hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Skryté zlo

Andrej Gomora | 4. 4. 2017
0
4/10          
žáner:
mystery, psycho

Iba ďalšia lacne mysteriózna postavička


Pocit, ak nedokážete určitú myšlienku dostať z hlavy, pozná každý. Ohľadne správneho postupu v tomto prípade existujú nezhody, podľa niektorých sa treba vedieť ovládať, silou vôle myšlienku zahnať a potlačiť. Meditačné teórie nabádajú nebojovať aktívne, myšlienku nevyháňať, ale ani jej nepodľahnúť. Stať sa pozorovateľom, sledovať, ako do hlavy prišla, a nechať ju opäť samú odísť. Ak sa jej nevenujeme, neinteragujeme s ňou, nič iné jej nezostane. Zbytočné myšlienky zvyknú kaziť sústredenie, tie najotravnejšie zvyčajne bývajú práve tie nepríjemné. Niekedy môžu byť aj nebezpečné. Ako tá na The Bye Bye Mana, nositeľa Skrytého zla.

„Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach.“

Od začiatku sa hovorí o mene, človek by asi čakal niečo menej obyčajné. Bye Bye Man, kto už nikdy za život tieto tri slová nevyslovil. Postavy ale odkazu rozumejú správne, dajú si ho aj do správneho kontextu. Oni totiž celkove zmýšľajú miestami dosť neočakávateľne, inak ako divák. Že na niečo nemajú myslieť a nemajú to vyslovovať nájdu napísané v zásuvke starého stolíka. Pochopiteľne spolu s tým meno, ktoré nikdy nemá byť vyslovené. Ten istý odkaz prinesie aj psychické médium. Meno všetci aj tak vyslovia, aspoň vedia, prečo sa s nimi dejú čudné veci. Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach. O čo jej vlastne ide ale celkom nezistíme. Asi to ani sama nevie.

„Napriek nádychu gýča či hlúposti je námet plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať.“

Námet nie je nijako originálny, ľuďmi sa manipulovalo oddávna, naposledy napríklad vo výborných Oculus či Sinister. Napriek nádychu gýča či hlúposti je aj tak plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať. Ani nie tak v tom, ako sa naň treba snažiť nemyslieť, či ku koncu s ním dokonca bojovať. Tento motív film rozpracúva stručne a už aj vtedy sa dostáva do špinavej slepej uličky. Skôr ide o motív nákazy, meno nesmiete počuť, treba, aby zmizlo z povrchu zemského, upadlo do zabudnutia. V tomto smere je najefektnejší možno práve priamočiary úvod. Chýba mu rozpracovaná atmosféra, zato je drsný a hlavne sa silno drží fatalistického čara nevyhnutnosti.

„Nevysvetlená existencia Bye Bye Mana by sa ešte dala prijať, horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi.“

Samotný Bye Bye Man zostane v pozícii nevysvetlenej figúrky, skrátka sa niekde zjavil a existuje. Nešlo by o zásadný problém, hoci cítiť v ňom nezmyselnosť a primitívnu účelovosť nie je celkom príjemné. Horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi. Niekedy postavy núti zabíjať, spomínajú sa hlasy v hlavách. Vtedy ako keby postavy celkom ovládal, tie sa javia takmer v symbióze s ním. Inokedy nimi pomocou halucinácií manipuluje, nepochopiteľne ich trápi. No a potom sa objaví niekto, kto ho v hlave síce má, ale správa sa celkom racionálne, vie, čo by mal robiť. Z hľadiska hororu by prílišná priamočiarosť možno išla na škodu, veď to by sa postavy skrátka vyzabíjali. Nekonzistentnosť ale pramení do nepresvedčivosti, chaosu a množstva hlúpostí. Problém môže byť aj v tom, že všetky hlavné postavy sú nositeľmi prekliatia, strach zo seba môžu mať navzájom. Zároveň si ale všetci rozumejú, cítia sa spoločne odsúdení.

„Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde.“

Spád aj tak nie je celkom najhorší, prehlbuje sa bezútešná atmosféra a objaví sa aj dávka strachu pre diváka. Viacero scén sa podarí, škoda, že pôsobia pozliepane, čo pre film ako celok platí ešte výraznejšie. Aj keď odhliadneme od halucinácií, hrdinovia sa správajú nepresvedčivo. Ako keby vôbec nevedeli, čo robia, a len sa nechávali unášať kostrbato pozliepaným dejom. Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde. Rovnako ako koncepčne primitívneho môžeme vnímať záporného hrdinu, sám o sebe ešte má určité čaro. O mnohých digitálnych efektoch a jeho komickom psovi to už ale ide povedať veľmi ťažko.

Skryté zlo je asi to najmenej, čo môžete od lacného mysteriózneho hororu čakať. Je v ňom kopa nezmyslov a nelogickostí, postavy sa správajú zvláštne a sú výrazne zle vypracované. Záporný hrdina aj tak má nádych charizmy, vyskytne sa pár strašidelných scén a atmosféra celkom neunudí. Mohlo to byť aj horšie, no predovšetkým oveľa lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy