hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Raw Meat

Andrej Gomora | 15. 4. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, cannibal, retro

Len trochu netradičná detektíva


Na prekročenie hraníc žánra je najskôr potrebné, aby žáner nejaké hranice mal. Respektíve aby existoval priestor, ktorý už si nárokuje iný žáner, a prvky, ktoré doň film radia. Tu máme na jednej strane takmer klasickú britskú detektívku. Potom v nej máme kanibalov, polorozložené telá, množstvo brutality a násilia tak explicitného, ako to len v roku 1972 išlo. Teda hororové prvky, na aké v tej dobe diváci neboli príliš zvyknutí. Štruktúra diela sa kvôli nim ale výrazne nemení. Preto by sme film stále možno mohli radiť medzi britské detektívky, a nazvať ho značne svojským. Ako jeho meno, Raw Meat.

„Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie.“

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

„Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu.“

Začiatok tiež nie je hororovo až taký sľubný, okrem dvoch stručných udalostí sledujeme práve len nie príliš seriózne vyšetrovanie. Potom to ale príde. Čo majú všetky tie nechutnosti povedať je miestami tiež problém pochopiť. Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu. Zjavne sa jej páčia a túži sa o ne s divákmi podeliť. Až v nich môžeme začať hľadať hlbší zmysel, očakávať od nich nejaký pre dej relevantný vývoj. Nám dovtedy ponúkli jedno celkom primitívne vysvetlenie pre všetky čudné udalosti, ktoré nikto nijako nerozvíja. Skrátka musí stačiť. Vyšetrovanie napreduje skôr náhodným štýlom, a podobne je to aj so stupňovaním napätia.

Časom zistíme, odkiaľ nebezpečie prichádza, a ako sa môže týkať postáv. Záporný hrdina rozhodne má štýl, tiež ale môžeme mať problém pochopiť, čo to presne má byť zač, a ako mu máme rozumieť. Nie je vôbec ďaleko od hranice absurdnej komickosti, tak svojím vzhľadom ako aj svojím správaním. Zaujímavý je potom jeho súboj so zdanlivou presilou, v ktorom mu hororový divák nakoniec asi bude držať palce- chce predsa vidieť krv a vôbec, nech sa deje nejaká sranda. A vtedy asi viac ako kedykoľvek inokedy nezostane divák vôbec sklamaný.

„Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor.“

Film postupne akosi temnie, smerom preč od obyčajnej detektívky k hrozivému príbehu. Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor. Nielen ten sarkastický ale aj ten nelogický. Ku koncu konečne príde časť, ktorá by mala hororovému divákovi poskytnúť aj to hlavné. Strach, napätie a niečo na spôsob akcie. Tie sa darí od určitej chvíle vynikajúco stupňovať- konečne tu máme postavy, o ktoré môže mať divák aj záujem, a konečne sa s nimi deje niečo viac či menej zrozumiteľné a niekam smerujúce. Stále pritom pokračuje vyžívanie sa v nechutnosti, ktoré rovnako zaujímavo vyvrcholí. Čo viac si už človek môže priať.

Raw Meat samozrejme nemá technické možnosti na zobrazovanie gore dnešných filmov. Nakoniec mu to ale nijako neprekáža, a podarí sa mu predviesť všetko, čo by predviesť chcel. Na svoju dobu ide rozhodne o veľmi zaujímavé dielo, ktoré v tom čase nemohlo nezaujať svojou brutalitou. Tá funguje aj dnes, navyše nás zaujme jeho určitá naivita, odľahčenosť. A ten britský humor v detektívkovom štýle, ten už sa v hororoch tiež príliš nevída.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy