hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Skryté zlo

Andrej Gomora | 4. 4. 2017
0
4/10          
žáner:
mystery, psycho

Iba ďalšia lacne mysteriózna postavička


Pocit, ak nedokážete určitú myšlienku dostať z hlavy, pozná každý. Ohľadne správneho postupu v tomto prípade existujú nezhody, podľa niektorých sa treba vedieť ovládať, silou vôle myšlienku zahnať a potlačiť. Meditačné teórie nabádajú nebojovať aktívne, myšlienku nevyháňať, ale ani jej nepodľahnúť. Stať sa pozorovateľom, sledovať, ako do hlavy prišla, a nechať ju opäť samú odísť. Ak sa jej nevenujeme, neinteragujeme s ňou, nič iné jej nezostane. Zbytočné myšlienky zvyknú kaziť sústredenie, tie najotravnejšie zvyčajne bývajú práve tie nepríjemné. Niekedy môžu byť aj nebezpečné. Ako tá na The Bye Bye Mana, nositeľa Skrytého zla.

„Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach.“

Od začiatku sa hovorí o mene, človek by asi čakal niečo menej obyčajné. Bye Bye Man, kto už nikdy za život tieto tri slová nevyslovil. Postavy ale odkazu rozumejú správne, dajú si ho aj do správneho kontextu. Oni totiž celkove zmýšľajú miestami dosť neočakávateľne, inak ako divák. Že na niečo nemajú myslieť a nemajú to vyslovovať nájdu napísané v zásuvke starého stolíka. Pochopiteľne spolu s tým meno, ktoré nikdy nemá byť vyslovené. Ten istý odkaz prinesie aj psychické médium. Meno všetci aj tak vyslovia, aspoň vedia, prečo sa s nimi dejú čudné veci. Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach. O čo jej vlastne ide ale celkom nezistíme. Asi to ani sama nevie.

„Napriek nádychu gýča či hlúposti je námet plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať.“

Námet nie je nijako originálny, ľuďmi sa manipulovalo oddávna, naposledy napríklad vo výborných Oculus či Sinister. Napriek nádychu gýča či hlúposti je aj tak plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať. Ani nie tak v tom, ako sa naň treba snažiť nemyslieť, či ku koncu s ním dokonca bojovať. Tento motív film rozpracúva stručne a už aj vtedy sa dostáva do špinavej slepej uličky. Skôr ide o motív nákazy, meno nesmiete počuť, treba, aby zmizlo z povrchu zemského, upadlo do zabudnutia. V tomto smere je najefektnejší možno práve priamočiary úvod. Chýba mu rozpracovaná atmosféra, zato je drsný a hlavne sa silno drží fatalistického čara nevyhnutnosti.

„Nevysvetlená existencia Bye Bye Mana by sa ešte dala prijať, horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi.“

Samotný Bye Bye Man zostane v pozícii nevysvetlenej figúrky, skrátka sa niekde zjavil a existuje. Nešlo by o zásadný problém, hoci cítiť v ňom nezmyselnosť a primitívnu účelovosť nie je celkom príjemné. Horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi. Niekedy postavy núti zabíjať, spomínajú sa hlasy v hlavách. Vtedy ako keby postavy celkom ovládal, tie sa javia takmer v symbióze s ním. Inokedy nimi pomocou halucinácií manipuluje, nepochopiteľne ich trápi. No a potom sa objaví niekto, kto ho v hlave síce má, ale správa sa celkom racionálne, vie, čo by mal robiť. Z hľadiska hororu by prílišná priamočiarosť možno išla na škodu, veď to by sa postavy skrátka vyzabíjali. Nekonzistentnosť ale pramení do nepresvedčivosti, chaosu a množstva hlúpostí. Problém môže byť aj v tom, že všetky hlavné postavy sú nositeľmi prekliatia, strach zo seba môžu mať navzájom. Zároveň si ale všetci rozumejú, cítia sa spoločne odsúdení.

„Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde.“

Spád aj tak nie je celkom najhorší, prehlbuje sa bezútešná atmosféra a objaví sa aj dávka strachu pre diváka. Viacero scén sa podarí, škoda, že pôsobia pozliepane, čo pre film ako celok platí ešte výraznejšie. Aj keď odhliadneme od halucinácií, hrdinovia sa správajú nepresvedčivo. Ako keby vôbec nevedeli, čo robia, a len sa nechávali unášať kostrbato pozliepaným dejom. Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde. Rovnako ako koncepčne primitívneho môžeme vnímať záporného hrdinu, sám o sebe ešte má určité čaro. O mnohých digitálnych efektoch a jeho komickom psovi to už ale ide povedať veľmi ťažko.

Skryté zlo je asi to najmenej, čo môžete od lacného mysteriózneho hororu čakať. Je v ňom kopa nezmyslov a nelogickostí, postavy sa správajú zvláštne a sú výrazne zle vypracované. Záporný hrdina aj tak má nádych charizmy, vyskytne sa pár strašidelných scén a atmosféra celkom neunudí. Mohlo to byť aj horšie, no predovšetkým oveľa lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy