recenzie.

1BR

Andrej Gomora | 20. 5. 2020

0

5/10          

žáner:

exploitation, psycho

Kto hľadá viac než len bývanie

Niektorí ľudia túžia bývať v anonymnom prostredí, so susedmi sa prinajlepšom pozdraviť, v žiadnom prípade sa s nimi nesocializovať. Nech im len preboha nezačnú klopať na dvere, snažiť sa konverzovať pri stretnutí na schodoch, či nebodaj sa rovno zaujímať o ich život. Čo sa deje v ich byte vnímajú ako vec ich a nikoho iného. Neznesú, aby ich ktokoľvek obmedzoval, staral sa o nich, či nebodaj ich blaho vnímal ako aj svoju záležitosť. Pretože všetci sú súčasťou komunity, prepojení a čo sa týka jedného, týka sa všetkých. Aj novej obyvateľky bytového komplexu, kde sa nasťahuje do jednoizbového bytu, 1BR.

„Spočiatku preto chýba napätie a hororová atmosféra, ako zistíme, tieto prvky nebudú vôbec prvoradé.“

Čo na začiatku mierne kazí dojem je dosť slabý herecký výkon hlavnej hrdinky. Ten cítiť hlavne počas civilného úvodu, keď by sme sa mali zoznámiť s ňou a s prívetivou stránkou ostatných postáv. Iné závažné nedostatky tu nie sú, chápeme, čo nám chcú povedať a do akého prostredia nás vnoriť, a to sa aj deje. Chýba akékoľvek hororové intro či náznak toho, čo sa bude diať. Či že sa bude diať vôbec niečo. Spočiatku preto chýba napätie a hororová atmosféra, ako zistíme, tieto prvky nebudú vôbec prvoradé. V prvom rade sa nám tu budú snažiť čosi povedať, vykresliť v malom určitú situáciu, určitú myšlienku. S pomocou prvkov hororových, exploitačných, ťaživých.

„To, čo by sa dalo nazvať mučením, prebehne hlavne psychicky, a všeobecne skôr nekrvavo.“

Celkom explicitné násilie neuvidíme, aj tá jeho trocha zobrazením nijako neohúri. To, čo by sa dalo nazvať mučením, prebehne hlavne psychicky, a všeobecne skôr nekrvavo. Hlavný je pocit izolácie. Byť vydaný niekomu celkom napospas, a jeho narábanie s hrdinkou ako s predmetom. Ako s hmotou, ktorú treba tvarovať. Treba zlomiť jej odpor, zlomiť jej vôľu, prinútiť ju nielen robiť to, čo od nej niekto čaká. Ona tomu musí uveriť, musí to prijať, musí sa s tým stotožniť. Skutočne intenzívne pocity sa nedostavia ani v zmysle ťaživosti, film dokáže podať svoj odkaz, aby zapôsobil výraznejšie už mu ale chýbajú filmárske kvality.

„Tu je ale zjednodušenie plne legitímne, film si vytvára model, na ktorom zobrazuje koncept určitého druhu komunít.“

Hlavný je samotný odkaz, a ten je podaný dobre. Mohli by sme rozoberať reálnosť situácie, ktorá nepochybne má svoj diery, a tiež reálnosť správania všetkých postáv. Tu je ale zjednodušenie plne legitímne, film si vytvára model, na ktorom zobrazuje koncept určitého druhu komunít. Kde každý slúži spoločnému dobru, každý má byť šťastný, ale prvoradé je šťastie spoločenstva ako celku. Individualita musí celkom zaniknúť, a obyvatelia sa musia vzdať seba samých. Nepochybne ide o úkaz síce zriedkavý v obytných domoch, inak ale známy a rozhodne hodný zobrazenia v tejto podobe.

Atmosféra diela sa len veľmi ťažko odliepa od drámy, aj keď snaha ísť ďalej by tu určite bola. Mnoho situácií je absurdných, a to často aj nejakým spôsobom násilným či drsným smerom, práve nedokonalá kvalita zobrazenia ich ale necháva skôr v symbolickej rovine. Nie je to zásadný problém, na film sa aj tak pozerá dobre, väčšina scén má myšlienku a nám nerobí problém ju prijať. K našim emóciám sa ale úplne nedostanú, stiesnenosť a ťaživosť vnímame, menej ju už ale cítime. Dobre drží kostra diela a scenár v hlavných bodoch. Možno o to viac cítiť drobné nedostatky v ňom, ktoré spolu so zhotovením ťahajú film dole.

1BR je opäť zaujímavý film, ktorý má divákovi čo povedať, a hovorí mu to jasne a zaujímavo. Hororovosť sa celkom nestráca, atmosféra bude miestami ťaživá aj drsná a účelom diela slúži dobre. Pri lepšej produkcii sa tu nepochybne dalo dosiahnuť aj viac, tiež ale nejde hovoriť o nenaplnenom potenciáli. Ten naplnený bol, akurát sa z neho určite dalo dostať aj o niečo viac.