hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

The Human Race

Andrej Gomora | 28. 5. 2014
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Námet pre reality show


Po nedávnom Beneath tu máme ďalší horor s pochybnou realizáciou no o to výraznejšou hĺbkou. 80 ľudí sa prvýkrát náhodou stretlo na ulici. Vlastne sa tam ani nestretli, skrátka sa ocitli v rovnakej chvíli na zhruba rovnakom mieste. Ako náhodnú vzorku si ich niekto vybral, a presunul do čudného areálu obkoleseného plotom. Každému v hlave zaznejú pravidlá. Idú pretekať. Neznámy je cieľ, zmysel aj dôvod, prečo sú, kde sú. Bude tu prebiehať The Human Race.
 

„Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli."

Vo flashbackoch sa nám predstavia niektoré postavy. Prvý je venovaný dievčaťu, nevyliečiteľná chorba ktorá ju obrala o mamu aj sestru jej práve zázračne zmizla. Môže žiť plnohodnotný život, až kým neporuší jedno z pravidiel závodu, nestúpi na trávu. Navrú jej žily a hlava vyletí ako šampusová zátka. Súťaž zjavne nie je férová, medzi pretekármi sú profesionálni bežci, aj ľudia čo ledva chodia. Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli. Začnú sa čoraz bezohľadnejšie hnať za víťazstvom, hoci nevedia čo môžu vyhrať, a či vôbec nejaké víťazstvo existuje.

„Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie."

Základná myšlienka filmu je veľmi zaujímavá a dobre podaná. Preteky sa nedostanú na úroveň "haluze", ktorá sa snaží byť len vtipná a uletená. Majú svoj jasný význam aj účel. Od začiatku vnímame ich nezmyselnosť, ľudia sa im napred bránia a nechcú sa im podriadiť. Postupne sa so všetkým čo sa deje stotožnia, čiastočne pod nátlakom vybuchujúcich hláv, ale čiastočne aj z vlastnej vôle. Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie. Podobne ako v Baneath cítime strácanie zábran. Prvá smrť je dramatická, ďalšie už sú len štatistika. Rovnaký je aj prístup postáv, prví sa so zabíjaním stotožnia prirodzení grázli, no nasledujú ich takmer všetci ostatní. Tak sa dievča, ktoré sa pri prvej nepriamo zavinenej smrti hystericky rozplače, dostane k bezohľadnému a nepotrebnému vraždeniu iných. Postavy sú výrazne rozmanité, niektoré pochopiteľne musia byť štatisti, keďže účastníkov 80. Tie, ktoré dostanú väčší priestor sú síce všelijako zahrané, ale u každej je jasné, čo chceli autori povedať a pri troche tolerantnosti sa im to dá prehltnúť.

„Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie."

Film nie je nakrútený až tak zle ako to bolo pri Beneath, no stále cítiť nízky rozpočet a tiež nie najlepšiu prácu s ním. Mnoho stránok filmu pôsobí amatérsky, niekde to prekáža menej a niekde viac. Rušivá je miestami kamera aj scéna. Gore treba brať symbolicky. Vybuchujúce hlavy začnú byť časom vtipné, ich cieľ aj tak nie je pôsobiť realisticky, rovnako ako asi všetkého násilia, čo vo filme uvidíme. Skôr symbolicky zaujímavá ako presvedčivo strašidelná je aj celková atmosféra vo filme. Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie. Také sú hlavne postavy zachádzajú ďaleko do nevšednosti, ako hluchonemí športovci, jednonohý veterán z Afganistanu aj až príliš zákerní podrazáci. Keďže pre film je najdôležitejšia symbolika, hlavné je čo chcú každou z týchto postáv povedať a to sa im v zásade aj darí. Aj keď sa na ne nie vždy najpríjemnejšie pozerá. Finále aj keď mierne odveci nakoniec filmu pomôže. Nie že by bolo zrovna realistické, ale taký je aj zvyšok filmu, a hlavne v nás nezostane dojem, že všetko bol jeden nezmysel, pritom bez poškodenia symbolickej hodnoty diela.

Human Race je opäť dielo pre obmedzené publikum, ktoré môže niektorých smoliarov slušne rozčúliť. Vyžaduje si značnú mieru tolerantnosti a nadhľadu. Jeho posolstvo je ale jasné, a film ho podáva zrozumiteľne aj presvedčivo. Na rozdiel od Beneath je to oveľa jasnejší odkaz, navyše v tomto prípade je zjavne úmyselný. Takmer ako keby tvorcovia vedeli, čo robia. Ak vás teda neodrádza zlé nakrútenie a fascinuje vás amatérske filozofovanie, Human Race by vás mohlo potešiť

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy