hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Raw Meat

Andrej Gomora | 15. 4. 2019
0
7/10          
žáner:
bizarre, cannibal, retro

Len trochu netradičná detektíva


Na prekročenie hraníc žánra je najskôr potrebné, aby žáner nejaké hranice mal. Respektíve aby existoval priestor, ktorý už si nárokuje iný žáner, a prvky, ktoré doň film radia. Tu máme na jednej strane takmer klasickú britskú detektívku. Potom v nej máme kanibalov, polorozložené telá, množstvo brutality a násilia tak explicitného, ako to len v roku 1972 išlo. Teda hororové prvky, na aké v tej dobe diváci neboli príliš zvyknutí. Štruktúra diela sa kvôli nim ale výrazne nemení. Preto by sme film stále možno mohli radiť medzi britské detektívky, a nazvať ho značne svojským. Ako jeho meno, Raw Meat.

„Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie.“

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

„Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu.“

Začiatok tiež nie je hororovo až taký sľubný, okrem dvoch stručných udalostí sledujeme práve len nie príliš seriózne vyšetrovanie. Potom to ale príde. Čo majú všetky tie nechutnosti povedať je miestami tiež problém pochopiť. Kamera sa po nich len tak túla, podrobne si prejde telá v rôznych štádiách rozkladu. Zjavne sa jej páčia a túži sa o ne s divákmi podeliť. Až v nich môžeme začať hľadať hlbší zmysel, očakávať od nich nejaký pre dej relevantný vývoj. Nám dovtedy ponúkli jedno celkom primitívne vysvetlenie pre všetky čudné udalosti, ktoré nikto nijako nerozvíja. Skrátka musí stačiť. Vyšetrovanie napreduje skôr náhodným štýlom, a podobne je to aj so stupňovaním napätia.

Časom zistíme, odkiaľ nebezpečie prichádza, a ako sa môže týkať postáv. Záporný hrdina rozhodne má štýl, tiež ale môžeme mať problém pochopiť, čo to presne má byť zač, a ako mu máme rozumieť. Nie je vôbec ďaleko od hranice absurdnej komickosti, tak svojím vzhľadom ako aj svojím správaním. Zaujímavý je potom jeho súboj so zdanlivou presilou, v ktorom mu hororový divák nakoniec asi bude držať palce- chce predsa vidieť krv a vôbec, nech sa deje nejaká sranda. A vtedy asi viac ako kedykoľvek inokedy nezostane divák vôbec sklamaný.

„Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor.“

Film postupne akosi temnie, smerom preč od obyčajnej detektívky k hrozivému príbehu. Vytvára si atmosféru s prvkami ťaživosti, hoci stále sa nedá zabudnúť na odľahčený tón a častý humor. Nielen ten sarkastický ale aj ten nelogický. Ku koncu konečne príde časť, ktorá by mala hororovému divákovi poskytnúť aj to hlavné. Strach, napätie a niečo na spôsob akcie. Tie sa darí od určitej chvíle vynikajúco stupňovať- konečne tu máme postavy, o ktoré môže mať divák aj záujem, a konečne sa s nimi deje niečo viac či menej zrozumiteľné a niekam smerujúce. Stále pritom pokračuje vyžívanie sa v nechutnosti, ktoré rovnako zaujímavo vyvrcholí. Čo viac si už človek môže priať.

Raw Meat samozrejme nemá technické možnosti na zobrazovanie gore dnešných filmov. Nakoniec mu to ale nijako neprekáža, a podarí sa mu predviesť všetko, čo by predviesť chcel. Na svoju dobu ide rozhodne o veľmi zaujímavé dielo, ktoré v tom čase nemohlo nezaujať svojou brutalitou. Tá funguje aj dnes, navyše nás zaujme jeho určitá naivita, odľahčenosť. A ten britský humor v detektívkovom štýle, ten už sa v hororoch tiež príliš nevída.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy