najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
The Abominable Dr. Phibes
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Isolation
Votrelec medzi kravami
Z kráv ide strach. To vám potvrdí zrejme každý nefarmár, ktorý sa niekedy ocitol v ich blízkosti. To však samo osebe nestačí na to, aby z filmu s kravami vznikol horor. Kravy totiž nie sú žraloky, nemajú povesť predátora. Aby sme sa ich mohli vo filme skutočne báť, musíme ich najprv zmutovať. Nakoniec, trochu toho mutagénnu neuškodilo kedysi ani legendárnym piraniam, a to už sú skutočne dravé živočíchy.
Keď írsky statkár Jamie prepožičal zopár svojich kráv na experimenty, ešte netušil, čomu sa to vlastne upísal. Čosi mu došlo, keď mu novonarodené tela odhryzlo prst, niečo si domyslel, keď sa bez stopy stratila jeho kamarátka Orla, ktorá sa na projekte zúčastňovala ako veterinárka, zvyšok pochopil, keď sa na farme uprostred noci zjavil vedúci experimentu John, ktorý sa po krátkom skúmaní a načrtnutí pár katastrofických scenárov rozhodol uvaliť celú farmu do karantény. To však nie je také jednoduché. Okrem Jamieho sú na farme aj Dan a Mary, ktorí sú na úteku pred hnevom Marynho brata. A tí rozhodne nechcú na farme zostať viac, ako je to nutné.
Isolation je vlastne taký Votrelec bez kulisy vesmírnej lode. Konkrétne pripomína prvý a tretí diel, ktoré sa vyznačovali komornejšou atmosférou a menším počtom príšer aj postáv. Hoci aj v Isolation je naznačená prenášateľnosť na človeka, votrelcov rodia spravidla kravy. Ich výzor je tým vesmírnym viac ako podobný, dominantné sú najmä ostré predné zuby a zadný chvost, alebo ak chcete, bičík. Môže ísť, samozrejme, o priame vykrádanie, na druhej strane, ktorý film o parazitoch sa dnes priamo alebo nepriamo neinšpiroval práve Votrelcom? Nakoniec, nie je na tom nič zlé. Je celkom jasné, že ak v dnešnej dobe vznikne Votrelec 5, bude predošlé diely prekonávať v počte príšer a vypálených guliek. A je príjemné vidieť „starého kamoša" tak, ako sme ho videli po prvý raz.
Práve určitú „oldschoolovost" by sme však filmu mohli ľahko aj vyčítať. Tvorcovia akoby počítali s tým, že sme ešte nič podobné nevideli a pomaly odkrývajú karty, akoby sme ich už dávno všetky nepoznali. Scenár je dobre vystavaný, atmosféra správne hustá, režisérsky aj herecky je všetko výborne zvládnuté, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, akoby sa tu postupovalo podľa akejsi šablóny. Ako keď upečiete tortu z formičky. Môže chutiť vynikajúco, ale svojím tvarom vás už neprekvapí. Ako diváci jednoducho od začiatku vieme, čo sa stane, presne to sa stane a presne tak, ako si myslíme, že sa to stane. Až pedantne dokonalý postup a presne načasovaná gradácia sú v tomto prípade mierne na škodu. Možno je to aj tou zimou, ktorá vo filme vládne, ale nenapadá mi vhodnejšie prirovnanie ako „studený čumák".
Britsko-írsky horor Isolation však určite stojí za tú hodinku a pol, čo pri ňom strávite. Minimálne ako spomienka na časy, keď sa horory robili trošku menej krvavo a viac išli pod kožu. V tomto prípade ide síce najmä o kravskú kožu, ale pokojne to risknite. Isolation totiž určite nie je žiadna kravina, ale celkom slušný horor, ktorý má potenciál utkvieť dlhšie v pamäti. Preto sa k nemu vraciame aj teraz, takmer po šiestich rokoch od jeho priemiéry.
