hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Blood Quantum

Indiánska krv asimiláciu neprijme, len vyhubenie

Viac indiánov ako zbrane kolonizátorov zabili baktérie, ktoré tí so sebou do nového sveta priniesli. Kým Európania si stáročia budovali imunitu, tá miestnym chýbala a pre nich novým chorobám vo veľkom podliehali. Teraz sa karta obrátila. Kým bledé tváre sa nakazia okamžite, miestni sú zdanlivo imúnni. V niečom im to rozhodne pomôže, nič to ale nemení na tom, že nakazení ich môžu roztrhať a zjesť. Nejde totiž o len tak nejakú infekciu, ale tú, ktorá ľudí mení na zombíkov. Ako vždy sa ich nazbierajú hordy, všetci, ktorí nemajú dostatok indiánskej krvi, podiel ktorej sa volá aj Blood Quantum.

8. 7. 2020

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

recenzie.

The Hallow

Andrej Gomora | 19. 1. 2016
0
7/10          
žáner:
bizarre, independent

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska


Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
 

„Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho."

Rodičov navyše v tomto prípade nemajú príliš v láske ani miestni, menovite otca rodiny. Vyšetruje stromy, vstupuje na miesta, kde žijú lesné bytosti. Ruší ich, zato budú ony rušiť jeho. Hlavne muž, ktorému uniesli malú dcéru, sa ho všemožne snaží presvedčiť, aby lesom dal pokoj. Oni odísť nechcú a priam si myslia, že čudné veci, čo sa dejú v ich okolí, majú na svedomí len domáci vandali. Aby ich vyhnali. Šerif im dokonca tvrdí, že okno rozbil zblúdený vták. Až neskoro pochopia, že by išlo o ten lepší prípad. Bytosti nie sú len tak nejakí škriatkovia. Majú silu kamkoľvek sa dostať a čokoľvek ovládať. Boja sa len svetla, takže keď raz zaútočia, zastaví ich len príchod rána. Len ako sa ho dožiť.

„Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle."

Začiatok je chudobný na dej aj vzruchy, no aj keby bol celý film čistá nuda, na prírodu sa v ňom pozerá nadmieru príjemne. Hlavne neskôr si užijeme krásne zábery na lesy a močiare v hmle a zaujímavom svetle. Úchvatný je ale celý vizuál, minimálne pre nás sú asi rovnako zaujímavé aj zábery vnútri domu a na írsky vidiek. Predstavenie postáv síce nemá zjavné nedostatky, nedokáže ale ani diváka zaujať. Postavy sú stereotypné, v niektorých polohách prehnane. Hrôzu by mohol vzbudzovať domáci, skôr ako nebezpečne sa ale javí hlúpo.

„Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá."

Zlo sa nám v prvých náznakoch javí príliš neurčité, a uletené. Napred sa totiž hovorí len o hubách, prenikaní do buniek a ovládaní myslí. Šíri sa akási čudná hmota a predstava, že horor by mal byť o nej nie je divácky zrovna lákavá. Našťastie, nebude. Prvýkrát vidíme len tak na okraji nejaké postavičky. V určitej chvíli sa film skrátka rozbehne a postavičky sa začnú valiť zo všetkých strán. Pritom sa im darí byť zároveň aj neurčité aj konkrétne hrozivé. Presne to, čo by sme si od strašidiel v lese mohli priať.

„Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás."

Film sa nevyhne niekoľkým nedostatkom v logike, hlavne dva pomerne výrazne udrú do očí. Ako celok ale funguje, má spád a neustále sa stupňujúcu intenzitu napätia. Postavy vnímame na hranici totálnej bezmocnosti, predsa je to všade okolo nich a vidíme, čo to dokáže. Vo svojom boji sú aj tak odhodlaní a svojím odhodlaním presvedčia aj nás. Pravda, čo už im iné zostáva. Keďže hlavná časť filmu sa odohráva počas jedinej noci za neustáleho obliehania, hrozba sa javí ako nepretržite intenzívna a divák ju tak aj vníma. Zmeny sú len v smere, z ktorého prichádza a občasnom skomplikovaní vzťahu rodičov.

„Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch."

Nielen svojím zasadením pripomína film skôr ako klasický horor niečo na spôsob rozprávky, až poémy. Dejové zvraty sú zakaždým pompézne, presne by ste si dokázali predstaviť ich stvárnenie vo veršoch. Okrem zjavných nedostatkov logiky tu máme aj celkovo dokonale nejasné pozadie, vlastne vôbec netušíme, čo sa to tu deje. Máme tu len dvojicu bojujúcu s mýtickými bytosťami a veci čo sa dejú sú efektné, príjemne sa na ne pozerá a divákovi vo filme rozhodne vyhovujú. Celé to ale akoby nemalo racionálny základ, film stavia na určitej forme poetickosti. K tej vynikajúco pasuje zaujímavý vizuál, a vôbec, Írsko.

The Hallow je celkovou kvalitou horor niekde kúsok nad priemerom, z toho ale rozhodne vybočuje svojou špecifickosťou. Výborne remeselne nakrútený aj zahraný, kombinuje síce známe prostriedky no do pomerne nezvyčajnej štruktúry. Ak už máte radi len temné lesy, nemalo by pre vás ísť o nepríjemný zážitok. K tomu by ste mali mať pochopenie pre atmosferickú strašidelnosť bez logiky a zmyslu, potom pre vás film nebude mať chybu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy