hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Visit

Andrej Gomora | 20. 10. 2015
0
7/10          
žáner:
crazy family, found footage/ mockumentary, psycho

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?


Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
 

„Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku."

Rodinné vzťahy totiž neboli najlepšie, matka dievčaťa a jej brata od rodičov utiekla za dramatických okolností. Pätnásť rokov s nimi vôbec nekomunikovala, už by sa ale patrilo ukázať im vnúčatá. Sama na návštevu nejde, veď má konečne príležitosť zájsť na dovolenku s novou známosťou. Deti čakajú deduškovia na železničnej stanici, javia sa ako milí starí ľudia. Sú tolerantní, deťom sa tešia. Tie sa rovnako snažia vychádzať im v ústrety, dodržujú večierku od pol desiatej, nelozia do pivnice, kde je vraj veľa plesne. Sú ale deti, zvedavosť im niekedy nedá. Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku.

Pár mierne strašidelných scén tu síce máme, tento horor ale jednoznačne stavia hlavne na dôslednú prípravu pre efektné finále. Tá pozostáva z dobre zvládnutého zblíženia diváka s postavami a kopenia ľahkých podozrení a počudností. Detská dvojica je sympatická, trochu zjednodušená no v zásade uveriteľná. Akurát vhodná pre obavy. Presne vnímame ich pocit, že sú to starí rodičia, niečo im musia odpustiť. Len niektoré veci už prehliadnuť nejdú. V tomto smere, teda viac menej ľudsky fungujú aj mnohé strašidelné scény a ľakačky. Nebojím sa pri nich, že sa deťom skutočne môže niečo stať. Znepokojí nás, že toto žiadni starí rodičia jednoducho nerobia.

„Správanie je miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval."

Ak by sme aj found footage hodnotili ako čiastočne zbytočný, nie je ani na škodu. Keďže má ísť o dokument dievčaťa, zábery zväčša nie sú nepríjemne roztrasené, mnoho je ich naopak esteticky veľmi príjemných. Otázky prečo sa hrdinovia kamier nikdy nepúšťajú už sú pár rokov staré, dráždia skôr iné chyby v logike. Keďže ide o horor, ktorý si dáva záležať na podrobnom vykreslení postáv, prostredia a uveriteľnosti ich správania, divák je aj oveľa citlivejší ako zvyčajne, keď mu v nich niečo nie celkom sadne. Správanie je totiž miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval. Niekedy to vnímame ako inteligentné podrývanie, ako pri scéne s čistením rúry. Inokedy už ako snahu pôsobiť prepracovane za každú cenu.

„Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí."

Samotné finále nie je dlhé, minimálne pri pomere k časti filmu bez náznakov násilia. Podobne ako celé dielo sa ale ťahá striedaním len zlovestných a skutočne napínavých scén. Už pri prvej, keď strácame najmenšie pochyby, že by tu niečo mohlo byť v poriadku, nás skutočne zamrazí. Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí. K tomu sa pridružia skutočne strašidelné a uletené scény, vďaka ktorým dokonale zabudneme na to, ako dlho nás dielo naťahovalo. Veľmi dobre vedelo, čo robí a o čo mu ide.

The Visit je film, ktorý vôbec necíti potrebu dávať rovno najavo, akým drsným hororom bude. Dáva si záležať na svojej nehororovej časti, buduje si jemnú zlovestnosť a skutočne obdivuhodne ju nakoniec využíva. Škoda pár nasladlostí, klišé aj snahy príliš hlboko zabŕdať do žánra rodinného filmu a dať nakoniec poučenie. Všetky nedostatky sa ale nakoniec dá odpustiť a príjemný a kvalitný horor si užiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy