hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Skryté zlo

Andrej Gomora | 4. 4. 2017
0
4/10          
žáner:
mystery, psycho

Iba ďalšia lacne mysteriózna postavička


Pocit, ak nedokážete určitú myšlienku dostať z hlavy, pozná každý. Ohľadne správneho postupu v tomto prípade existujú nezhody, podľa niektorých sa treba vedieť ovládať, silou vôle myšlienku zahnať a potlačiť. Meditačné teórie nabádajú nebojovať aktívne, myšlienku nevyháňať, ale ani jej nepodľahnúť. Stať sa pozorovateľom, sledovať, ako do hlavy prišla, a nechať ju opäť samú odísť. Ak sa jej nevenujeme, neinteragujeme s ňou, nič iné jej nezostane. Zbytočné myšlienky zvyknú kaziť sústredenie, tie najotravnejšie zvyčajne bývajú práve tie nepríjemné. Niekedy môžu byť aj nebezpečné. Ako tá na The Bye Bye Mana, nositeľa Skrytého zla.

„Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach.“

Od začiatku sa hovorí o mene, človek by asi čakal niečo menej obyčajné. Bye Bye Man, kto už nikdy za život tieto tri slová nevyslovil. Postavy ale odkazu rozumejú správne, dajú si ho aj do správneho kontextu. Oni totiž celkove zmýšľajú miestami dosť neočakávateľne, inak ako divák. Že na niečo nemajú myslieť a nemajú to vyslovovať nájdu napísané v zásuvke starého stolíka. Pochopiteľne spolu s tým meno, ktoré nikdy nemá byť vyslovené. Ten istý odkaz prinesie aj psychické médium. Meno všetci aj tak vyslovia, aspoň vedia, prečo sa s nimi dejú čudné veci. Mystická postava ich ovládne, dostane sa do ich hláv, živí ju ich strach. O čo jej vlastne ide ale celkom nezistíme. Asi to ani sama nevie.

„Napriek nádychu gýča či hlúposti je námet plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať.“

Námet nie je nijako originálny, ľuďmi sa manipulovalo oddávna, naposledy napríklad vo výborných Oculus či Sinister. Napriek nádychu gýča či hlúposti je aj tak plne funkčný, a dalo by sa s ním dobre pracovať. Ani nie tak v tom, ako sa naň treba snažiť nemyslieť, či ku koncu s ním dokonca bojovať. Tento motív film rozpracúva stručne a už aj vtedy sa dostáva do špinavej slepej uličky. Skôr ide o motív nákazy, meno nesmiete počuť, treba, aby zmizlo z povrchu zemského, upadlo do zabudnutia. V tomto smere je najefektnejší možno práve priamočiary úvod. Chýba mu rozpracovaná atmosféra, zato je drsný a hlavne sa silno drží fatalistického čara nevyhnutnosti.

„Nevysvetlená existencia Bye Bye Mana by sa ešte dala prijať, horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi.“

Samotný Bye Bye Man zostane v pozícii nevysvetlenej figúrky, skrátka sa niekde zjavil a existuje. Nešlo by o zásadný problém, hoci cítiť v ňom nezmyselnosť a primitívnu účelovosť nie je celkom príjemné. Horšie je to s jeho nejasnými cieľmi a nevysvetlenými krokmi. Niekedy postavy núti zabíjať, spomínajú sa hlasy v hlavách. Vtedy ako keby postavy celkom ovládal, tie sa javia takmer v symbióze s ním. Inokedy nimi pomocou halucinácií manipuluje, nepochopiteľne ich trápi. No a potom sa objaví niekto, kto ho v hlave síce má, ale správa sa celkom racionálne, vie, čo by mal robiť. Z hľadiska hororu by prílišná priamočiarosť možno išla na škodu, veď to by sa postavy skrátka vyzabíjali. Nekonzistentnosť ale pramení do nepresvedčivosti, chaosu a množstva hlúpostí. Problém môže byť aj v tom, že všetky hlavné postavy sú nositeľmi prekliatia, strach zo seba môžu mať navzájom. Zároveň si ale všetci rozumejú, cítia sa spoločne odsúdení.

„Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde.“

Spád aj tak nie je celkom najhorší, prehlbuje sa bezútešná atmosféra a objaví sa aj dávka strachu pre diváka. Viacero scén sa podarí, škoda, že pôsobia pozliepane, čo pre film ako celok platí ešte výraznejšie. Aj keď odhliadneme od halucinácií, hrdinovia sa správajú nepresvedčivo. Ako keby vôbec nevedeli, čo robia, a len sa nechávali unášať kostrbato pozliepaným dejom. Charakterovú plochosť ešte môžeme vnímať ako súčasť koncepcie, ospravedlniť ňou zlé dialógy a zlú prácu s postavami už ale nejde. Rovnako ako koncepčne primitívneho môžeme vnímať záporného hrdinu, sám o sebe ešte má určité čaro. O mnohých digitálnych efektoch a jeho komickom psovi to už ale ide povedať veľmi ťažko.

Skryté zlo je asi to najmenej, čo môžete od lacného mysteriózneho hororu čakať. Je v ňom kopa nezmyslov a nelogickostí, postavy sa správajú zvláštne a sú výrazne zle vypracované. Záporný hrdina aj tak má nádych charizmy, vyskytne sa pár strašidelných scén a atmosféra celkom neunudí. Mohlo to byť aj horšie, no predovšetkým oveľa lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy