hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Human Race

Andrej Gomora | 28. 5. 2014
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, psycho, survival

Námet pre reality show


Po nedávnom Beneath tu máme ďalší horor s pochybnou realizáciou no o to výraznejšou hĺbkou. 80 ľudí sa prvýkrát náhodou stretlo na ulici. Vlastne sa tam ani nestretli, skrátka sa ocitli v rovnakej chvíli na zhruba rovnakom mieste. Ako náhodnú vzorku si ich niekto vybral, a presunul do čudného areálu obkoleseného plotom. Každému v hlave zaznejú pravidlá. Idú pretekať. Neznámy je cieľ, zmysel aj dôvod, prečo sú, kde sú. Bude tu prebiehať The Human Race.
 

„Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli."

Vo flashbackoch sa nám predstavia niektoré postavy. Prvý je venovaný dievčaťu, nevyliečiteľná chorba ktorá ju obrala o mamu aj sestru jej práve zázračne zmizla. Môže žiť plnohodnotný život, až kým neporuší jedno z pravidiel závodu, nestúpi na trávu. Navrú jej žily a hlava vyletí ako šampusová zátka. Súťaž zjavne nie je férová, medzi pretekármi sú profesionálni bežci, aj ľudia čo ledva chodia. Umierajú, keď porušia pravidlá, keď sa pokúsia utiecť alebo keď skrátka nie sú dosť rýchli. Začnú sa čoraz bezohľadnejšie hnať za víťazstvom, hoci nevedia čo môžu vyhrať, a či vôbec nejaké víťazstvo existuje.

„Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie."

Základná myšlienka filmu je veľmi zaujímavá a dobre podaná. Preteky sa nedostanú na úroveň "haluze", ktorá sa snaží byť len vtipná a uletená. Majú svoj jasný význam aj účel. Od začiatku vnímame ich nezmyselnosť, ľudia sa im napred bránia a nechcú sa im podriadiť. Postupne sa so všetkým čo sa deje stotožnia, čiastočne pod nátlakom vybuchujúcich hláv, ale čiastočne aj z vlastnej vôle. Až do úplného záveru netušia, či má zmysel snažiť sa vyhrať, no napriek tomu o domnelé víťazstvo bojujú čoraz bezohľadnejšie. Podobne ako v Baneath cítime strácanie zábran. Prvá smrť je dramatická, ďalšie už sú len štatistika. Rovnaký je aj prístup postáv, prví sa so zabíjaním stotožnia prirodzení grázli, no nasledujú ich takmer všetci ostatní. Tak sa dievča, ktoré sa pri prvej nepriamo zavinenej smrti hystericky rozplače, dostane k bezohľadnému a nepotrebnému vraždeniu iných. Postavy sú výrazne rozmanité, niektoré pochopiteľne musia byť štatisti, keďže účastníkov 80. Tie, ktoré dostanú väčší priestor sú síce všelijako zahrané, ale u každej je jasné, čo chceli autori povedať a pri troche tolerantnosti sa im to dá prehltnúť.

„Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie."

Film nie je nakrútený až tak zle ako to bolo pri Beneath, no stále cítiť nízky rozpočet a tiež nie najlepšiu prácu s ním. Mnoho stránok filmu pôsobí amatérsky, niekde to prekáža menej a niekde viac. Rušivá je miestami kamera aj scéna. Gore treba brať symbolicky. Vybuchujúce hlavy začnú byť časom vtipné, ich cieľ aj tak nie je pôsobiť realisticky, rovnako ako asi všetkého násilia, čo vo filme uvidíme. Skôr symbolicky zaujímavá ako presvedčivo strašidelná je aj celková atmosféra vo filme. Viaceré nápady balansujú na hranici chcenej a nechcenej nadnesenosti, keď môžu zároveň pôsobiť primitívne aj ako cielené zjednodušenie. Také sú hlavne postavy zachádzajú ďaleko do nevšednosti, ako hluchonemí športovci, jednonohý veterán z Afganistanu aj až príliš zákerní podrazáci. Keďže pre film je najdôležitejšia symbolika, hlavné je čo chcú každou z týchto postáv povedať a to sa im v zásade aj darí. Aj keď sa na ne nie vždy najpríjemnejšie pozerá. Finále aj keď mierne odveci nakoniec filmu pomôže. Nie že by bolo zrovna realistické, ale taký je aj zvyšok filmu, a hlavne v nás nezostane dojem, že všetko bol jeden nezmysel, pritom bez poškodenia symbolickej hodnoty diela.

Human Race je opäť dielo pre obmedzené publikum, ktoré môže niektorých smoliarov slušne rozčúliť. Vyžaduje si značnú mieru tolerantnosti a nadhľadu. Jeho posolstvo je ale jasné, a film ho podáva zrozumiteľne aj presvedčivo. Na rozdiel od Beneath je to oveľa jasnejší odkaz, navyše v tomto prípade je zjavne úmyselný. Takmer ako keby tvorcovia vedeli, čo robia. Ak vás teda neodrádza zlé nakrútenie a fascinuje vás amatérske filozofovanie, Human Race by vás mohlo potešiť

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy