hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Visit

Andrej Gomora | 20. 10. 2015
0
7/10          
žáner:
crazy family, found footage/ mockumentary, psycho

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?


Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
 

„Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku."

Rodinné vzťahy totiž neboli najlepšie, matka dievčaťa a jej brata od rodičov utiekla za dramatických okolností. Pätnásť rokov s nimi vôbec nekomunikovala, už by sa ale patrilo ukázať im vnúčatá. Sama na návštevu nejde, veď má konečne príležitosť zájsť na dovolenku s novou známosťou. Deti čakajú deduškovia na železničnej stanici, javia sa ako milí starí ľudia. Sú tolerantní, deťom sa tešia. Tie sa rovnako snažia vychádzať im v ústrety, dodržujú večierku od pol desiatej, nelozia do pivnice, kde je vraj veľa plesne. Sú ale deti, zvedavosť im niekedy nedá. Postupne objavujú na svojich starých rodičoch čoraz viac zvláštností, ktoré sa pomerne jasne vymykajú z rámca čo i len náznakom normálneho správania ľudí v akomkoľvek veku.

Pár mierne strašidelných scén tu síce máme, tento horor ale jednoznačne stavia hlavne na dôslednú prípravu pre efektné finále. Tá pozostáva z dobre zvládnutého zblíženia diváka s postavami a kopenia ľahkých podozrení a počudností. Detská dvojica je sympatická, trochu zjednodušená no v zásade uveriteľná. Akurát vhodná pre obavy. Presne vnímame ich pocit, že sú to starí rodičia, niečo im musia odpustiť. Len niektoré veci už prehliadnuť nejdú. V tomto smere, teda viac menej ľudsky fungujú aj mnohé strašidelné scény a ľakačky. Nebojím sa pri nich, že sa deťom skutočne môže niečo stať. Znepokojí nás, že toto žiadni starí rodičia jednoducho nerobia.

„Správanie je miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval."

Ak by sme aj found footage hodnotili ako čiastočne zbytočný, nie je ani na škodu. Keďže má ísť o dokument dievčaťa, zábery zväčša nie sú nepríjemne roztrasené, mnoho je ich naopak esteticky veľmi príjemných. Otázky prečo sa hrdinovia kamier nikdy nepúšťajú už sú pár rokov staré, dráždia skôr iné chyby v logike. Keďže ide o horor, ktorý si dáva záležať na podrobnom vykreslení postáv, prostredia a uveriteľnosti ich správania, divák je aj oveľa citlivejší ako zvyčajne, keď mu v nich niečo nie celkom sadne. Správanie je totiž miestami silené, ako keby si z nás film mierne uťahoval. Niekedy to vnímame ako inteligentné podrývanie, ako pri scéne s čistením rúry. Inokedy už ako snahu pôsobiť prepracovane za každú cenu.

„Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí."

Samotné finále nie je dlhé, minimálne pri pomere k časti filmu bez náznakov násilia. Podobne ako celé dielo sa ale ťahá striedaním len zlovestných a skutočne napínavých scén. Už pri prvej, keď strácame najmenšie pochyby, že by tu niečo mohlo byť v poriadku, nás skutočne zamrazí. Hoci sa nič hrozné vlastne nestane, stačí nám definitívne stratiť pocit, že deti sú v bezpečí. K tomu sa pridružia skutočne strašidelné a uletené scény, vďaka ktorým dokonale zabudneme na to, ako dlho nás dielo naťahovalo. Veľmi dobre vedelo, čo robí a o čo mu ide.

The Visit je film, ktorý vôbec necíti potrebu dávať rovno najavo, akým drsným hororom bude. Dáva si záležať na svojej nehororovej časti, buduje si jemnú zlovestnosť a skutočne obdivuhodne ju nakoniec využíva. Škoda pár nasladlostí, klišé aj snahy príliš hlboko zabŕdať do žánra rodinného filmu a dať nakoniec poučenie. Všetky nedostatky sa ale nakoniec dá odpustiť a príjemný a kvalitný horor si užiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy