hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Extraterrestrial

Andrej Gomora | 17. 4. 2015
0
4/10          
žáner:
alien, survival

Všetky filmy o votrelcoch zhrnuté do jedného


Ak sa má niekde začať odohrávať horor, napred sa tam musí rozbehnúť party. To je jedno, kde. Na cintoríne, v kostole, v ponorke, na severnom póle, na opere alebo v Smart care. Prvý krok je, že tam musí nabehnúť partia mladých ľudí s plechovkami piva a jointmi. Podľa zákonitostí prírody sa tam rovnako nečakane ako oni musí zjaviť aj niekto, kto ich vyzabíja. Môže ísť o maskovaného vraha, šabľozubú kenguru, samotného diabla alebo rovno mimozemšťanov. Ako vo filme Extraterrestrial.
 

„Aj v tejto oblasti prelietajú tajné lietadlá, pár ľudí už tu aj zmizlo."

Party sa tentokrát neodoráva na až natoľko netradičnom mieste. Vlastne, je ideálne, odľahlá chata v lese. Nie celkom logicky sa tam akurát postavy ocitnú. Aprilini rodičia sa rozviedli, mama chce chalupu ako pomstu voči otcovi predať. April má spraviť len pár fotiek kvôli inzerátu. Jej priateľ tajne pozve pár kamarátov, nech sa s nimi prevezú. A keď už sú tam, prečo si trochu nezahýriť. Trávu si nakoniec nemusia ani voziť, sused a otcov rovesník jej má v skleníku viac než dosť. Bol aj vo Vietname, sleduje odvtedy aktivity vlády, ktorá samozrejme občanov neustále klame. Aj v tejto oblasti prelietajú tajné lietadlá, pár ľudí už tu aj zmizlo. Aké majú šťastie, keď sami zbadajú jedno z tých lietadiel, ktoré sa zrúti neďaleko v lese. Ako vysvitne, nebolo to lietadlo. A posádka musela mať poriadne tuhý korienok, keď od vraku vedú stopy po krokoch. Smerom k ich chalupe, a samozrejme, nemôžu byť ľudské.

„Funguje pekné prostredie a na film sa v tejto časti pozerá príjemne."

Úvod filmu je v zásade štandardný. Do správnej nálady nás dostane krátke intro, potom nasleduje predstavovanie postáv. Neočaria, ale ani nenahnevajú. Klišé ako partnerská kríza, marihuana či veterán patria k tradícii a pozerateľnosť filmu zatiaľ neohrozujú. Skôr naopak, funguje pekné prostredie a na film sa v tejto časti pozerá príjemne. Horšie už to je, keď sa začne strašenie.

Že dielo vlastne malo ucelenú koncepciu a myšlienku sa dozvieme až nakoniec. Aj tak totiž ide o myšlienku na pozadí. Politickú. Nie o koncepciu, ako chce film pristupovať k divákovi. V niektorých chvíľach sa zdá, že mimozemšťania idú útočiť frontálne. Ako sa dozvieme, prahnú po pomste. Preto ľudí unášajú svetelnými lúčmi, ovládajú im myšlienky a nútia sa strieľať. Nakoniec keď treba, neváhajú použiť ani vlastné päste. Vidíme ich vlastne nezvyčajne skoro, film nás nenaťahuje ako to býva zvykom. Aj tak ale nerozumieme, čo sú tí mimozemšťania vlastne zač a ako konkrétne predstavujú pre obete hrozbu.

„Ešte ťažšie ako vnímať všetky postavy pre diváka sa ale javí pracovať s nimi pre tvorcov."

Rovnaký chaos ako na strane vrahov nastáva aj medzi obeťami. Máme ich tri rôzne druhy, okrem partičky mladých a veterána so samopalom sa aktívne do role baránka na bitúnku zapoja aj policajti. Jednak sa stráca úloha ústredného hrdinu čeliaceho ohrozeniu, ktorým už len veľmi voľne zostáva April. Ešte ťažšie ako vnímať všetky postavy pre diváka sa ale javí pracovať s nimi pre tvorcov. Nejde len o miestami až trápne nelogické správanie. Postavy končia vo výrazne silených situáciách, ktoré často nezapadajú k ich dojmu, ktorý z nich divák dovtedy mal. Skrátka charakter musí ustúpiť nápadu.

„Nech sa ani jedno klišé a ani jeden prvoplánový nápad necítia ukrátené."

Nakoniec, čo sa tých nápadov týka. Áno, je ich mnoho a sú rôznorodé. Tvorcovia nešli zásadne jednoduchou cestou, potrebovali byť iní a originálni. Lenže ich postup bol zhruba ten, že zhádzali dokopy čokoľvek im napadlo, prípadne čo niekde videli. Keď v opisoch postáv klišé neboli problém, v hororovej časti už sa mnohé stávajú nepríjemnými. Už len vrcholom je ich nepremyslené premiešanie. Scenáristi mali zjavne chuť nevynechať nič, čo by sa dalo využiť vo filme s mimozemšťanmi bez ohľadu na možnosti zapracovania do štruktúry deja. Nech sa ani jedno klišé a ani jeden prvoplánový nápad necítia ukrátené.

Extraterrestrial sa hlavne spočiatku javí ako príjemný film, no svoju hororovú časť vôbec nezvláda. Je síce dobre nakrútený a pár scén je strašidelných či hnusných. Ako celok ale vôbec nedrží pokope a mnohými momentmi diváka výrazne odrádza. Možno keby si autori lepšie premysleli, čo vlastne chcú robiť a vybrali sa o niečo priamejšou cestou, mohlo ísť o celkom dobrý film. Takto sa síce v zásade pozerať dá, no máloktorý divák asi nebude ľutovať čas, ktorý s ním strávil.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok