recenzie.

Noví mutanti

Andrej Gomora | 1. 10. 2020

0

6/10          

žáner:

action, claustrophobic, psycho, teen

Variácia pochybnej internátnej školy

Z mutantských filmov to má najmä samotnú skutočnosť existencie mutantov. Že sú medzi nami, u niektorých ľudí sa skrátka v puberte začnú mutácie prejavovať a nejde o nič celkom neočakávané či výnimočné. Ako keby išlo o bežnú chorobu. Čo celkom chýba je akási komixová dobrodružnosť, príbeh, ktorý by sa snažil byť zábavný a akčný. Je tu oveľa viac napätia, tentokrát je to ale existenčné napätie. Rozpoltenosť a neistota sú iné, ako v iných mutantských filmoch, tieto postavy totiž nielen nevedia, kto sú. Nevedia ani, kde sa ocitli, čo sa s nimi deje a čo ich môže čakať. Sú to celkom Noví mutanti.

„Postavy sú možno stereotypné, sú ale v zásade živé a je dôležité, nakoľko cítime ich stratenosť a životnú neistotu.“

Napriek takmer hviezdnemu obsadeniu si držíme značne komornú atmosféru, čo filmu veľmi pomáha. Atmosféra je o to tajomnejšia a aj keď dlho nemáme dôvod doktorke nijako nedôverovať, že je tu jediná nie pacientka vyvoláva otázky. Môžeme pochybovať o presvedčivosti, dá sa ale prijať aj koncept, keď má málo personálu pomôcť pacientom sa cítiť uvoľnene. Vďaka mutantským schopnostiam odpadáva potreba prítomnosti silných chlapov. Postavy sú možno stereotypné, sú ale v zásade živé a je dôležité, nakoľko cítime ich stratenosť a životnú neistotu. Prostredie vyvoláva pocit nádeje, zároveň aj otázky, kam môže táto nádej vyústiť.

Neurčité intro sa nesie v znamení hororového ladenia filmu- bez explicitného násilia, no aj tak hrôzostrašne. Nejaký čas po ňom nám musí postačiť len melancholická atmosféra. Mierne ju kazia niektoré príliš nepresvedčivé či prvoplánové scény, ktoré nám nedajú zabudnúť na tínedžerský tón diela. Postavy nie sú zrovna sympatické a asi na každej je niečo, čo divákovi bráni príliš sa s ňou stotožniť. Menej hororové časti sa preto dajú sledovať, nie sú ale príliš záživné a diváka keď tak zaujmú skôr prejavy mutantských schopností či drsná minulosť jednotlivých postáv ako to, čo sa zrovna deje.

„Ak by sme ale chceli vnímať nejakú mutantskú superschopnosť ako hororovú, táto v tomto smere funguje skutočne výborne.“

Hororové prejavy prichádzajú postupne, chvíľu trvá, kým ich ako také vôbec dokážeme identifikovať. Ak by sme ale chceli vnímať nejakú mutantskú superschopnosť ako hororovú, táto v tomto smere funguje skutočne výborne. Tým viac, aká je neovládateľná a ako ohrozuje jej vlastnú nositeľku. Čo opäť nie je žiadna výnimka, tentokrát ale nejde o nič inak užitočné či zmysluplné. Táto schopnosť je jednoducho len hororová a dokáže ľuďom len ubližovať a trápiť ich. Nemusí nám celkom zapadať medzi zvyčajné mutantské schopnosti, prečo by ale musela. Keď tentokrát má ísť o horor.

„Kým pozitívne sú čoraz hmotnejšie prejavy reálneho nebezpečia, opačne pôsobí dojem, že všetko sa musí dobre skončiť a nikomu sa najskôr nič zlé nestane.“

Skutočne hororové scény prídu až neskôr, film zároveň postupne značne potemnie. Žiadna z nich možno nedosiahne výraznú intenzitu, určite ale dostačujú, aby sme mali pocit, že pozeráme horor. Viaceré sa dajú pokladať za podarené, mierne ich akurát stále kazí ľahký infantilný či televízny nádych. Kým pozitívne sú čoraz hmotnejšie prejavy reálneho nebezpečia, opačne pôsobí dojem, že všetko sa musí dobre skončiť a nikomu sa najskôr nič zlé nestane. Tak je to aj pri najdramatickejšej scéne, ktorú kazí jednak nepresvedčivý monológ, tiež ale to ako v nás navodí pocit len intenzívnejšej rozprávky pre deti. Kde sa síce deje všeličo, ako sa to skončí nám ale môže byť hneď jasné. Nejde o žiadnu tragédiu, film si ako horor môžeme užiť aj tak, štýl má nakoniec aj celkové vysvetlenie aj rozuzlenie. Mierne nasladlý tón predsa nemusí všetko zabiť.

Noví mutanti sú teda aj mutantský film, aj majú nádych tínedžerskej zábavy ale zároveň ide aj o horor. Skĺbenie týchto prvkov mohlo ťažko byť dokonalé a predovšetkým výsledok nemohol byť celkom uspokojivý pre všetkých divákov. Z pohľadu diváka hororového ide o dielo určite nedokonalé, zároveň ale s nepochybnou úrovňou a tiež opäť niečím iné. Ponúka mu prvky, ktoré v tejto podobe nie sú opozerané a robí to v relatívne záživnej podobe. Možno nejde o celkom vrcholný zážitok, tiež ale ani o horor, ktorý by mal ľutovať, že pozeral.