hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Hallow

Andrej Gomora | 19. 1. 2016
0
7/10          
žáner:
bizarre, independent

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska


Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
 

„Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho."

Rodičov navyše v tomto prípade nemajú príliš v láske ani miestni, menovite otca rodiny. Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho. Hlavne muž, ktorému uniesli malú dcéru, sa ho všemožne snaží presvedčiť, aby lesom dal pokoj. Oni odísť nechcú a priam si myslia, že čudné veci, čo sa dejú v ich okolí, majú na svedomí len domáci vandali. Aby ich vyhnali. Šerif im dokonca tvrdí, že okno rozbil zblúdený vták. Až neskoro pochopia, že by išlo o ten lepší prípad. Bytosti nie sú len tak nejakí škriatkovia. Majú silu kamkoľvek sa dostať a čokoľvek ovládať. Boja sa len svetla, takže keď raz zaútočia, zastaví ich len príchod rána. Len ako sa ho dožiť.

„Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle."

Začiatok je chudobný na dej aj vzruchy, no aj keby bol celý film čistá nuda, na prírodu sa v ňom pozerá nadmieru príjemne. Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle. Úchvatný je ale celý vizuál, minimálne pre nás sú asi rovnako zaujímavé aj zábery vnútri domu a na írsky vidiek. Predstavenie postáv síce nemá zjavné nedostatky, nedokáže ale ani diváka zaujať. Postavy sú stereotypné, v niektorých polohách prehnane. Hrôzu by mohol vzbudzovať domáci, skôr ako nebezpečne sa ale javí hlúpo.

„Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá."

Zlo sa nám v prvých náznakoch javí príliš neurčité, a uletené. Napred sa totiž hovorí len o hubách, prenikaní do buniek a ovládaní myslí. Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá. Našťastie, nebude. Prvýkrát vidíme len tak na okraji nejaké postavičky. V určitej chvíli sa film skrátka rozbehne a postavičky sa začnú valiť zo všetkých strán. Pritom sa im darí byť zároveň aj neurčité aj konkrétne hrozivé. Presne to, čo by sme si od strašidiel v lese mohli priať.

„Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás."

Film sa nevyhne niekoľkým nedostatkom v logike, hlavne dva pomerne výrazne udrú do očí. Ako celok ale funguje, má spád a neustále sa stupňujúcu intenzitu napätia. Postavy vnímame na hranici totálnej bezmocnosti, predsa je to všade okolo nich a vidíme, čo to dokáže. Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás. Pravda, čo už im iné zostáva. Keďže hlavná časť filmu sa odohráva počas jedinej noci za neustáleho obliehania, hrozba sa javí ako nepretržite intenzívna a divák ju tak aj vníma. Zmeny sú len v smere, z ktorého prichádza a občasnom skomplikovaní vzťahu rodičov.

„Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch."

Nielen svojím zasadením pripomína film skôr ako klasický horor niečo na spôsob rozprávky, až poémy. Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch. Okrem zjavných nedostatkov logiky tu máme aj celkovo dokonale nejasné pozadie, vlastne vôbec netušíme, čo sa to tu deje. Máme tu len dvojicu bojujúcu s mýtickými bytosťami a veci čo sa dejú sú efektné, príjemne sa na ne pozerá a divákovi vo filme rozhodne vyhovujú. Celé to ale akoby nemalo racionálny základ, film stavia na určitej forme poetickosti. K tej vynikajúco pasuje zaujímavý vizuál, a vôbec, Írsko.

The Hallow je celkovou kvalitou horor niekde kúsok nad priemerom, z toho ale rozhodne vybočuje svojou špecifickosťou. Výborne remeselne nakrútený aj zahraný, kombinuje síce známe prostriedky no do pomerne nezvyčajnej štruktúry. Ak už máte radi len temné lesy, nemalo by pre vás ísť o nepríjemný zážitok. K tomu by ste mali mať pochopenie pre atmosferickú strašidelnosť bez logiky a zmyslu, potom pre vás film nebude mať chybu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy