hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Apostle

Andrej Gomora | 14. 1. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním


Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

„V zásade to tu nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu.“

Morálne dilemy o tom, či má otec právo ukradnúť chlieb, aby nakŕmil svoju rodinu, sú staré a odpoveď býva skôr kladná. Má vodca komunity právo uniesť milionárovu dcéru, aby vďaka výkupnému za ňu jeho súpútnici nepomreli hladom? Tu už si človek asi odpovie skôr nie, ale stále môže nájsť trochu pochopenia. Nevieme celkom presne, čo všetko sa tu v minulosti dialo a určite sú náznaky, že život na ostrove nemusel byť celkom idylický a spravodlivý ku všetkým. V zásade to tu ale nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu. Teraz sa ich svet začal rúcať- bohyňa už nezabezpečovala bohatú úrodu ako v minulosti. Môžeme duchovným vodcom odoprieť právo na paniku? Určite nie, veď nestrácajú len úctu svojich ovečiek. Celá dedina prichádza o zdroj potravy.

„Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní.“

Horor prichádza postupne, s tým ako prenikáme do tajov komunity. Pre diváka tak ako pre hlavnú postavu ide napred o primitívny svet zla, s ktorým treba bojovať. Prvé brutálne scény a darovanie krvi pôsobia šialene, skutočne nás ale zamrazí až pri prvých prejavoch nadprirodzených úkazov. Zlo pritom stále cítime aj zo strany duchovných vodcov ako negatívnych hrdinov. Prestávame ale mať pocit, že ich stačí jednoducho poraziť, respektíve že film pôjde cestou ich jednoduchého porazenia. Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní. Pretože nevieme, prečo konajú tak, ako konajú, a či môžu konať aj inak.

„Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore.“

Čaro diela žiaľ začne mierne upadať s klesajúcou mierou neistoty u diváka. Samotný príbeh nemusí mať výraznejšie chyby, skôr nám len všetko celkom nezapadne do seba. Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore. Tak svojou nápaditosťou ako aj intenzitou a zobrazením. V tom je ale zároveň ich problém- do deja sa nehodí celkom bohapustý sadizmus. Čo platí aj o minimálne jednej akčnej scéne, ktorá má štýl, švih a spád ale nie celkom dáva zmysel. Predsa keď niekto niečo robí rutinne, len tak sa mu obeť z mlynčeka nevyšmykne.

Postavy za živé môžeme pokladať asi všetky, čo ale neznamená, že sa budú uveriteľne správať po celý čas. Hlavne v záverečnom chaose sa odviažu o niečo viac, ako by sme boli nastavení im uveriť. Všetko sa vtedy musí akosi zjednodušiť, a všetci sa presunú do celkom priehľadných úloh. Zlom je pritom pomerne viditeľný- ešte vraždu vlastnej dcéry dokážeme pochopiť vzhľadom na špecifiká diania na ostrove. To, čo nasleduje, už tak celkom nie. Problémy sa našťastie až tak netýkajú hlavnej postavy- tá svoje kúzlo od začiatku buduje na nepreniknuteľne šialenom výraze a ten sa do konca nezmení.

Apostle je vysoko nadštandardný horor z hľadiska kvality jeho spracovania. Spĺňa vyšší štandard medzi mejnstrímovou tvorbou a po remeselnej stránke je mu málo čo vytknúť. Jeho problém je ale zároveň v tom, aké nároky si na seba kladie, respektíve aké očakávania u diváka vyvolá. Dobrú atmosféru si nedokáže udržať, snaha ísť ďalej s intenzitou mu uškodí a scenár skončí v chaose. Čo neznamená, že stále nejde o nadpriemerný a veľmi príjemný hororový zážitok. Predsa ale sľuboval trocha viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy