najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie

Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.

21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

recenzie.

Isolation

Afonka Soby | 30. 12. 2010

7/10

žáner:

claustrophobic, survival

Votrelec medzi kravami

Z kráv ide strach. To vám potvrdí zrejme každý nefarmár, ktorý sa niekedy ocitol v ich blízkosti. To však samo osebe nestačí na to, aby z filmu s kravami vznikol horor. Kravy totiž nie sú žraloky, nemajú povesť predátora. Aby sme sa ich mohli vo filme skutočne báť, musíme ich najprv zmutovať. Nakoniec, trochu toho mutagénnu neuškodilo kedysi ani legendárnym piraniam, a to už sú skutočne dravé živočíchy.

Keď írsky statkár Jamie prepožičal zopár svojich kráv na experimenty, ešte netušil, čomu sa to vlastne upísal. Čosi mu došlo, keď mu novonarodené tela odhryzlo prst, niečo si domyslel, keď sa bez stopy stratila jeho kamarátka Orla, ktorá sa na projekte zúčastňovala ako veterinárka, zvyšok pochopil, keď sa na farme uprostred noci zjavil vedúci experimentu John, ktorý sa po krátkom skúmaní a načrtnutí pár katastrofických scenárov rozhodol uvaliť celú farmu do karantény. To však nie je také jednoduché. Okrem Jamieho sú na farme aj Dan a Mary, ktorí sú na úteku pred hnevom Marynho brata. A tí rozhodne nechcú na farme zostať viac, ako je to nutné.

Isolation je vlastne taký Votrelec bez kulisy vesmírnej lode. Konkrétne pripomína prvý a tretí diel, ktoré sa vyznačovali komornejšou atmosférou a menším počtom príšer aj postáv. Hoci aj v Isolation je naznačená prenášateľnosť na človeka, votrelcov rodia spravidla kravy. Ich výzor je tým vesmírnym viac ako podobný, dominantné sú najmä ostré predné zuby a zadný chvost, alebo ak chcete, bičík. Môže ísť, samozrejme, o priame vykrádanie, na druhej strane, ktorý film o parazitoch sa dnes priamo alebo nepriamo neinšpiroval práve Votrelcom? Nakoniec, nie je na tom nič zlé. Je celkom jasné, že ak v dnešnej dobe vznikne Votrelec 5, bude predošlé diely prekonávať v počte príšer a vypálených guliek. A je príjemné vidieť „starého kamoša" tak, ako sme ho videli po prvý raz.

Práve určitú „oldschoolovost" by sme však filmu mohli ľahko aj vyčítať. Tvorcovia akoby počítali s tým, že sme ešte nič podobné nevideli a pomaly odkrývajú karty, akoby sme ich už dávno všetky nepoznali. Scenár je dobre vystavaný, atmosféra správne hustá, režisérsky aj herecky je všetko výborne zvládnuté, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, akoby sa tu postupovalo podľa akejsi šablóny. Ako keď upečiete tortu z formičky. Môže chutiť vynikajúco, ale svojím tvarom vás už neprekvapí. Ako diváci jednoducho od začiatku vieme, čo sa stane, presne to sa stane a presne tak, ako si myslíme, že sa to stane. Až pedantne dokonalý postup a presne načasovaná gradácia sú v tomto prípade mierne na škodu. Možno je to aj tou zimou, ktorá vo filme vládne, ale nenapadá mi vhodnejšie prirovnanie ako „studený čumák".

Britsko-írsky horor Isolation však určite stojí za tú hodinku a pol, čo pri ňom strávite. Minimálne ako spomienka na časy, keď sa horory robili trošku menej krvavo a viac išli pod kožu. V tomto prípade ide síce najmä o kravskú kožu, ale pokojne to risknite. Isolation totiž určite nie je žiadna kravina, ale celkom slušný horor, ktorý má potenciál utkvieť dlhšie v pamäti. Preto sa k nemu vraciame aj teraz, takmer po šiestich rokoch od jeho priemiéry.