hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

Woetoli/Loner

Antivalentínsky darček pre samotárov
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011

recenzie.

Apostle

Andrej Gomora | 14. 1. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním


Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

„V zásade to tu nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu.“

Morálne dilemy o tom, či má otec právo ukradnúť chlieb, aby nakŕmil svoju rodinu, sú staré a odpoveď býva skôr kladná. Má vodca komunity právo uniesť milionárovu dcéru, aby vďaka výkupnému za ňu jeho súpútnici nepomreli hladom? Tu už si človek asi odpovie skôr nie, ale stále môže nájsť trochu pochopenia. Nevieme celkom presne, čo všetko sa tu v minulosti dialo a určite sú náznaky, že život na ostrove nemusel byť celkom idylický a spravodlivý ku všetkým. V zásade to tu ale nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu. Teraz sa ich svet začal rúcať- bohyňa už nezabezpečovala bohatú úrodu ako v minulosti. Môžeme duchovným vodcom odoprieť právo na paniku? Určite nie, veď nestrácajú len úctu svojich ovečiek. Celá dedina prichádza o zdroj potravy.

„Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní.“

Horor prichádza postupne, s tým ako prenikáme do tajov komunity. Pre diváka tak ako pre hlavnú postavu ide napred o primitívny svet zla, s ktorým treba bojovať. Prvé brutálne scény a darovanie krvi pôsobia šialene, skutočne nás ale zamrazí až pri prvých prejavoch nadprirodzených úkazov. Zlo pritom stále cítime aj zo strany duchovných vodcov ako negatívnych hrdinov. Prestávame ale mať pocit, že ich stačí jednoducho poraziť, respektíve že film pôjde cestou ich jednoduchého porazenia. Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní. Pretože nevieme, prečo konajú tak, ako konajú, a či môžu konať aj inak.

„Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore.“

Čaro diela žiaľ začne mierne upadať s klesajúcou mierou neistoty u diváka. Samotný príbeh nemusí mať výraznejšie chyby, skôr nám len všetko celkom nezapadne do seba. Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore. Tak svojou nápaditosťou ako aj intenzitou a zobrazením. V tom je ale zároveň ich problém- do deja sa nehodí celkom bohapustý sadizmus. Čo platí aj o minimálne jednej akčnej scéne, ktorá má štýl, švih a spád ale nie celkom dáva zmysel. Predsa keď niekto niečo robí rutinne, len tak sa mu obeť z mlynčeka nevyšmykne.

Postavy za živé môžeme pokladať asi všetky, čo ale neznamená, že sa budú uveriteľne správať po celý čas. Hlavne v záverečnom chaose sa odviažu o niečo viac, ako by sme boli nastavení im uveriť. Všetko sa vtedy musí akosi zjednodušiť, a všetci sa presunú do celkom priehľadných úloh. Zlom je pritom pomerne viditeľný- ešte vraždu vlastnej dcéry dokážeme pochopiť vzhľadom na špecifiká diania na ostrove. To, čo nasleduje, už tak celkom nie. Problémy sa našťastie až tak netýkajú hlavnej postavy- tá svoje kúzlo od začiatku buduje na nepreniknuteľne šialenom výraze a ten sa do konca nezmení.

Apostle je vysoko nadštandardný horor z hľadiska kvality jeho spracovania. Spĺňa vyšší štandard medzi mejnstrímovou tvorbou a po remeselnej stránke je mu málo čo vytknúť. Jeho problém je ale zároveň v tom, aké nároky si na seba kladie, respektíve aké očakávania u diváka vyvolá. Dobrú atmosféru si nedokáže udržať, snaha ísť ďalej s intenzitou mu uškodí a scenár skončí v chaose. Čo neznamená, že stále nejde o nadpriemerný a veľmi príjemný hororový zážitok. Predsa ale sľuboval trocha viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy