hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Raw Meat

Andrej Gomora | 15. 4. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, cannibal, retro

Len trochu netradičná detektíva


Na prekročenie hraníc žánra je najskôr potrebné, aby žáner nejaké hranice mal. Respektíve aby existoval priestor, ktorý už si nárokuje iný žáner, a prvky, ktoré doň film radia. Tu máme na jednej strane takmer klasickú britskú detektívku. Potom v nej máme kanibalov, polorozložené telá, množstvo brutality a násilia tak explicitného, ako to len v roku 1972 išlo. Teda hororové prvky, na aké v tej dobe diváci neboli príliš zvyknutí. Štruktúra diela sa kvôli nim ale výrazne nemení. Preto by sme film stále možno mohli radiť medzi britské detektívky, a nazvať ho značne svojským. Ako jeho meno, Raw Meat.

„Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie.“

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

„Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu.“

Začiatok tiež nie je hororovo až taký sľubný, okrem dvoch stručných udalostí sledujeme práve len nie príliš seriózne vyšetrovanie. Potom to ale príde. Čo majú všetky tie nechutnosti povedať je miestami tiež problém pochopiť. Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu. Zjavne sa jej páčia a túži sa o ne s divákmi podeliť. Až v nich môžeme začať hľadať hlbší zmysel, očakávať od nich nejaký pre dej relevantný vývoj. Nám dovtedy ponúkli jedno celkom primitívne vysvetlenie pre všetky čudné udalosti, ktoré nikto nijako nerozvíja. Skrátka musí stačiť. Vyšetrovanie napreduje skôr náhodným štýlom, a podobne je to aj so stupňovaním napätia.

Časom zistíme, odkiaľ nebezpečie prichádza, a ako sa môže týkať postáv. Záporný hrdina rozhodne má štýl, tiež ale môžeme mať problém pochopiť, čo to presne má byť zač, a ako mu máme rozumieť. Nie je vôbec ďaleko od hranice absurdnej komickosti, tak svojím vzhľadom ako aj svojím správaním. Zaujímavý je potom jeho súboj so zdanlivou presilou, v ktorom mu hororový divák nakoniec asi bude držať palce- chce predsa vidieť krv a vôbec, nech sa deje nejaká sranda. A vtedy asi viac ako kedykoľvek inokedy nezostane divák vôbec sklamaný.

„Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor.“

Film postupne akosi temnie, smerom preč od obyčajnej detektívky k hrozivému príbehu. Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor. Nielen ten sarkastický ale aj ten nelogický. Ku koncu konečne príde časť, ktorá by mala hororovému divákovi poskytnúť aj to hlavné. Strach, napätie a niečo na spôsob akcie. Tie sa darí od určitej chvíle vynikajúco stupňovať- konečne tu máme postavy, o ktoré môže mať divák aj záujem, a konečne sa s nimi deje niečo viac či menej zrozumiteľné a niekam smerujúce. Stále pritom pokračuje vyžívanie sa v nechutnosti, ktoré rovnako zaujímavo vyvrcholí. Čo viac si už človek môže priať.

Raw Meat samozrejme nemá technické možnosti na zobrazovanie gore dnešných filmov. Nakoniec mu to ale nijako neprekáža, a podarí sa mu predviesť všetko, čo by predviesť chcel. Na svoju dobu ide rozhodne o veľmi zaujímavé dielo, ktoré v tom čase nemohlo nezaujať svojou brutalitou. Tá funguje aj dnes, navyše nás zaujme jeho určitá naivita, odľahčenosť. A ten britský humor v detektívkovom štýle, ten už sa v hororoch tiež príliš nevída.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy