hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Skryté zlo

Andrej Gomora | 4. 4. 2017
0
4/10          
žáner:
mystery, psycho

Iba ďalšia lacne mysteriózna postavička


Pocit, ak nedokážete určitú myšlienku dostať z hlavy, pozná každý. Ohľadne správneho postupu v tomto prípade existujú nezhody, podľa niektorých sa treba vedieť ovládať, silou vôle myšlienku zahnať a potlačiť. Meditačné teórie nabádajú nebojovať aktívne, myšlienku nevyháňať, ale ani jej nepodľahnúť. Stať sa pozorovateľom, sledovať, ako do hlavy prišla, a nechať ju opäť samú odísť. Ak sa jej nevenujeme, neinteragujeme s ňou, nič iné jej nezostane. Zbytočné myšlienky zvyknú kaziť sústredenie, tie najotravnejšie zvyčajne bývajú práve tie nepríjemné. Niekedy môžu byť aj nebezpečné. Ako tá na The Bye Bye Mana, nositeľa Skrytého zla.

„Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach.“

Od začiatku sa hovorí o mene, človek by asi čakal niečo menej obyčajné. Bye Bye Man, kto už nikdy za život tieto tri slová nevyslovil. Postavy ale odkazu rozumejú správne, dajú si ho aj do správneho kontextu. Oni totiž celkove zmýšľajú miestami dosť neočakávateľne, inak ako divák. Že na niečo nemajú myslieť a nemajú to vyslovovať nájdu napísané v zásuvke starého stolíka. Pochopiteľne spolu s tým meno, ktoré nikdy nemá byť vyslovené. Ten istý odkaz prinesie aj psychické médium. Meno všetci aj tak vyslovia, aspoň vedia, prečo sa s nimi dejú čudné veci. Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach. O čo jej vlastne ide ale celkom nezistíme. Asi to ani sama nevie.

„Napriek nádychu gýča či hlúposti je námet plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať.“

Námet nie je nijako originálny, ľuďmi sa manipulovalo oddávna, naposledy napríklad vo výborných Oculus či Sinister. Napriek nádychu gýča či hlúposti je aj tak plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať. Ani nie tak v tom, ako sa naň treba snažiť nemyslieť, či ku koncu s ním dokonca bojovať. Tento motív film rozpracúva stručne a už aj vtedy sa dostáva do špinavej slepej uličky. Skôr ide o motív nákazy, meno nesmiete počuť, treba, aby zmizlo z povrchu zemského, upadlo do zabudnutia. V tomto smere je najefektnejší možno práve priamočiary úvod. Chýba mu rozpracovaná atmosféra, zato je drsný a hlavne sa silno drží fatalistického čara nevyhnutnosti.

„Nevysvetlená existencia Bye Bye Mana by sa ešte dala prijať, horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi.“

Samotný Bye Bye Man zostane v pozícii nevysvetlenej figúrky, skrátka sa niekde zjavil a existuje. Nešlo by o zásadný problém, hoci cítiť v ňom nezmyselnosť a primitívnu účelovosť nie je celkom príjemné. Horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi. Niekedy postavy núti zabíjať, spomínajú sa hlasy v hlavách. Vtedy ako keby postavy celkom ovládal, tie sa javia takmer v symbióze s ním. Inokedy nimi pomocou halucinácií manipuluje, nepochopiteľne ich trápi. No a potom sa objaví niekto, kto ho v hlave síce má, ale správa sa celkom racionálne, vie, čo by mal robiť. Z hľadiska hororu by prílišná priamočiarosť možno išla na škodu, veď to by sa postavy skrátka vyzabíjali. Nekonzistentnosť ale pramení do nepresvedčivosti, chaosu a množstva hlúpostí. Problém môže byť aj v tom, že všetky hlavné postavy sú nositeľmi prekliatia, strach zo seba môžu mať navzájom. Zároveň si ale všetci rozumejú, cítia sa spoločne odsúdení.

„Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde.“

Spád aj tak nie je celkom najhorší, prehlbuje sa bezútešná atmosféra a objaví sa aj dávka strachu pre diváka. Viacero scén sa podarí, škoda, že pôsobia pozliepane, čo pre film ako celok platí ešte výraznejšie. Aj keď odhliadneme od halucinácií, hrdinovia sa správajú nepresvedčivo. Ako keby vôbec nevedeli, čo robia, a len sa nechávali unášať kostrbato pozliepaným dejom. Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde. Rovnako ako koncepčne primitívneho môžeme vnímať záporného hrdinu, sám o sebe ešte má určité čaro. O mnohých digitálnych efektoch a jeho komickom psovi to už ale ide povedať veľmi ťažko.

Skryté zlo je asi to najmenej, čo môžete od lacného mysteriózneho hororu čakať. Je v ňom kopa nezmyslov a nelogickostí, postavy sa správajú zvláštne a sú výrazne zle vypracované. Záporný hrdina aj tak má nádych charizmy, vyskytne sa pár strašidelných scén a atmosféra celkom neunudí. Mohlo to byť aj horšie, no predovšetkým oveľa lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy