hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

The Hallow

Andrej Gomora | 19. 1. 2016
0
7/10          
žáner:
bizarre, independent

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska


Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
 

„Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho."

Rodičov navyše v tomto prípade nemajú príliš v láske ani miestni, menovite otca rodiny. Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho. Hlavne muž, ktorému uniesli malú dcéru, sa ho všemožne snaží presvedčiť, aby lesom dal pokoj. Oni odísť nechcú a priam si myslia, že čudné veci, čo sa dejú v ich okolí, majú na svedomí len domáci vandali. Aby ich vyhnali. Šerif im dokonca tvrdí, že okno rozbil zblúdený vták. Až neskoro pochopia, že by išlo o ten lepší prípad. Bytosti nie sú len tak nejakí škriatkovia. Majú silu kamkoľvek sa dostať a čokoľvek ovládať. Boja sa len svetla, takže keď raz zaútočia, zastaví ich len príchod rána. Len ako sa ho dožiť.

„Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle."

Začiatok je chudobný na dej aj vzruchy, no aj keby bol celý film čistá nuda, na prírodu sa v ňom pozerá nadmieru príjemne. Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle. Úchvatný je ale celý vizuál, minimálne pre nás sú asi rovnako zaujímavé aj zábery vnútri domu a na írsky vidiek. Predstavenie postáv síce nemá zjavné nedostatky, nedokáže ale ani diváka zaujať. Postavy sú stereotypné, v niektorých polohách prehnane. Hrôzu by mohol vzbudzovať domáci, skôr ako nebezpečne sa ale javí hlúpo.

„Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá."

Zlo sa nám v prvých náznakoch javí príliš neurčité, a uletené. Napred sa totiž hovorí len o hubách, prenikaní do buniek a ovládaní myslí. Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá. Našťastie, nebude. Prvýkrát vidíme len tak na okraji nejaké postavičky. V určitej chvíli sa film skrátka rozbehne a postavičky sa začnú valiť zo všetkých strán. Pritom sa im darí byť zároveň aj neurčité aj konkrétne hrozivé. Presne to, čo by sme si od strašidiel v lese mohli priať.

„Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás."

Film sa nevyhne niekoľkým nedostatkom v logike, hlavne dva pomerne výrazne udrú do očí. Ako celok ale funguje, má spád a neustále sa stupňujúcu intenzitu napätia. Postavy vnímame na hranici totálnej bezmocnosti, predsa je to všade okolo nich a vidíme, čo to dokáže. Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás. Pravda, čo už im iné zostáva. Keďže hlavná časť filmu sa odohráva počas jedinej noci za neustáleho obliehania, hrozba sa javí ako nepretržite intenzívna a divák ju tak aj vníma. Zmeny sú len v smere, z ktorého prichádza a občasnom skomplikovaní vzťahu rodičov.

„Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch."

Nielen svojím zasadením pripomína film skôr ako klasický horor niečo na spôsob rozprávky, až poémy. Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch. Okrem zjavných nedostatkov logiky tu máme aj celkovo dokonale nejasné pozadie, vlastne vôbec netušíme, čo sa to tu deje. Máme tu len dvojicu bojujúcu s mýtickými bytosťami a veci čo sa dejú sú efektné, príjemne sa na ne pozerá a divákovi vo filme rozhodne vyhovujú. Celé to ale akoby nemalo racionálny základ, film stavia na určitej forme poetickosti. K tej vynikajúco pasuje zaujímavý vizuál, a vôbec, Írsko.

The Hallow je celkovou kvalitou horor niekde kúsok nad priemerom, z toho ale rozhodne vybočuje svojou špecifickosťou. Výborne remeselne nakrútený aj zahraný, kombinuje síce známe prostriedky no do pomerne nezvyčajnej štruktúry. Ak už máte radi len temné lesy, nemalo by pre vás ísť o nepríjemný zážitok. K tomu by ste mali mať pochopenie pre atmosferickú strašidelnosť bez logiky a zmyslu, potom pre vás film nebude mať chybu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy