najčítanejšie recenzie.
Amityville: Prebudenie
Tento nápad v skutočnosti vôbec nepôsobí absurdne, práve naopak, pôsobí dokonale funkčne a zaujímavo. Tínedžerovi by nemal fungovať mozog, vraj už odumrel a telo prežíva v čisto vegetatívnom stave. Matka tomu samozrejme odmieta uveriť, kým dýcha, žije v nej nádej na synovo uzdravenie. Pochybuje naopak jeho sestra, dvojča, podľa vlastných slov prepojené, a vie, že v tele už nikto nie je. Presnejšie, plne o tom bola presvedčená, kým sa do domu nepresťahovali. Tam začalo ožívať, zväčša o 3:15 ráno. Napred otvorilo oči, potom pohlo prstom. A nakoniec začalo komunikovať. Ako keby v ňom skutočne opäť bol James. Belle ale pochybuje. Zistí, akú minulosť mal dom, teda, zistí, že to vedia všetci okrem nej. Dejú sa totiž aj iné čudné veci, cítiť prítomnosť zla, a dosť ťažko je nedávať do súvisu s ňou všetky neočakávané udalosti. Vrátane tých zdanlivo pozitívnych.
17. 10. 2017The Human Centipede 2: Full Sequence
Carnage Park
Jedným z najznámejších prejavov amerického individualizmu a potreby byť schopný postarať sa o seba sám, je nedotknuteľnosť práva nosiť zbraň. Každý chce mať možnosť chrániť svoje bezpečie a svoj majetok osobne, nespoliehať sa na neschopný štát. Preto koluje mýtus, že keď niekto v Amerike vstúpi na váš pozemok, máte právo ho bez ohľadu na okolnosti zastreliť. Zákony sa samozrejme líšia podľa štátu, nikde ale nie je legálne človeka zabiť, ak neviete preukázať, že vás priamo ohrozoval. A už vôbec nie, ak sa na váš pozemok dostal nedobrovoľne. To by ste si tam rovno mohli zriadiť Carnage Park.
16. 8. 2016A Dark Song
Divák musí byť pripravený na nečinnosť, na slabú priamočiarosť spádu a na minimálny vývoj v deji. Hrdinku týra zdĺhavý a nepríjemný proces, a presne ten by s ňou mal precítiť aj divák. Na pozadí vidíme smrť, vidíme temné sily, duchov a tajomné rituály. Dlho nevidíme ich výsledok, len ich samotná prítomnosť nám ponúka možnosť vstúpiť hlbšie do ženinej hlavy. Nech si vieme predstaviť, aké je asi jej rozpoloženie, keď sa k nim utieka, a ako sa asi cíti, keď kvôli nim toľko obetovala a vydáva sa takým útrapám. Potom, keď prídu duchovia, nejde vôbec o posun, šok, ani prekvapenie. Niečo si vydrela, teraz to konečne má. Kiežby sa z toho ešte vládala tešiť.
26. 9. 2017Housebound
recenzie.
Isolation
Votrelec medzi kravami
Z kráv ide strach. To vám potvrdí zrejme každý nefarmár, ktorý sa niekedy ocitol v ich blízkosti. To však samo osebe nestačí na to, aby z filmu s kravami vznikol horor. Kravy totiž nie sú žraloky, nemajú povesť predátora. Aby sme sa ich mohli vo filme skutočne báť, musíme ich najprv zmutovať. Nakoniec, trochu toho mutagénnu neuškodilo kedysi ani legendárnym piraniam, a to už sú skutočne dravé živočíchy.
Keď írsky statkár Jamie prepožičal zopár svojich kráv na experimenty, ešte netušil, čomu sa to vlastne upísal. Čosi mu došlo, keď mu novonarodené tela odhryzlo prst, niečo si domyslel, keď sa bez stopy stratila jeho kamarátka Orla, ktorá sa na projekte zúčastňovala ako veterinárka, zvyšok pochopil, keď sa na farme uprostred noci zjavil vedúci experimentu John, ktorý sa po krátkom skúmaní a načrtnutí pár katastrofických scenárov rozhodol uvaliť celú farmu do karantény. To však nie je také jednoduché. Okrem Jamieho sú na farme aj Dan a Mary, ktorí sú na úteku pred hnevom Marynho brata. A tí rozhodne nechcú na farme zostať viac, ako je to nutné.
Isolation je vlastne taký Votrelec bez kulisy vesmírnej lode. Konkrétne pripomína prvý a tretí diel, ktoré sa vyznačovali komornejšou atmosférou a menším počtom príšer aj postáv. Hoci aj v Isolation je naznačená prenášateľnosť na človeka, votrelcov rodia spravidla kravy. Ich výzor je tým vesmírnym viac ako podobný, dominantné sú najmä ostré predné zuby a zadný chvost, alebo ak chcete, bičík. Môže ísť, samozrejme, o priame vykrádanie, na druhej strane, ktorý film o parazitoch sa dnes priamo alebo nepriamo neinšpiroval práve Votrelcom? Nakoniec, nie je na tom nič zlé. Je celkom jasné, že ak v dnešnej dobe vznikne Votrelec 5, bude predošlé diely prekonávať v počte príšer a vypálených guliek. A je príjemné vidieť „starého kamoša" tak, ako sme ho videli po prvý raz.
Práve určitú „oldschoolovost" by sme však filmu mohli ľahko aj vyčítať. Tvorcovia akoby počítali s tým, že sme ešte nič podobné nevideli a pomaly odkrývajú karty, akoby sme ich už dávno všetky nepoznali. Scenár je dobre vystavaný, atmosféra správne hustá, režisérsky aj herecky je všetko výborne zvládnuté, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, akoby sa tu postupovalo podľa akejsi šablóny. Ako keď upečiete tortu z formičky. Môže chutiť vynikajúco, ale svojím tvarom vás už neprekvapí. Ako diváci jednoducho od začiatku vieme, čo sa stane, presne to sa stane a presne tak, ako si myslíme, že sa to stane. Až pedantne dokonalý postup a presne načasovaná gradácia sú v tomto prípade mierne na škodu. Možno je to aj tou zimou, ktorá vo filme vládne, ale nenapadá mi vhodnejšie prirovnanie ako „studený čumák".
Britsko-írsky horor Isolation však určite stojí za tú hodinku a pol, čo pri ňom strávite. Minimálne ako spomienka na časy, keď sa horory robili trošku menej krvavo a viac išli pod kožu. V tomto prípade ide síce najmä o kravskú kožu, ale pokojne to risknite. Isolation totiž určite nie je žiadna kravina, ale celkom slušný horor, ktorý má potenciál utkvieť dlhšie v pamäti. Preto sa k nemu vraciame aj teraz, takmer po šiestich rokoch od jeho priemiéry.
