hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Human Race

Andrej Gomora | 28. 5. 2014
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Námet pre reality show


Po nedávnom Beneath tu máme ďalší horor s pochybnou realizáciou no o to výraznejšou hĺbkou. 80 ľudí sa prvýkrát náhodou stretlo na ulici. Vlastne sa tam ani nestretli, skrátka sa ocitli v rovnakej chvíli na zhruba rovnakom mieste. Ako náhodnú vzorku si ich niekto vybral, a presunul do čudného areálu obkoleseného plotom. Každému v hlave zaznejú pravidlá. Idú pretekať. Neznámy je cieľ, zmysel aj dôvod, prečo sú, kde sú. Bude tu prebiehať The Human Race.
 

„Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli."

Vo flashbackoch sa nám predstavia niektoré postavy. Prvý je venovaný dievčaťu, nevyliečiteľná chorba ktorá ju obrala o mamu aj sestru jej práve zázračne zmizla. Môže žiť plnohodnotný život, až kým neporuší jedno z pravidiel závodu, nestúpi na trávu. Navrú jej žily a hlava vyletí ako šampusová zátka. Súťaž zjavne nie je férová, medzi pretekármi sú profesionálni bežci, aj ľudia čo ledva chodia. Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli. Začnú sa čoraz bezohľadnejšie hnať za víťazstvom, hoci nevedia čo môžu vyhrať, a či vôbec nejaké víťazstvo existuje.

„Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie."

Základná myšlienka filmu je veľmi zaujímavá a dobre podaná. Preteky sa nedostanú na úroveň "haluze", ktorá sa snaží byť len vtipná a uletená. Majú svoj jasný význam aj účel. Od začiatku vnímame ich nezmyselnosť, ľudia sa im napred bránia a nechcú sa im podriadiť. Postupne sa so všetkým čo sa deje stotožnia, čiastočne pod nátlakom vybuchujúcich hláv, ale čiastočne aj z vlastnej vôle. Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie. Podobne ako v Baneath cítime strácanie zábran. Prvá smrť je dramatická, ďalšie už sú len štatistika. Rovnaký je aj prístup postáv, prví sa so zabíjaním stotožnia prirodzení grázli, no nasledujú ich takmer všetci ostatní. Tak sa dievča, ktoré sa pri prvej nepriamo zavinenej smrti hystericky rozplače, dostane k bezohľadnému a nepotrebnému vraždeniu iných. Postavy sú výrazne rozmanité, niektoré pochopiteľne musia byť štatisti, keďže účastníkov 80. Tie, ktoré dostanú väčší priestor sú síce všelijako zahrané, ale u každej je jasné, čo chceli autori povedať a pri troche tolerantnosti sa im to dá prehltnúť.

„Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie."

Film nie je nakrútený až tak zle ako to bolo pri Beneath, no stále cítiť nízky rozpočet a tiež nie najlepšiu prácu s ním. Mnoho stránok filmu pôsobí amatérsky, niekde to prekáža menej a niekde viac. Rušivá je miestami kamera aj scéna. Gore treba brať symbolicky. Vybuchujúce hlavy začnú byť časom vtipné, ich cieľ aj tak nie je pôsobiť realisticky, rovnako ako asi všetkého násilia, čo vo filme uvidíme. Skôr symbolicky zaujímavá ako presvedčivo strašidelná je aj celková atmosféra vo filme. Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie. Také sú hlavne postavy zachádzajú ďaleko do nevšednosti, ako hluchonemí športovci, jednonohý veterán z Afganistanu aj až príliš zákerní podrazáci. Keďže pre film je najdôležitejšia symbolika, hlavné je čo chcú každou z týchto postáv povedať a to sa im v zásade aj darí. Aj keď sa na ne nie vždy najpríjemnejšie pozerá. Finále aj keď mierne odveci nakoniec filmu pomôže. Nie že by bolo zrovna realistické, ale taký je aj zvyšok filmu, a hlavne v nás nezostane dojem, že všetko bol jeden nezmysel, pritom bez poškodenia symbolickej hodnoty diela.

Human Race je opäť dielo pre obmedzené publikum, ktoré môže niektorých smoliarov slušne rozčúliť. Vyžaduje si značnú mieru tolerantnosti a nadhľadu. Jeho posolstvo je ale jasné, a film ho podáva zrozumiteľne aj presvedčivo. Na rozdiel od Beneath je to oveľa jasnejší odkaz, navyše v tomto prípade je zjavne úmyselný. Takmer ako keby tvorcovia vedeli, čo robia. Ak vás teda neodrádza zlé nakrútenie a fascinuje vás amatérske filozofovanie, Human Race by vás mohlo potešiť

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy