hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Les

Andrej Gomora | 17. 5. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Lacné strašenie bez atmosféry


Vo viacerých dielach scifi sa spomínajú búdky na spôsob verejných toaliet, kam by ľudia mohli chodiť dobrovoľne ukončiť svoj život. Výhodu by mali aj pre nich, nemusia sa zaoberať vymýšľaním toho najspoľahlivejšieho spôsobu, ako skutočne zomrieť a neskončiť miesto toho napríklad na vozíku alebo s verejnou hanbou. V Japonsku majú vraj na tento účel vyhradený jeden les, ľudia sa tam chodia zabiť a horári na pochôdzkach zbierajú ich mŕtvoly. Opisuje nám ho americký horor The Forest, po slovensky Les.
 

„Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú."

Aj tam ľuďom niekto pomáha sa odhodlať, konkrétne lesní duchovia. Zostali tam po iných, tí tam neumierali celkom dobrovoľne. Za dávnych čias, keď nebolo dosť potravy pre všetkých, brávali tam chorých a starých, nech sa ľudia nemusia pozerať, ako im umierajú doma. Do lesa sa vydala aj Jess, jej dvojča Sara ale neverí, že skutočne umrela. Stále cíti prepojenie medzi nimi, hoci Jess nedvíha telefón a všetko nasvedčuje tomu, že z lesa sa už nevráti. Saru odhovárajú do lesa ísť a keď už, rozhodne by sa mala držať chodníkov. Poslúchnuť nechce, našťastie si nájde sprievodcov. Austrálsky novinár Aiden o lese píše, jej príbeh by sa mu hodil ako ľudsky zaujímavý. Idú s miestnym, ten les pozná, ľudí v lese odhovára. Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú. Aiden s ňou zostane ako pravý džentlmen, čo by mohla byť dobrá správa. Horšie je, že prvý duch, ktorého Sara stretne, ju práve pred ním varuje. Tiež jej na ňom pár vecí nesedí, ale predsa v lese nemá ničomu veriť. Tak ako potom prežiť a nájsť cestu von?

„Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké."

Prostredie lesa, kde mnoho ľudí umrelo, sa javí ako nesmierne gýčové. Niečo sa z neho možno vyťažiť dalo, v tomto prípade sa to ale autorom rozhodne nepodarilo. Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké. Samotná zápletka páchne len melodrámou a reči o prepojenosti dvojčiat a istote, že sestra ešte žije, vzbudzujú podozrenie z vykradnutia nejakého mysteriózneho seriálu pre tínedžerov. Malé množstvo postáv má vždy problémy s dokazovaním skutočnosti hrozby, keďže nemá kto zomrieť. Tu nás má strašiť neistota a duchovia, vôbec sa im ale nedarí.

Prvýkrát by mala diváka naľakať nečakane sa znetvorujúca tvár dievčatka, ako druhý sa objaví strašiak staroby na tvári dezorientovanej babičky. Od začiatku máme dojem, že tu na nás bude dokola niečo vyskakovať a tým najprimitívnejším možným spôsobom sa skutočne párkrát podarí diváka naľakať. Či presnejšie prekvapiť, asi ako keď na vás niekto vyskočí spoza rohu s výkrikom „baf". Mali sme tu psychadelické aj lacno duchárske horory, ktoré fungovali oveľa lepšie. V tomto prípade ako keby autori rezignovali a dokola opakovali „prepáčte, z takého nezmyslu skutočne nič vyťažiť nejde".

„Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu."

Ak by sme sa mali o postavu báť, zrovna nám nepomáha, keď jej povedia, že všetko, čo v lese uvidí a začuje, bude pochádzať len z jej hlavy. Nie je to skutočné. Chuderka, vlastne jej nič nemá hroziť. Mohol by pomôcť divácky atraktívnejší vizuál, či čokoľvek divácky atraktívne. Zamiešanie neistoty ohľadne nebezpečenstva zo strany Aidena tiež zrovna nepomáha. Nie sme si istí, nakoľko sa ho máme naozaj báť, na chvíľu máme dojem, že on by mohol dokonca byť tým hlavným nebezpečím. Veru, až tak zúfalo sa pozeráme po akejkoľvek skutočnej hrozbe. Čo pre horor nie je ani náhodou dobrá vizitka. Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu.

Pointa a finále sa nesie v gýčovom duchu celého filmu, nejaké vyvrcholenie možno prichádza po dejovej stránke. Tej lacnej, seriálovej. Vôbec ale nejde o vyvrcholenie niečoho na spôsob spádu, ten totiž v diele výrazne chýba. Nič nehustne ani nenapreduje, len sa opakujú lacné vyskakovačky a prejavy tvorcov, že by boli radi ak by sa im podarilo navodiť v nás strach absolútne akýmkoľvek spôsobom, ktorý by nejakou náhodou mohol zafungovať. Asi si viete predstaviť, ako sa na podobnú bezradnosť pozerá.

Je už škoda pýtať sa, prečo je Les práve jedným z tých pár hororov, ktoré sme mali možnosť vidieť v našich kinách. Ide o ďalšiu dokonale nezaujímavú duchárinu, ktorá diváka nenastraší ani nijako inak príjemne nezaujme. Skutočne veľmi slabá motivácia ho pozerať, ani nehovoriac o míňaní peňazí na vstupné do kina.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy