hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Les

Andrej Gomora | 17. 5. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Lacné strašenie bez atmosféry


Vo viacerých dielach scifi sa spomínajú búdky na spôsob verejných toaliet, kam by ľudia mohli chodiť dobrovoľne ukončiť svoj život. Výhodu by mali aj pre nich, nemusia sa zaoberať vymýšľaním toho najspoľahlivejšieho spôsobu, ako skutočne zomrieť a neskončiť miesto toho napríklad na vozíku alebo s verejnou hanbou. V Japonsku majú vraj na tento účel vyhradený jeden les, ľudia sa tam chodia zabiť a horári na pochôdzkach zbierajú ich mŕtvoly. Opisuje nám ho americký horor The Forest, po slovensky Les.
 

„Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú."

Aj tam ľuďom niekto pomáha sa odhodlať, konkrétne lesní duchovia. Zostali tam po iných, tí tam neumierali celkom dobrovoľne. Za dávnych čias, keď nebolo dosť potravy pre všetkých, brávali tam chorých a starých, nech sa ľudia nemusia pozerať, ako im umierajú doma. Do lesa sa vydala aj Jess, jej dvojča Sara ale neverí, že skutočne umrela. Stále cíti prepojenie medzi nimi, hoci Jess nedvíha telefón a všetko nasvedčuje tomu, že z lesa sa už nevráti. Saru odhovárajú do lesa ísť a keď už, rozhodne by sa mala držať chodníkov. Poslúchnuť nechce, našťastie si nájde sprievodcov. Austrálsky novinár Aiden o lese píše, jej príbeh by sa mu hodil ako ľudsky zaujímavý. Idú s miestnym, ten les pozná, ľudí v lese odhovára. Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú. Aiden s ňou zostane ako pravý džentlmen, čo by mohla byť dobrá správa. Horšie je, že prvý duch, ktorého Sara stretne, ju práve pred ním varuje. Tiež jej na ňom pár vecí nesedí, ale predsa v lese nemá ničomu veriť. Tak ako potom prežiť a nájsť cestu von?

„Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké."

Prostredie lesa, kde mnoho ľudí umrelo, sa javí ako nesmierne gýčové. Niečo sa z neho možno vyťažiť dalo, v tomto prípade sa to ale autorom rozhodne nepodarilo. Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké. Samotná zápletka páchne len melodrámou a reči o prepojenosti dvojčiat a istote, že sestra ešte žije, vzbudzujú podozrenie z vykradnutia nejakého mysteriózneho seriálu pre tínedžerov. Malé množstvo postáv má vždy problémy s dokazovaním skutočnosti hrozby, keďže nemá kto zomrieť. Tu nás má strašiť neistota a duchovia, vôbec sa im ale nedarí.

Prvýkrát by mala diváka naľakať nečakane sa znetvorujúca tvár dievčatka, ako druhý sa objaví strašiak staroby na tvári dezorientovanej babičky. Od začiatku máme dojem, že tu na nás bude dokola niečo vyskakovať a tým najprimitívnejším možným spôsobom sa skutočne párkrát podarí diváka naľakať. Či presnejšie prekvapiť, asi ako keď na vás niekto vyskočí spoza rohu s výkrikom „baf". Mali sme tu psychadelické aj lacno duchárske horory, ktoré fungovali oveľa lepšie. V tomto prípade ako keby autori rezignovali a dokola opakovali „prepáčte, z takého nezmyslu skutočne nič vyťažiť nejde".

„Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu."

Ak by sme sa mali o postavu báť, zrovna nám nepomáha, keď jej povedia, že všetko, čo v lese uvidí a začuje, bude pochádzať len z jej hlavy. Nie je to skutočné. Chuderka, vlastne jej nič nemá hroziť. Mohol by pomôcť divácky atraktívnejší vizuál, či čokoľvek divácky atraktívne. Zamiešanie neistoty ohľadne nebezpečenstva zo strany Aidena tiež zrovna nepomáha. Nie sme si istí, nakoľko sa ho máme naozaj báť, na chvíľu máme dojem, že on by mohol dokonca byť tým hlavným nebezpečím. Veru, až tak zúfalo sa pozeráme po akejkoľvek skutočnej hrozbe. Čo pre horor nie je ani náhodou dobrá vizitka. Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu.

Pointa a finále sa nesie v gýčovom duchu celého filmu, nejaké vyvrcholenie možno prichádza po dejovej stránke. Tej lacnej, seriálovej. Vôbec ale nejde o vyvrcholenie niečoho na spôsob spádu, ten totiž v diele výrazne chýba. Nič nehustne ani nenapreduje, len sa opakujú lacné vyskakovačky a prejavy tvorcov, že by boli radi ak by sa im podarilo navodiť v nás strach absolútne akýmkoľvek spôsobom, ktorý by nejakou náhodou mohol zafungovať. Asi si viete predstaviť, ako sa na podobnú bezradnosť pozerá.

Je už škoda pýtať sa, prečo je Les práve jedným z tých pár hororov, ktoré sme mali možnosť vidieť v našich kinách. Ide o ďalšiu dokonale nezaujímavú duchárinu, ktorá diváka nenastraší ani nijako inak príjemne nezaujme. Skutočne veľmi slabá motivácia ho pozerať, ani nehovoriac o míňaní peňazí na vstupné do kina.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy