hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

And Soon the Darkness (1970)

Andrej Gomora | 24. 1. 2011
0
8/10          
žáner:
exploitation, retro

Vyhliadková jazda do 70. rokov


Asi žiadne hororové subžánre neprešli od sedemdesiatych rokov väčšími zmenami ako splatter a exploitation. Napríklad zombie horor nakrútený pred 40 rokmi sa od toho dnešného určite odlišuje špeciálnymi efektmi, množstvom sexu či násilia, no jeho štruktúra je však v princípe tá istá a rozdiely sú len v špecifikách doby. Keď si však predstavíme horor o dvoch mladých Angličankách, ktoré cestujú na bicykloch po Francúzsku, naše očakávanie v dnešnej dobe sa bude až prakvapivo líšiť od toho, čo môžeme vidieť v britskom horore And Soon he Darkness z r. 1970.

„... svoju kamarátku opustí. A ako inak, už ju nenájde."

To, že sme v sedemdesiatych rokoch, nám napovedá všetko. Oblečenie, štýlové zostrihy, bicykle, rádiá, slnečné okuliare aj jazyk. Výrazná je aj „anglickosť" obidvoch dievčat, ktorá popri prevládajúcej americkej produkcii pôsobí ako príjemná zmena. Kým dnes si pod bicyklovým cestovaním predstavíme rýchle presúvanie sa na prepracovaných strojoch, tu vidíme uvoľnené šliapanie na jednoduchých bicykloch s retro dizajnom. Hrdinky sú pomerne klasicky vykreslené: jedna zodpovedná, jedna lenivá, ktorá by sa len zabávala. Tento rozdiel medzi ne prinesie menšiu nezhodu, ktorá vyústi do toho, že kým tá druhá zostane ležať na tráve a počúvať rádio, prvá sa vydá na cestu k najbližšej dedinke a svoju kamarátku opustí. A ako inak, už ju nenájde. Aby táto zápletka vystačila na celovečerný film, vyžaduje si veľmi pomalé spracovanie. Vo filme nie sú ani žiadne vedľajšie dejové línie, ani žiadne iné prostriedky zhusťovania akcie. Film sa vyžíva v tom, čím je, a je tým úmyselne, nie z nedostatku fantázie tvorcov. Stretneme dokopy ani nie desať postáv a ani z tých väčšina nie je práve ukecaných. Bližšie sa zoznámime len s hlavnou hrdinkou Jane a Paulom, ktorý napriek väčšiemu množstvu prehovoreným slov zostáva tajomný a mätúci.

„And Soon the Darkness sa vyžíva v tom, čím je, a je tým úmyselne, nie z nedostatku fantázie tvorcov."

Ostatné postavy zohrávajú skôr len estetické úlohy, dotvárajú prostredie a atmosféru. Zvláštni dedinčania, muž, ktorý orie na poli a všetko sleduje, miestny policajt. Sú zložkami budovania tajomného prostredia ospalého francúzskeho vidieka, kde sa síce nič nedeje, ale niekde v lese sa ukrýva zlo. Dojem stratenosti uprostred ničoho zvýrazňuje jazyková bariéra a Jane má s väčšinou okoloidúcich problém dohovoriť sa. V tom spočíva napätie, ktoré tu nahrádza akciu. Pomalé a vyčerpávajúce objasňovania jediného zločinu musí zabezpečiť všetok spád a uspokojiť túžbu divákov po estetike hrôzy. Namiesto množstva krvi ponúka krásne pomalé zábery a výbornú prácu s exteriérmi. Všetci herci vo svojich úlohách odvádzajú výbornú prácu, a keď aj nemusí ísť priamo o herecké umenie, do filmu sa dokonale hodia. V hlavnej úlohe sa nám predstavuje Pamela Franklin, asi nezabudnuteľná pre každého fanúšika The Legend of Hell House, jedného z najkrajších gotických hororov sedemdesiatych rokov.

„Namiesto množstva krvi ponúka krásne pomalé zábery a výbornú prácu s exteriérmi."

Nakoľko bude And Soon the Darkness úspešná u diváka záleží do značnej miery na jeho chutiach. V nedostatku násilia a akcie ide o pomerne extrémne dielo, a to obzvlášť z dnešného pohľadu. Obsahuje tiež silnú dávku naivity, ktorou na nás horory z obdobia sedemdesiatych rokov pôsobia. Ak si viete tieto aspekty filmu vychutnať, čaká vás veľmi príjemný zážitok. Ak naopak nemáte pochopenie pre pomalé a málo krvavé horory z tejto doby, je pravdepodobné, že film pre vás bude len koncentrovaná nuda.

 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok