hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Les

Andrej Gomora | 17. 5. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Lacné strašenie bez atmosféry


Vo viacerých dielach scifi sa spomínajú búdky na spôsob verejných toaliet, kam by ľudia mohli chodiť dobrovoľne ukončiť svoj život. Výhodu by mali aj pre nich, nemusia sa zaoberať vymýšľaním toho najspoľahlivejšieho spôsobu, ako skutočne zomrieť a neskončiť miesto toho napríklad na vozíku alebo s verejnou hanbou. V Japonsku majú vraj na tento účel vyhradený jeden les, ľudia sa tam chodia zabiť a horári na pochôdzkach zbierajú ich mŕtvoly. Opisuje nám ho americký horor The Forest, po slovensky Les.
 

„Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú."

Aj tam ľuďom niekto pomáha sa odhodlať, konkrétne lesní duchovia. Zostali tam po iných, tí tam neumierali celkom dobrovoľne. Za dávnych čias, keď nebolo dosť potravy pre všetkých, brávali tam chorých a starých, nech sa ľudia nemusia pozerať, ako im umierajú doma. Do lesa sa vydala aj Jess, jej dvojča Sara ale neverí, že skutočne umrela. Stále cíti prepojenie medzi nimi, hoci Jess nedvíha telefón a všetko nasvedčuje tomu, že z lesa sa už nevráti. Saru odhovárajú do lesa ísť a keď už, rozhodne by sa mala držať chodníkov. Poslúchnuť nechce, našťastie si nájde sprievodcov. Austrálsky novinár Aiden o lese píše, jej príbeh by sa mu hodil ako ľudsky zaujímavý. Idú s miestnym, ten les pozná, ľudí v lese odhovára. Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú. Aiden s ňou zostane ako pravý džentlmen, čo by mohla byť dobrá správa. Horšie je, že prvý duch, ktorého Sara stretne, ju práve pred ním varuje. Tiež jej na ňom pár vecí nesedí, ale predsa v lese nemá ničomu veriť. Tak ako potom prežiť a nájsť cestu von?

„Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké."

Prostredie lesa, kde mnoho ľudí umrelo, sa javí ako nesmierne gýčové. Niečo sa z neho možno vyťažiť dalo, v tomto prípade sa to ale autorom rozhodne nepodarilo. Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké. Samotná zápletka páchne len melodrámou a reči o prepojenosti dvojčiat a istote, že sestra ešte žije, vzbudzujú podozrenie z vykradnutia nejakého mysteriózneho seriálu pre tínedžerov. Malé množstvo postáv má vždy problémy s dokazovaním skutočnosti hrozby, keďže nemá kto zomrieť. Tu nás má strašiť neistota a duchovia, vôbec sa im ale nedarí.

Prvýkrát by mala diváka naľakať nečakane sa znetvorujúca tvár dievčatka, ako druhý sa objaví strašiak staroby na tvári dezorientovanej babičky. Od začiatku máme dojem, že tu na nás bude dokola niečo vyskakovať a tým najprimitívnejším možným spôsobom sa skutočne párkrát podarí diváka naľakať. Či presnejšie prekvapiť, asi ako keď na vás niekto vyskočí spoza rohu s výkrikom „baf". Mali sme tu psychadelické aj lacno duchárske horory, ktoré fungovali oveľa lepšie. V tomto prípade ako keby autori rezignovali a dokola opakovali „prepáčte, z takého nezmyslu skutočne nič vyťažiť nejde".

„Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu."

Ak by sme sa mali o postavu báť, zrovna nám nepomáha, keď jej povedia, že všetko, čo v lese uvidí a začuje, bude pochádzať len z jej hlavy. Nie je to skutočné. Chuderka, vlastne jej nič nemá hroziť. Mohol by pomôcť divácky atraktívnejší vizuál, či čokoľvek divácky atraktívne. Zamiešanie neistoty ohľadne nebezpečenstva zo strany Aidena tiež zrovna nepomáha. Nie sme si istí, nakoľko sa ho máme naozaj báť, na chvíľu máme dojem, že on by mohol dokonca byť tým hlavným nebezpečím. Veru, až tak zúfalo sa pozeráme po akejkoľvek skutočnej hrozbe. Čo pre horor nie je ani náhodou dobrá vizitka. Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu.

Pointa a finále sa nesie v gýčovom duchu celého filmu, nejaké vyvrcholenie možno prichádza po dejovej stránke. Tej lacnej, seriálovej. Vôbec ale nejde o vyvrcholenie niečoho na spôsob spádu, ten totiž v diele výrazne chýba. Nič nehustne ani nenapreduje, len sa opakujú lacné vyskakovačky a prejavy tvorcov, že by boli radi ak by sa im podarilo navodiť v nás strach absolútne akýmkoľvek spôsobom, ktorý by nejakou náhodou mohol zafungovať. Asi si viete predstaviť, ako sa na podobnú bezradnosť pozerá.

Je už škoda pýtať sa, prečo je Les práve jedným z tých pár hororov, ktoré sme mali možnosť vidieť v našich kinách. Ide o ďalšiu dokonale nezaujímavú duchárinu, ktorá diváka nenastraší ani nijako inak príjemne nezaujme. Skutočne veľmi slabá motivácia ho pozerať, ani nehovoriac o míňaní peňazí na vstupné do kina.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy