hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Apostle

Andrej Gomora | 14. 1. 2019
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním


Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

„V zásade to tu nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu.“

Morálne dilemy o tom, či má otec právo ukradnúť chlieb, aby nakŕmil svoju rodinu, sú staré a odpoveď býva skôr kladná. Má vodca komunity právo uniesť milionárovu dcéru, aby vďaka výkupnému za ňu jeho súpútnici nepomreli hladom? Tu už si človek asi odpovie skôr nie, ale stále môže nájsť trochu pochopenia. Nevieme celkom presne, čo všetko sa tu v minulosti dialo a určite sú náznaky, že život na ostrove nemusel byť celkom idylický a spravodlivý ku všetkým. V zásade to tu ale nejako fungovalo, ľudia boli viac menej šťastní a na rozdiel od života na kontinente mali čo jesť a kde zložiť hlavu. Teraz sa ich svet začal rúcať- bohyňa už nezabezpečovala bohatú úrodu ako v minulosti. Môžeme duchovným vodcom odoprieť právo na paniku? Určite nie, veď nestrácajú len úctu svojich ovečiek. Celá dedina prichádza o zdroj potravy.

„Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní.“

Horor prichádza postupne, s tým ako prenikáme do tajov komunity. Pre diváka tak ako pre hlavnú postavu ide napred o primitívny svet zla, s ktorým treba bojovať. Prvé brutálne scény a darovanie krvi pôsobia šialene, skutočne nás ale zamrazí až pri prvých prejavoch nadprirodzených úkazov. Zlo pritom stále cítime aj zo strany duchovných vodcov ako negatívnych hrdinov. Prestávame ale mať pocit, že ich stačí jednoducho poraziť, respektíve že film pôjde cestou ich jednoduchého porazenia. Ich činy nie sú v poriadku, my ale zároveň strácame istotu v ich odsudzovaní. Pretože nevieme, prečo konajú tak, ako konajú, a či môžu konať aj inak.

„Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore.“

Čaro diela žiaľ začne mierne upadať s klesajúcou mierou neistoty u diváka. Samotný príbeh nemusí mať výraznejšie chyby, skôr nám len všetko celkom nezapadne do seba. Navyše príde pár brutálnych scén, ktoré na jednej strane musia potešiť fanúšikov gore. Tak svojou nápaditosťou ako aj intenzitou a zobrazením. V tom je ale zároveň ich problém- do deja sa nehodí celkom bohapustý sadizmus. Čo platí aj o minimálne jednej akčnej scéne, ktorá má štýl, švih a spád ale nie celkom dáva zmysel. Predsa keď niekto niečo robí rutinne, len tak sa mu obeť z mlynčeka nevyšmykne.

Postavy za živé môžeme pokladať asi všetky, čo ale neznamená, že sa budú uveriteľne správať po celý čas. Hlavne v záverečnom chaose sa odviažu o niečo viac, ako by sme boli nastavení im uveriť. Všetko sa vtedy musí akosi zjednodušiť, a všetci sa presunú do celkom priehľadných úloh. Zlom je pritom pomerne viditeľný- ešte vraždu vlastnej dcéry dokážeme pochopiť vzhľadom na špecifiká diania na ostrove. To, čo nasleduje, už tak celkom nie. Problémy sa našťastie až tak netýkajú hlavnej postavy- tá svoje kúzlo od začiatku buduje na nepreniknuteľne šialenom výraze a ten sa do konca nezmení.

Apostle je vysoko nadštandardný horor z hľadiska kvality jeho spracovania. Spĺňa vyšší štandard medzi mejnstrímovou tvorbou a po remeselnej stránke je mu málo čo vytknúť. Jeho problém je ale zároveň v tom, aké nároky si na seba kladie, respektíve aké očakávania u diváka vyvolá. Dobrú atmosféru si nedokáže udržať, snaha ísť ďalej s intenzitou mu uškodí a scenár skončí v chaose. Čo neznamená, že stále nejde o nadpriemerný a veľmi príjemný hororový zážitok. Predsa ale sľuboval trocha viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy