hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Human Race

Andrej Gomora | 28. 5. 2014
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Námet pre reality show


Po nedávnom Beneath tu máme ďalší horor s pochybnou realizáciou no o to výraznejšou hĺbkou. 80 ľudí sa prvýkrát náhodou stretlo na ulici. Vlastne sa tam ani nestretli, skrátka sa ocitli v rovnakej chvíli na zhruba rovnakom mieste. Ako náhodnú vzorku si ich niekto vybral, a presunul do čudného areálu obkoleseného plotom. Každému v hlave zaznejú pravidlá. Idú pretekať. Neznámy je cieľ, zmysel aj dôvod, prečo sú, kde sú. Bude tu prebiehať The Human Race.
 

„Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli."

Vo flashbackoch sa nám predstavia niektoré postavy. Prvý je venovaný dievčaťu, nevyliečiteľná chorba ktorá ju obrala o mamu aj sestru jej práve zázračne zmizla. Môže žiť plnohodnotný život, až kým neporuší jedno z pravidiel závodu, nestúpi na trávu. Navrú jej žily a hlava vyletí ako šampusová zátka. Súťaž zjavne nie je férová, medzi pretekármi sú profesionálni bežci, aj ľudia čo ledva chodia. Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli. Začnú sa čoraz bezohľadnejšie hnať za víťazstvom, hoci nevedia čo môžu vyhrať, a či vôbec nejaké víťazstvo existuje.

„Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie."

Základná myšlienka filmu je veľmi zaujímavá a dobre podaná. Preteky sa nedostanú na úroveň "haluze", ktorá sa snaží byť len vtipná a uletená. Majú svoj jasný význam aj účel. Od začiatku vnímame ich nezmyselnosť, ľudia sa im napred bránia a nechcú sa im podriadiť. Postupne sa so všetkým čo sa deje stotožnia, čiastočne pod nátlakom vybuchujúcich hláv, ale čiastočne aj z vlastnej vôle. Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie. Podobne ako v Baneath cítime strácanie zábran. Prvá smrť je dramatická, ďalšie už sú len štatistika. Rovnaký je aj prístup postáv, prví sa so zabíjaním stotožnia prirodzení grázli, no nasledujú ich takmer všetci ostatní. Tak sa dievča, ktoré sa pri prvej nepriamo zavinenej smrti hystericky rozplače, dostane k bezohľadnému a nepotrebnému vraždeniu iných. Postavy sú výrazne rozmanité, niektoré pochopiteľne musia byť štatisti, keďže účastníkov 80. Tie, ktoré dostanú väčší priestor sú síce všelijako zahrané, ale u každej je jasné, čo chceli autori povedať a pri troche tolerantnosti sa im to dá prehltnúť.

„Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie."

Film nie je nakrútený až tak zle ako to bolo pri Beneath, no stále cítiť nízky rozpočet a tiež nie najlepšiu prácu s ním. Mnoho stránok filmu pôsobí amatérsky, niekde to prekáža menej a niekde viac. Rušivá je miestami kamera aj scéna. Gore treba brať symbolicky. Vybuchujúce hlavy začnú byť časom vtipné, ich cieľ aj tak nie je pôsobiť realisticky, rovnako ako asi všetkého násilia, čo vo filme uvidíme. Skôr symbolicky zaujímavá ako presvedčivo strašidelná je aj celková atmosféra vo filme. Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie. Také sú hlavne postavy zachádzajú ďaleko do nevšednosti, ako hluchonemí športovci, jednonohý veterán z Afganistanu aj až príliš zákerní podrazáci. Keďže pre film je najdôležitejšia symbolika, hlavné je čo chcú každou z týchto postáv povedať a to sa im v zásade aj darí. Aj keď sa na ne nie vždy najpríjemnejšie pozerá. Finále aj keď mierne odveci nakoniec filmu pomôže. Nie že by bolo zrovna realistické, ale taký je aj zvyšok filmu, a hlavne v nás nezostane dojem, že všetko bol jeden nezmysel, pritom bez poškodenia symbolickej hodnoty diela.

Human Race je opäť dielo pre obmedzené publikum, ktoré môže niektorých smoliarov slušne rozčúliť. Vyžaduje si značnú mieru tolerantnosti a nadhľadu. Jeho posolstvo je ale jasné, a film ho podáva zrozumiteľne aj presvedčivo. Na rozdiel od Beneath je to oveľa jasnejší odkaz, navyše v tomto prípade je zjavne úmyselný. Takmer ako keby tvorcovia vedeli, čo robia. Ak vás teda neodrádza zlé nakrútenie a fascinuje vás amatérske filozofovanie, Human Race by vás mohlo potešiť

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy