hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Les

Andrej Gomora | 17. 5. 2016
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

Lacné strašenie bez atmosféry


Vo viacerých dielach scifi sa spomínajú búdky na spôsob verejných toaliet, kam by ľudia mohli chodiť dobrovoľne ukončiť svoj život. Výhodu by mali aj pre nich, nemusia sa zaoberať vymýšľaním toho najspoľahlivejšieho spôsobu, ako skutočne zomrieť a neskončiť miesto toho napríklad na vozíku alebo s verejnou hanbou. V Japonsku majú vraj na tento účel vyhradený jeden les, ľudia sa tam chodia zabiť a horári na pochôdzkach zbierajú ich mŕtvoly. Opisuje nám ho americký horor The Forest, po slovensky Les.
 

„Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú."

Aj tam ľuďom niekto pomáha sa odhodlať, konkrétne lesní duchovia. Zostali tam po iných, tí tam neumierali celkom dobrovoľne. Za dávnych čias, keď nebolo dosť potravy pre všetkých, brávali tam chorých a starých, nech sa ľudia nemusia pozerať, ako im umierajú doma. Do lesa sa vydala aj Jess, jej dvojča Sara ale neverí, že skutočne umrela. Stále cíti prepojenie medzi nimi, hoci Jess nedvíha telefón a všetko nasvedčuje tomu, že z lesa sa už nevráti. Saru odhovárajú do lesa ísť a keď už, rozhodne by sa mala držať chodníkov. Poslúchnuť nechce, našťastie si nájde sprievodcov. Austrálsky novinár Aiden o lese píše, jej príbeh by sa mu hodil ako ľudsky zaujímavý. Idú s miestnym, ten les pozná, ľudí v lese odhovára. Nájdu Jessin stan, ona tam ale nie je. Sara sa od neho odmieta vzdialiť aj len na noc, pritom vtedy vraj lesní duchovia najviac vystrájajú. Aiden s ňou zostane ako pravý džentlmen, čo by mohla byť dobrá správa. Horšie je, že prvý duch, ktorého Sara stretne, ju práve pred ním varuje. Tiež jej na ňom pár vecí nesedí, ale predsa v lese nemá ničomu veriť. Tak ako potom prežiť a nájsť cestu von?

„Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké."

Prostredie lesa, kde mnoho ľudí umrelo, sa javí ako nesmierne gýčové. Niečo sa z neho možno vyťažiť dalo, v tomto prípade sa to ale autorom rozhodne nepodarilo. Divák od začiatku netrpezlivo čaká na prvé závany atmosféry, nájsť ich ale bude skutočne ťažké. Samotná zápletka páchne len melodrámou a reči o prepojenosti dvojčiat a istote, že sestra ešte žije, vzbudzujú podozrenie z vykradnutia nejakého mysteriózneho seriálu pre tínedžerov. Malé množstvo postáv má vždy problémy s dokazovaním skutočnosti hrozby, keďže nemá kto zomrieť. Tu nás má strašiť neistota a duchovia, vôbec sa im ale nedarí.

Prvýkrát by mala diváka naľakať nečakane sa znetvorujúca tvár dievčatka, ako druhý sa objaví strašiak staroby na tvári dezorientovanej babičky. Od začiatku máme dojem, že tu na nás bude dokola niečo vyskakovať a tým najprimitívnejším možným spôsobom sa skutočne párkrát podarí diváka naľakať. Či presnejšie prekvapiť, asi ako keď na vás niekto vyskočí spoza rohu s výkrikom „baf". Mali sme tu psychadelické aj lacno duchárske horory, ktoré fungovali oveľa lepšie. V tomto prípade ako keby autori rezignovali a dokola opakovali „prepáčte, z takého nezmyslu skutočne nič vyťažiť nejde".

„Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu."

Ak by sme sa mali o postavu báť, zrovna nám nepomáha, keď jej povedia, že všetko, čo v lese uvidí a začuje, bude pochádzať len z jej hlavy. Nie je to skutočné. Chuderka, vlastne jej nič nemá hroziť. Mohol by pomôcť divácky atraktívnejší vizuál, či čokoľvek divácky atraktívne. Zamiešanie neistoty ohľadne nebezpečenstva zo strany Aidena tiež zrovna nepomáha. Nie sme si istí, nakoľko sa ho máme naozaj báť, na chvíľu máme dojem, že on by mohol dokonca byť tým hlavným nebezpečím. Veru, až tak zúfalo sa pozeráme po akejkoľvek skutočnej hrozbe. Čo pre horor nie je ani náhodou dobrá vizitka. Hra na neurčitosť a mätenie diváka totiž vyznieva skôr bezradne, teda keď nezaberá les, skúsiť to ešte aj úplne inak, pre istotu.

Pointa a finále sa nesie v gýčovom duchu celého filmu, nejaké vyvrcholenie možno prichádza po dejovej stránke. Tej lacnej, seriálovej. Vôbec ale nejde o vyvrcholenie niečoho na spôsob spádu, ten totiž v diele výrazne chýba. Nič nehustne ani nenapreduje, len sa opakujú lacné vyskakovačky a prejavy tvorcov, že by boli radi ak by sa im podarilo navodiť v nás strach absolútne akýmkoľvek spôsobom, ktorý by nejakou náhodou mohol zafungovať. Asi si viete predstaviť, ako sa na podobnú bezradnosť pozerá.

Je už škoda pýtať sa, prečo je Les práve jedným z tých pár hororov, ktoré sme mali možnosť vidieť v našich kinách. Ide o ďalšiu dokonale nezaujímavú duchárinu, ktorá diváka nenastraší ani nijako inak príjemne nezaujme. Skutočne veľmi slabá motivácia ho pozerať, ani nehovoriac o míňaní peňazí na vstupné do kina.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy