najčítanejšie recenzie.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Bliss
Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.
Bitter Feast
recenzie.
Isolation
Votrelec medzi kravami
Z kráv ide strach. To vám potvrdí zrejme každý nefarmár, ktorý sa niekedy ocitol v ich blízkosti. To však samo osebe nestačí na to, aby z filmu s kravami vznikol horor. Kravy totiž nie sú žraloky, nemajú povesť predátora. Aby sme sa ich mohli vo filme skutočne báť, musíme ich najprv zmutovať. Nakoniec, trochu toho mutagénnu neuškodilo kedysi ani legendárnym piraniam, a to už sú skutočne dravé živočíchy.
Keď írsky statkár Jamie prepožičal zopár svojich kráv na experimenty, ešte netušil, čomu sa to vlastne upísal. Čosi mu došlo, keď mu novonarodené tela odhryzlo prst, niečo si domyslel, keď sa bez stopy stratila jeho kamarátka Orla, ktorá sa na projekte zúčastňovala ako veterinárka, zvyšok pochopil, keď sa na farme uprostred noci zjavil vedúci experimentu John, ktorý sa po krátkom skúmaní a načrtnutí pár katastrofických scenárov rozhodol uvaliť celú farmu do karantény. To však nie je také jednoduché. Okrem Jamieho sú na farme aj Dan a Mary, ktorí sú na úteku pred hnevom Marynho brata. A tí rozhodne nechcú na farme zostať viac, ako je to nutné.
Isolation je vlastne taký Votrelec bez kulisy vesmírnej lode. Konkrétne pripomína prvý a tretí diel, ktoré sa vyznačovali komornejšou atmosférou a menším počtom príšer aj postáv. Hoci aj v Isolation je naznačená prenášateľnosť na človeka, votrelcov rodia spravidla kravy. Ich výzor je tým vesmírnym viac ako podobný, dominantné sú najmä ostré predné zuby a zadný chvost, alebo ak chcete, bičík. Môže ísť, samozrejme, o priame vykrádanie, na druhej strane, ktorý film o parazitoch sa dnes priamo alebo nepriamo neinšpiroval práve Votrelcom? Nakoniec, nie je na tom nič zlé. Je celkom jasné, že ak v dnešnej dobe vznikne Votrelec 5, bude predošlé diely prekonávať v počte príšer a vypálených guliek. A je príjemné vidieť „starého kamoša" tak, ako sme ho videli po prvý raz.
Práve určitú „oldschoolovost" by sme však filmu mohli ľahko aj vyčítať. Tvorcovia akoby počítali s tým, že sme ešte nič podobné nevideli a pomaly odkrývajú karty, akoby sme ich už dávno všetky nepoznali. Scenár je dobre vystavaný, atmosféra správne hustá, režisérsky aj herecky je všetko výborne zvládnuté, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, akoby sa tu postupovalo podľa akejsi šablóny. Ako keď upečiete tortu z formičky. Môže chutiť vynikajúco, ale svojím tvarom vás už neprekvapí. Ako diváci jednoducho od začiatku vieme, čo sa stane, presne to sa stane a presne tak, ako si myslíme, že sa to stane. Až pedantne dokonalý postup a presne načasovaná gradácia sú v tomto prípade mierne na škodu. Možno je to aj tou zimou, ktorá vo filme vládne, ale nenapadá mi vhodnejšie prirovnanie ako „studený čumák".
Britsko-írsky horor Isolation však určite stojí za tú hodinku a pol, čo pri ňom strávite. Minimálne ako spomienka na časy, keď sa horory robili trošku menej krvavo a viac išli pod kožu. V tomto prípade ide síce najmä o kravskú kožu, ale pokojne to risknite. Isolation totiž určite nie je žiadna kravina, ale celkom slušný horor, ktorý má potenciál utkvieť dlhšie v pamäti. Preto sa k nemu vraciame aj teraz, takmer po šiestich rokoch od jeho priemiéry.
