hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Apostle

Andrej Gomora | 14. 1. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním


Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

„V zásade to tu nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu.“

Morálne dilemy o tom, či má otec právo ukradnúť chlieb, aby nakŕmil svoju rodinu, sú staré a odpoveď býva skôr kladná. Má vodca komunity právo uniesť milionárovu dcéru, aby vďaka výkupnému za ňu jeho súpútnici nepomreli hladom? Tu už si človek asi odpovie skôr nie, ale stále môže nájsť trochu pochopenia. Nevieme celkom presne, čo všetko sa tu v minulosti dialo a určite sú náznaky, že život na ostrove nemusel byť celkom idylický a spravodlivý ku všetkým. V zásade to tu ale nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu. Teraz sa ich svet začal rúcať- bohyňa už nezabezpečovala bohatú úrodu ako v minulosti. Môžeme duchovným vodcom odoprieť právo na paniku? Určite nie, veď nestrácajú len úctu svojich ovečiek. Celá dedina prichádza o zdroj potravy.

„Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní.“

Horor prichádza postupne, s tým ako prenikáme do tajov komunity. Pre diváka tak ako pre hlavnú postavu ide napred o primitívny svet zla, s ktorým treba bojovať. Prvé brutálne scény a darovanie krvi pôsobia šialene, skutočne nás ale zamrazí až pri prvých prejavoch nadprirodzených úkazov. Zlo pritom stále cítime aj zo strany duchovných vodcov ako negatívnych hrdinov. Prestávame ale mať pocit, že ich stačí jednoducho poraziť, respektíve že film pôjde cestou ich jednoduchého porazenia. Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní. Pretože nevieme, prečo konajú tak, ako konajú, a či môžu konať aj inak.

„Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore.“

Čaro diela žiaľ začne mierne upadať s klesajúcou mierou neistoty u diváka. Samotný príbeh nemusí mať výraznejšie chyby, skôr nám len všetko celkom nezapadne do seba. Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore. Tak svojou nápaditosťou ako aj intenzitou a zobrazením. V tom je ale zároveň ich problém- do deja sa nehodí celkom bohapustý sadizmus. Čo platí aj o minimálne jednej akčnej scéne, ktorá má štýl, švih a spád ale nie celkom dáva zmysel. Predsa keď niekto niečo robí rutinne, len tak sa mu obeť z mlynčeka nevyšmykne.

Postavy za živé môžeme pokladať asi všetky, čo ale neznamená, že sa budú uveriteľne správať po celý čas. Hlavne v záverečnom chaose sa odviažu o niečo viac, ako by sme boli nastavení im uveriť. Všetko sa vtedy musí akosi zjednodušiť, a všetci sa presunú do celkom priehľadných úloh. Zlom je pritom pomerne viditeľný- ešte vraždu vlastnej dcéry dokážeme pochopiť vzhľadom na špecifiká diania na ostrove. To, čo nasleduje, už tak celkom nie. Problémy sa našťastie až tak netýkajú hlavnej postavy- tá svoje kúzlo od začiatku buduje na nepreniknuteľne šialenom výraze a ten sa do konca nezmení.

Apostle je vysoko nadštandardný horor z hľadiska kvality jeho spracovania. Spĺňa vyšší štandard medzi mejnstrímovou tvorbou a po remeselnej stránke je mu málo čo vytknúť. Jeho problém je ale zároveň v tom, aké nároky si na seba kladie, respektíve aké očakávania u diváka vyvolá. Dobrú atmosféru si nedokáže udržať, snaha ísť ďalej s intenzitou mu uškodí a scenár skončí v chaose. Čo neznamená, že stále nejde o nadpriemerný a veľmi príjemný hororový zážitok. Predsa ale sľuboval trocha viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy