčité, a uletené. Napred sa totiž hovorí len o hubách, prenikaní do buniek a ovládaní myslí. Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá. Našťastie, nebude. Prvýkrát vidíme len tak na okraji nejaké postavičky. V určitej chvíli sa film skrátka rozbehne a postavičky sa začnú valiť zo všetkých strán. Pritom sa im darí byť zároveň aj neurčité aj konkrétne hrozivé. Presne to, čo by sme si od strašidiel v lese mohli priať.

„Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás."

Film sa nevyhne niekoľkým nedostatkom v logike, hlavne dva pomerne výrazne udrú do očí. Ako celok ale funguje, má spád a neustále sa stupňujúcu intenzitu napätia. Postavy vnímame na hranici totálnej bezmocnosti, predsa je to všade okolo nich a vidíme, čo to dokáže. Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás. Pravda, čo už im iné zostáva. Keďže hlavná časť filmu sa odohráva počas jedinej noci za neustáleho obliehania, hrozba sa javí ako nepretržite intenzívna a divák ju tak aj vníma. Zmeny sú len v smere, z ktorého prichádza a občasnom skomplikovaní vzťahu rodičov.

„Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch."

Nielen svojím zasadením pripomína film skôr ako klasický horor niečo na spôsob rozprávky, až poémy. Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch. Okrem zjavných nedostatkov logiky tu máme aj celkovo dokonale nejasné pozadie, vlastne vôbec netušíme, čo sa to tu deje. Máme tu len dvojicu bojujúcu s mýtickými bytosťami a veci čo sa dejú sú efektné, príjemne sa na ne pozerá a divákovi vo filme rozhodne vyhovujú. Celé to ale akoby nemalo racionálny základ, film stavia na určitej forme poetickosti. K tej vynikajúco pasuje zaujímavý vizuál, a vôbec, Írsko.

The Hallow je celkovou kvalitou horor niekde kúsok nad priemerom, z toho ale rozhodne vybočuje svojou špecifickosťou. Výborne remeselne nakrútený aj zahraný, kombinuje síce známe prostriedky no do pomerne nezvyčajnej štruktúry. Ak už máte radi len temné lesy, nemalo by pre vás ísť o nepríjemný zážitok. K tomu by ste mali mať pochopenie pre atmosferickú strašidelnosť bez logiky a zmyslu, potom pre vás film nebude mať chybu.